Kraľovany
Súradnice: 49°07′0″S 19°06′0″V / 49,11667°S 19,10000°V
| Kraľovany | ||
| obec | ||
 | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Žilinský | |
| Okres | Dolný Kubín | |
| Región | Orava | |
| Nadmorská výška | 430 m n. m. | |
| Rozloha | 18,81 km² (1 881 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 429 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 22,81 obyv./km² | |
| Starosta | Ľubor Had[3] (SMER) | |
| PSČ | 027 51 | |
| ŠÚJ | 509744 | |
| EČV (do r. 2022) | DK | |
| Tel. predvoľba | 0 43 | |
| Adresa obecného úradu |
Kraľovany 186 | |
| E-mailová adresa | oukralovany@pobox.sk | |
| Telefón | 589 81 29 | |
| Fax | 589 81 29 | |
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Kraľovany | ||
| Webová stránka: kralovany.sk | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Kraľovany sú obec na Slovensku v okrese Dolný Kubín.
Dejiny
V roku 1420 sa Kraľovany spomínajú ako dedina patriaca Oravskému hradu. Najstarší písomný údaj je však z roku 1363. Prví osadníci pochádzali z Turian.
Okolo roku 1608 mala obec asi 70 obyvateľov (14 rodín). V roku 1715 už 160 obyvateľov. Obec vznikla na významnej ceste z Turca na Oravu. V čase panovania Turzovcov tu bolo zriadené suché mýto, kde sa vyberali od pltníkov poplatky. V obci sa spomína sa aj panský hostinec, ktorý vlastnili Thurzovci. Hostinský Juraj Zábrezký v roku 1647 získal aj povolenie od Thurzovcov na mlyn a pílu, dostal taktiež časť panskej hory a k tomu aj pôdu. Časť obyvateľov Kraľovian sa zaoberala pltníctvom a lovom rýb. Daň z úlovku odovzdávali Oravskému panstvu, pretože nepracovali na panských roliach, boli slobodní. Alojz Mednyanský v roku 1826 spomína v Malerische Reise anf dern Waaglfusse in Ungarn (Malebná cesta dolu Váhom), že sa v Kraľovanoch dajú chytať znamenité hlavátky 30 až 35 funtov ťažké, a že sa tu zhromažďujú všetky plte prichádzajúce po rieke Orave. Dve polplte sa v Kraľovanoch spájali do jednej a polovica oravských pltníkov sa vracia domov. Mednyanský spomína aj majstrovsky vybudovanú cestu z roku 1801 cez rozstrieľané bralá dovnútra regiónu Oravy. Oravské panstvo rozšírilo podnikanie v obci dali postaviť valchu na výrobu súkna a prenajímalo hostinec. Vlastnilo obchod so soľou a voskom. Obec trpela v 17. storočí počas stavovských povstaní. Po Bočkajovom povstaní dedina bola spustnutá a ošarpaná. Pohroma postihla obec aj v auguste 1813, keď ju zasiahla obrovská povodeň. Pokles obyvateľstva zapríčinila cholera v roku 1873 a vysťahovalectvo za prácou v rokoch 1880 - 1890. Cesta a aj obec Kraľovany nabrali na význame po zriadení železnice do Oravského Podzámku v roku 1898. V roku 1910 aj telegrafnej stanice. Železničná stanica na dôležitej križovatke Košicko - bohumínskej železnice a Oravy sa neskôr rozšírila. V roku 1935 mala až 6 koľají.
V roku 1811 bol založený spolok bývalých urbarialistov. Do majetku spolku patrili aj mlyn, píla, kameňolom, ťažba piesku, štrku, rybolov a poľovné právo. V roku 1906 bol postavený trojoblúkový kovový most. V roku 1935 už elektrifikovaná obec má 671 obyvateľov. V obci je evanjelický kostol z roku 1913. Spomína sa aj zvonica so zvonmi z roku 1763 a 1815.
Významné osobnosti
- Andrej Kralovanský (*1759 - †1809) významný pedagóg, literárny pracovník, prírodovedec a entomológ
- Marián Had (*1982) futbalista
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |