Pôtik kapcavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Kuvik kapcavý)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pôtik kapcavý
Aegolius-funereus-001.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Aegolius funereus
Linnaeus, 1758
Synonymá
kuvik Tengmalmov, kapčiar, kuvik kapcavý, kuvik kapcový
Aegolius funereus dis.png
Mapa rozšírenia pôtika kapcavého

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Pôtik kapcavý (staršie: kuvik Tengmalmov, kapčiar, kuvik kapcavý, kuvik kapcový[3][4]; lat. Aegolius funereus) je neveľký druhy sovy z čeľade sovovitých. Vyskytuje sa v tajgách a horských lesoch na území Severnej Ameriky a východnej až západnej Eurázie. Je stály, hoci často zalietava aj do južnejších oblastí. V strednej Európe sa vyskytuje prirodzene v ihličnatých lesoch horských oblastí v Nemecku, Švajčiarsku, Rakúsku, Česku a na Slovensku.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov pôtik kapcavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, má kolísavý trend v závislosti od rovnako kolísavých stavov jeho koristi.[1]

Opis[upraviť | upraviť kód]

  • Dĺžka tela: 24 - 26 cm[6][7]
  • Rozpätie krídel: 52 – 58 cm[6]
  • Hmotnosť: 90 – 200 g (okolo 150 g[8])

Pôtik kapcavý je malý zavalitý vták veľký asi ako kuvik obyčajný. Má krátky chvost a veľkú, pomerne plochú hlavu so šedým zahnutým zobákom a veľkými žltými očami. Svojím šedým až svetlohnedým operením s bielym pruhovaním a škvrnami, ktoré sú najintenzívnejšie na spodnej strane tela, je skvele zamaskovaný v lokalitách so svojím prirodzeným Biómom. Nápadným znakom je aj čierne lemovanie svetlošedej tváre. Pohlavie sa od seba sfarbením nelíši, mladé vtáky sú čokoládovo hnedé.

Hlas[upraviť | upraviť kód]

Najčastejšie sa ozýva teritoriálnym hlasom, výrazným rýchlym „po po po po po po...“[6] alebo „pu pu pu pu pu pu...“. Varovný hlasom je tvrdé „kipp“,„kepp“ a „cjuk“. Poplašný hlas znie ako „ku-éé“ a „tiauk“. Vylietané mláďatá sa ozývajú „ksrii“.[6]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť kód]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 400 - 600, zimujúcich jedincov 800 - 1500. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[9] V roku 2014 LC* D1 - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[5]

Hniezdenie[upraviť | upraviť kód]

Hniezdia od apríla do mája a ročne má jednu znášku obsahujúcu 4 až 6 vajec. Najčastejšie hniezdi v opustených stromových dutinách, vytvorených ďatľami. Na vajciach sedí 26 až 28 dní len samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 30 dňoch po vyliahnutí.

Potrava[upraviť | upraviť kód]

Je aktívny v noci, hoci v niektorých lokalitách prešiel na dennú aktivitu. Loví predovšetkým drobné hlodavce, najmä hraboše, lumíky alebo myši, iné menšie cicavce, vtáky a ich mláďatá, príležitostne i hmyz. Na svoju korisť číha na vyššie položenej pozorovateľni a prekvapuje ju veľmi rýchlym, ale tichým výpadom.

Poddruhy[upraviť | upraviť kód]

  • Aegolius funereus beickianus
  • Aegolius funereus caucasicus
  • Aegolius funereus funereus
  • Aegolius funereus magnus
  • Aegolius funereus pallens
  • pôtik severský[3] (Aegolius funereus richardsoni)
  • Aegolius funereus sibiricus

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b IUCN Red list 2019.1. Prístup 29. marca 2019.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2015), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
  4. KOLEK, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda, 1971. s. 394.
  5. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Samuel Pačenovský. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Pôtik kapcavý / Kuvik kapcavý, s. 379 - 381.
  6. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  7. PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]