Preskočiť na obsah

Lastovička obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Lastovička obyčajná
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Hirundo rustica
Linnaeus, 1758
Synonymá
lastovička domová

Mapa rozšírenia lastovičky obyčajnej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Hniezdiaca, celoročný výskyt
      Migrujúca
      Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Lastovička obyčajná alebo lastovička domová[3] (lat. Hirundo rustica). Obýva Európu, Áziu, severnú Afriku a Severnú Ameriku. Je sťahovavá. Žije v ľudských sídliskách po celom území Slovenska.[4] Živí sa iba lietajúcim hmyzom.[5] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov lastovička obyčajná patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci, stavy v Európe v rokoch 1980 – 2015 mierne poklesli, predpokladaná rýchlosť ďalšieho znižovania je o 25% za obdobie troch generácií (11.7 roka). Pokles nastal aj v Severnej Amerike, za 50 rokov (1966 – 2015) o 44% a podľa výsledkov prieskumov v rokoch 1970 – 2014 o 38%. V súčasnosti sa pokles u severoamerickej populácie zrýchľuje, za obdobie troch generácií až o 10.5%.[1] Podľa výsledkov paneurópskeho sčítania bežných druhov vtákov je trend lastovičky obyčajnej v Európe za roky 1980  – 2017 stabilný.[6].

Lastovička obyčajná má dĺžku tela asi 180 – 220 mm[7][8] a váži 11 – 22 g.[5]

Samček aj samička majú čierny chrbát s modrým leskom. Čelo a hrdlo majú gaštanovej farby. Majú silno vidlicovito vykrojený chvost, na chvoste svetlé škvrnky. Spodná časť tela je bledá s hrdzavým odtieňom. Nohy a zobák sú čiernej farby. Samica má kratšie krajné chvostové perá ako samec. Mláďatá sú podobné, iba matnejšie a nevýraznejšie.[5]

Spev

19 s., Anglicko

Spev lastovičky obyčajnej je jemné a jasné švitorenie tu a tam prerušené škrípavým zvukom pripomínajúcim nenaolejované pánty.[7] Poplašný hlas je vysoké "čvi-vit"[8] alebo "vit-vit".[7]

Výskyt a stav na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Lastovička obyčajná hniezdi na celom území Slovenska od nížin do 1 350 m n. m. na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách. Hniezdi v tesnej blízkosti ľudí najmä v maštaliach ale aj v iných stavbách ako sú mosty alebo rekreačné lode. Vo vyšších polohách a v mestách dosahuje menšie hustoty ako belorítka obyčajná.[4] Zo zimovísk sa vracia koncom marca a v apríli. Na najnižšie položené hniezdiská prilieta najskôr, do najvyššie položených najneskôr (26. apríl 1 100 m n. m.), pri jesennom odlete je to naopak.[4] Najviac lastovičiek odlieta v polovici septembra, posledné až v novembri (13. november 1979, Sĺňava pri Piešťanoch)[4].

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 200 000 – 400 000. Populácia sa zmenšila o 20 – 50 %, veľkosť územia na ktorom sa vyskytuje je stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[9] V roku 2014 VU A2bc - zraniteľný.[2][10][11] Podľa európskeho ochranárskeho statusu patrí do SPEC3, teda medzi druhy, ktorých globálne populácie nie sú hlavne v Európe a majú nevyhovujúci ochranársky status. Ochranársky status D – ustupujúci druh.[4]

Trend početnosti lastovičky na Slovensku bol podľa sčítania bežných druhov vtákov v rokoch 2005  – 2009 mierne klesajúci[12] a v rokoch 2005  – 2012 výrazne klesajúci.[13]

Hniezdo si stavia z slín, slamy, trávy a peria. Materiál nosia v zobáku ako malé hrudky. Hniezdo používajú viac rokov. Samička znáša 4 – 5 škvrnitých vajec, sedí na nich len sama 13 – 15 dní. O mláďatá sa starajú obaja 20 – 22 dní. Od mája do júla (až augusta) zahniezdia 2 – 3-krát.[5]

Lovia lietajúci hmyz, najmä muchy. Podľa poveternostných podmienok chytajú v rôznych výškach a na rôznych miestach. Niekedy vysoko, inokedy tesne nad vodou a zemou či pri zvieratách a stenách budov alebo v okolí hniezd bocianov.[5][14]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 500 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[15]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b IUCN Red list 2021.2. Prístup 21. novembra 2021
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-16]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Lastovička obyčajná, str. 426 – 428, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
  5. a b c d e FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  6. Species trends of Hirundo rustica (Barn Swallow) [online]. pecbms.info, [cit. Chyba: Neplatný čas]. Dostupné online. (En)
  7. a b c JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  8. a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  12. SLABEYOVÁ, Katarína; RIDZOŇ, Jozef; KROPIL, Rudolf. Trendy početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005–2009. Tichodroma, roč. 21, čís. 2009, s. 1 - 13. Dostupné online [cit. 2021-11-17].
  13. RIDZOŇ, Jozef. Vyhodnotenie trendov zo sčítania bežných druhov vtákov na Slovensku v rokoch 2005 – 2012 [online]. SOS/BL vtaky.sk, [cit. 2021-11-17]. Dostupné online.
  14. TRYJANOWSKI, Piotr; JANKOWIAK, Łukasz; MYCZKO, Łukasz. White stork Ciconia ciconia nests as an attractant to birds and bats. Journal of Ornithology, 2024-01-25. Dostupné online [cit. 2024-02-23]. ISSN 2193-7192. DOI10.1007/s10336-023-02143-y. (po anglicky)
  15. Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]