Laugaricio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Laugaricio pozri Laugaricio (rozlišovacia stránka).

Laugaricio alebo Leugaricio alebo Leukaristos je staroveký názov osady z 2. storočia po Kr. na území dnešného Trenčína alebo z jeho bezprostrednej blízkosti, ktorá bola významným politickým a hospodárskym centrom a strategickým bodom v barbariku nad stredným Dunajom. V roku 179 tu prezimovalo 855 vojakov II. pomocnej rímskej légie.

Známy rímsky nápis na trenčianskej skale uvádza formu Laugaricio, nápis z alžírskej Zany formu Leugaricio a obe mená sú azda identické s obchodnou osadou Leukaristos uvedenou na Ptolemaiovej mape.

Rímsky nápis[upraviť | upraviť zdroj]

O rímskom nápise na trenčianskej skale sa vedelo už od 16. storočia. Spomínal ho už Mikuláš Istvánffy v diele Historiarum de rebus Hungaricis, v druhej polovici 17. storočia o ňom písal Martin Zeiller a potom ďalší. Matej Bel správne predpokladal, že nápis vznikol za vlády Marca Aurélia, no nesprávne z toho vyvodil, že Trenčín a Trenčiansky hrad založili Rimania (názov Trenčín spojil s rímskym menom Terentius). O nápis sa začali odborníci zaujímať v polovici 19. storočia, keď o ňom v roku 1854 napísal trenčiansky farár Ľudovít Stárek. Nápis sa podarilo úspešne datovať historikovi Josefovi Dobiášovi.[1]

Dnešné znenie nápisu s chýbajúcimi zvetranými časťami:

VICTORIAE AVGVSTORV

EXERCITVS QVI LAV

GARICIONE SEDIT MIL

L II DCCCLV

IANVS LEG LEG II AD CVR F[2]

Znenie nápisu s doplnením predpokladaných skratiek a zvetraných písmen:

VICTORIAE AVGVSTORVM

EXERCITVS QVI LAVGARICIONE

SEDIT MILITES

LEGIONIS II DCCCLV

MARCVS VALERIVS MAXIMIANVS LEGATUS LEGIONIS II ADIUTRICIS CVRAVIT FACIENDUM[3]

Doslovný preklad: "Víťazstvu cisárov, vojsko, ktoré táborilo v Laugaricione, 855 vojakov druhej légie. Vyhotoviť dal Maximianus, legát druhej légie Pomocnej."[4] Celé meno veliteľa légie Marcus Valerius Maximianus.

Voľný preklad: "Na počesť víťazstva cisárov a vojska, ktoré táborilo v Laugaríciu v počte 855 vojakov druhej légie dal vyhotoviť Maximianus, legát druhej pomocnej légie.[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Dvořák, Pavel: Stopy dávnej minulosti II, s. 205-211.
  2. NOVOTNÝ, Bohuslav. Slovom a mečom. [s.l.] : [s.n.]. S. 31.
  3. a b ŠIŠMIŠ, Milan. PhDr.. Bratislava : Alfa, 1993. ISBN 80-05-01114-8. S. 41.
  4. MARSINA, Richard. Pramene k dejinám Slovenska a Slovákov I: Územie Slovenska pred príchodom Slovanov. [s.l.] : [s.n.]. S. 203.