Mária Kristína Habsbursko-lotrinská
| Mária Kristína | |
| Rakúska arcivojvodkyňa a Sasko-tešínska vojvodkyňa | |
 | |
 | |
| Panovanie | |
|---|---|
| Dynastia | Habsbursko-lotrinská dynastia |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 13. máj 1742 Viedeň, Rakúsko |
| Úmrtie | 24. jún 1798 (56 rokov) Viedeň, Rakúsko |
| Rodina | |
| Manžel | |
| Potomstvo |
Kristína Karol (adoptovaný) |
| Otec | František I. Lotrinský |
| Matka | Mária Terézia |
| Odkazy | |
 | Mária Kristína Habsbursko-lotrinská (multimediálne súbory na commons) |
Mária Kristína (* 13. máj 1742 – † 24. jún 1798) bola štvrtá dcéra a piate dieťa rakúskej panovníčky Márie Terézie a jej manžela, cisára Františka I. Lotrinského. Bola najobľúbenejšou dcérou a jedinou, ktorej Mária Terézia dovolila vydať sa z lásky.
Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Mária Kristína sa narodila 13. mája v deň, keď jej matka Mária Terézia oslavovala svoje 25. narodeniny. Práve tento fakt sa považuje za jeden z hlavných dôvodov, prečo práve ju mala Mária Terézia zo všetkých svojich detí najradšej. Hoci bola piate dieťa, v čase svojho narodenia mala len dvoch súrodencov, Máriu Annu a Jozefa, pretože dve staršie sestry zomreli ešte pred jej narodením.
V rodine ju nazývali Mimi, Mimerl alebo Mária. Väčšina súrodencov na ňu veľmi žiarlila, lebo bola talentovaná a pôvabná. Podľa niektorých historických zdrojov však dôvod, prečo ju súrodenci nemali radi, bol, že sa správala veľmi povýšenecky.
Vychovávateľky[upraviť | upraviť zdroj]
Matka Mária Terézia jej splnila všetky želania. S tým súvisí aj výber jej vychovávateľky. Prvou vychovávateľkou bola grófka Trautsonová, no s tou si Mária Kristína nerozumela, a tak požiadala matku, aby jej pridelila inú vychovávateľku. Tou sa stala vdova grófka Mária Anna Vasquezová, s ktorou si Mária Kristína veľmi dobre rozumela a neskôr, keď jej bol pridelený vlastný dvor, ju vymenovala za hlavnú hofmajsterku (hofmajster bol predstavený dvorného služobníctva a vychovávateľ detí v panovníckych a šľachtických rodinách).
Nápadníci Márie Kristíny[upraviť | upraviť zdroj]
Prvou láskou Márie Kristíny bol princ Ľudovít Württemberský. No ten sa jej manželom stať nemohol, pretože ako vojvoda nebol Márie Kristíne spoločensky rovný.
V nasledujúcich rokoch si Mária Kristína vybudovala intenzívny milostný vzťah s princeznou Izabelou Bourbónskou, ktorá sa 6. októbra 1760 vydala za budúceho cisára Jozefa II. Svoju hlbokú náklonnosť si vyjadrili asi 200 listami, zvyčajne písanými vo francúzštine.
V jednom z nich Izabela popisuje svoju lásku k Márii Kristíne, o ktorej Jozef podľa všetkého nevedel: „Píšem ti znova, krutá sestra, napriek tomu, že sme sa práve rozlúčili. Nemôžem zniesť to dúfanie, či ma uznáš za osobu hodnú tvojej lásky, alebo ma hodíš do rieky... Nedokážem myslieť na nič iné, ako na to, že som hlboko zamilovaná.“ V inom liste Izabela píše: „Tvrdili mi, že deň začína Bohom. Ja ale začínam deň myšlienkou na osobu, ktorú milujem, pretože na ňu myslím neustále.“ Trávili spolu toľko času, že ich porovnávali s Orfeom a Eurydikou. Aféra skončila až po 3 rokoch, smrťou Izabely.
Neskôr prišli na cisársky dvor do Viedne synovia poľského kráľa a saského kurfirsta Augusta III., princ Albert Kazimír a jeho brat Klement. Cisárovná svadbu s Albertom po dcérinom naliehaní povolila. Otec Márie Kristíny ju síce chcel vydať za jej bratranca Benedikta von Chablaisa, no to sa neuskutočnilo, a tak sa arcivojvodkyňa Mária Kristína vydala za milovaného Alberta.
Manželstvo[upraviť | upraviť zdroj]
6. apríla 1766 sa vydala za Alberta Sasko-tešínského, bratranca z druhého kolena, ktorého si ako jediná dcéra Márie Terézie mohla vziať z lásky a nie kvôli upevneniu politických vzťahov. Krátko po svadbe porodila jediné dieťa, dcéru Kristínu, ktorá však na druhý deň zomrela.
Albert bol umelecky veľmi založený človek a spolu s manželkou obstarali niekoľko zbierok obrazov. Istý čas žili aj v Bratislave a neskôr bývali v Bruseli. Umeleckú zbierku presťahovali do Viedne a umiestnili v paláci pomenovanom po Albertovi - Albertina.
Deti[upraviť | upraviť zdroj]
- Kristína (* 15. máj 1767 - † 16. máj 1767)
- Karol Ľudovít (* 1771 - † 1847) - syn jej brata Leopolda, ktorého si po smrti jeho rodičov adoptovali.
Smrť Márie Kristíny[upraviť | upraviť zdroj]
24. júna 1798 Mária Kristína zomrela vo veku 56 rokov. Jej manžel Albert Kazimír, ktorý ju prežil skoro o 25 rokov, jej nechal postaviť nádherný náhrobok, na výrobu ktorého si najal talianskeho sochára Antonia Canovu. Ten z carrarského mramoru vytvoril hladkú monumentálnu pyramídu s medailónom Márie Kristíny a postavami. Náhrobok, ktorý nesie nápis UXOR OPTIMAE ALBERTUS (Najlepšej manželke Albert), sa nachádza v pravej bočnej lodi augustiniánskeho kostola neďaleko viedenského Hofburgu.
Genealógia[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- WEISSENSTEINER, Friedrich: Dcery Marie Terezie. Praha : IKAR, 2005. 240 s. ISBN 80-249-0619-8 [Kapitola o Márii Kristíne na s. 49 - 88.]
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Kristína Habsbursko-lotrinská
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Kristina Habsbursko-Lotrinská na českej Wikipédii.
 |
| .jpg) | |
Pozri aj Habsbursko-lotrinská dynastia | |||