Michail Alexandrovič Bakunin
| Michail Alexandrovič Bakunin | |
 ruský revolucionár, ideológ anarchizmu a národníctva | |
| Narodenie | 30. máj, 1814 Prjamuchino, Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 1. júl, 1876 Bern, Švajčiarsko |
| Podpis | .svg){kind=small} |
| Odkazy | |
| Projekt Gutenberg | Michail Alexandrovič Bakunin (plné texty diel autora) |
| Commons |  Michail Alexandrovič Bakunin |
Michail Alexandrovič Bakunin (* 30. máj 1814 – † 1. júl 1876) bol ruský revolucionár, ideológ anarchizmu a národníctva.
Vychádzal z Fichteho a Hegelovej filozofie, neskôr - ako mladohegelovec - bol pod vplyvom Feuerbachových ideí: Bakuninov antiteologizmus. Zúčastnil sa revolúcie 1848-49. Ako člen vedenia I. robotníckej internacionály vystupoval proti Marxovi z anarchistickych pozícií. Neskôr bol práve pre nezhody s Marxom s internacionály vylúčený. Dejiny interpretoval ako pohyb ľudstva z kráľovstva živočíšnosti do kráľovstva slobody. Hlavným utláčateľom ľudstva je podľa neho štát, pretože štát ako forma akejkoľvek centralizácie je iba novou obdobou otroctva.
Náboženstvo je kolektívna šialenosť, zvrátený produkt vedomia utláčaných más a cirkev je druhom nebeskej krčmy, v ktorej sa ľud usiluje zabudnúť na svoje každodenné strasti. Prechod ľudstva ku kráľovstvu slobody predpokladá vyhodiť do vzduchu štát a vylúčiť zo života ľudu princíp moci. Namiesto štátu má nastúpiť slobodná federácia poľnohospodárskych a priemyselnoremeselníckych asociácií. Ľudové masy sa podľa Bakunina vyznačujú socialistickými inštinktami a nevyčerpateľnosťou živelnej revolučnosti. Bakuninove myšlienky sa rozšírili v 70. rokoch 19. storočia v Rusku, Taliansku, Španielsku a ďalších hospodársky málo rozvinutých krajinách.
V rámci svojho kolektivistického anarchizmu požaduje spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov a konfiškáciu všetkého majetku cirkvi a štátu v prospech federatívneho zväzu robotníckych združení. Výroba by sa mala riadiť tak aby sa zladil dopyt s ponukou, štáty by produkovali to čo vedia produkovať najefektívnejšie, pre všeobecné blaho. Sloboda bez socializmu je výsadou a nespravodlivosťou, socializmus bez slobody je otroctvom. Republikánsky štát so všeobecným volebným právom môže byť aj despotický ak bude škrtiť vôľu a slobodný pohyb svojich členov. Bakunin sa hlásil k sociálno-demokratickému hnutiu.
Programové ciele sociálno-demokratického hnutia
1/ zničenie štátu
2/ zničenie buržoáznej revolúcie
3/ organizovanie zbedačenej robotníckej rodiny
4/ vytvorenie všeľudského sveta
Chcel odstrániť štát a právo právnikov, ktoré podľa neho neustále neguje ozajstné ľudské právo. Existujú dve hlavné vrstvy, vykorisťovaní a vykorisťovatelia, medzi nimi je stredná trieda, ktorá je aj vykorisťovaná aj vykorisťuje. Antagonizmus medzi týmito vrstvami spočíva v nerovnomernom rozdelení výrobných prostriedkov.
Podmienky revolúcie
1/ čistá nenávisť k podmienkam v ktorých sa masy nachádzajú
2/ presvedčenie, že zmena je možnou alternatívou
3/ jasná vízia novej spoločnosti
Ľudské bytosti sú od prírody spoločenské, viacmenej rovné a chcú byť slobodné. Štát považuje za násilnú, protispoločenskú inštitúciu udržujúcu nerovnosť medzi po slobode túžiacimi bytosťami. Preto je potrebné vykonať revolúcia. Vedel, že revolúcia musí byť násilná. Zastupiteľskú demokraciu považuje len za ilúziu spravodlivého systému.
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.