Mikroskop (súhvezdie)
| Mikroskop | |
 | |
| Latinský názov | Microscopium |
|---|---|
| Skratka | Mic |
| Genitív | Microscopii |
| Symbolické vyjadrenie | mikroskop |
| Rektascenzia | 21h |
| Deklinácia | -36° |
| Plocha | 210 štvorcových stupňov Poradie: 66 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | γ Mic (Zdanl. magnitúda 4,67) |
| Meteorický roj | žiadny |
| Susedné súhvezdia |
|
| Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September | |
Mikroskop je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. Pomenoval ho podľa vynálezu, ktorý koncom 16. storočia spôsobil obrovský pokrok vo vede, pretože vedci mohli poznávať prírodu vo veľmi malých rozmeroch.
Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]
| Hviezda | Meno | Hviezdna veľkosť |
|---|---|---|
| γ Mic | γ Mic | 4,7m |
| α Mic | α Mic | 4,89m |
Mikroskop je súhvezdie mimoriadne chudobné na jasné hviezdy a objekty. Najjasnejšia hviezda gama Microscopii dosahuje jasnosť len 4,67 magnitúd. Táto hviezda pôvodne patrila do súhvezdia Južná ryba ako 1 Piscis Austrini. Alfa Microscopii má jasnosť len 4,88 magnitúd. Má sprievodcu desiatej magnitúdy vo vzdialenosti 10,5“. Jasnejšia zložka má spektrálny typ G8 a preto je sfarbená dožlta. Jasnosť ostatných hviezd sa blíži k alebo presahuje piatu magnitúdu. Théta Mic je trojhviezda. Pri tesnom páre hviezd so vzdialenosťou len 0,5“ sa nachádza tretia zložka vzdialená 78,4“. Hviezdy jasnejšieho páru majú magnitúdy 6,4 a 7,0, ich slabší spoločník približne 10,5.
Objekty[upraviť | upraviť zdroj]
Súhvezdie je bez jasných zaujímavých objektov. Možno v ňom nájsť len niekoľko slabých galaxií, z ktorých najjasnejšia je špirálová NGC 6925. Severseverozápadne od nej leží ďalšia špirálová galaxia NGC 6923, tá je však takmer o magnitúdu slabšia (jasnosť 12,1 mag).
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Mikroskop patrí medzi najnezreteľnejšie a najnenápadnejšie súhvezdia vôbec. V našich zemepisných šírkach dokonca ani nevychádza celé nad obzor. Keďže nijaká jeho hviezda nepresahuje jasnosť 4,5 magnitúd, u nás v týchto miestach sotva uvidíme niečo viac, ako len prázdnu oblasť bez hviezd. V južnejších zemepisných šírkach ho možno (s problémami) nájsť priamo pod Kozorožcom. Z východu susedí s Južnou rybou, zo západu s pomerne výrazným obrazcom Strelca.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Mikroskop, s. 281 – 282.