Mikroskop (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Microscopium)
Mikroskop
Mapa súhvezdia Mikroskop
Mapa súhvezdia Mikroskop

Latinský názovMicroscopium
SkratkaMic
GenitívMicroscopii
Symbolické vyjadreniemikroskop
Rektascenzia21h
Deklinácia-36°
Plocha210  štvorcových stupňov
Poradie: 66
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaγ Mic
(Zdanl. magnitúda 4,67)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September

Mikroskop je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754. Pomenoval ho podľa vynálezu, ktorý koncom 16. storočia spôsobil obrovský pokrok vo vede, pretože vedci mohli poznávať prírodu vo veľmi malých rozmeroch.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
γ Mic γ Mic 4,7m
α Mic α Mic 4,89m

Mikroskop je súhvezdie mimoriadne chudobné na jasné hviezdy a objekty. Najjasnejšia hviezda gama Microscopii dosahuje jasnosť len 4,67 magnitúd. Táto hviezda pôvodne patrila do súhvezdia Južná ryba ako 1 Piscis Austrini. Alfa Microscopii má jasnosť len 4,88 magnitúd. Má sprievodcu desiatej magnitúdy vo vzdialenosti 10,5“. Jasnejšia zložka má spektrálny typ G8 a preto je sfarbená dožlta. Jasnosť ostatných hviezd sa blíži k alebo presahuje piatu magnitúdu. Théta Mic je trojhviezda. Pri tesnom páre hviezd so vzdialenosťou len 0,5“ sa nachádza tretia zložka vzdialená 78,4“. Hviezdy jasnejšieho páru majú magnitúdy 6,4 a 7,0, ich slabší spoločník približne 10,5.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie je bez jasných zaujímavých objektov. Možno v ňom nájsť len niekoľko slabých galaxií, z ktorých najjasnejšia je špirálová NGC 6925. Severseverozápadne od nej leží ďalšia špirálová galaxia NGC 6923, tá je však takmer o magnitúdu slabšia (jasnosť 12,1 mag).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mikroskop patrí medzi najnezreteľnejšie a najnenápadnejšie súhvezdia vôbec. V našich zemepisných šírkach dokonca ani nevychádza celé nad obzor. Keďže nijaká jeho hviezda nepresahuje jasnosť 4,5 magnitúd, u nás v týchto miestach sotva uvidíme niečo viac, ako len prázdnu oblasť bez hviezd. V južnejších zemepisných šírkach ho možno (s problémami) nájsť priamo pod Kozorožcom. Z východu susedí s Južnou rybou, zo západu s pomerne výrazným obrazcom Strelca.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Mikroskop, s. 281 – 282.