Palúdzka

Palúdzka
mestská časť Liptovského Mikuláša
Paluďaiovský kaštieľ
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Súradnice	49°05′00″S 19°35′49″V
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Poloha mestskej časti na Slovensku
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Palúdzka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Palúdzka (maď. Kispalugya) je mestská časť Liptovského Mikuláša. K 30. júlu 2009 tu žilo 3 200 obyvateľov.

Evanjelický kostol

Polohopis

Palúdzka leží v západnej časti mesta, priamo na brehu vodnej nádrže Liptovská Mara. Zo severu a z východu ju obklopuje rieka Váh, ktorá severozápadne od centra Palúdzky ústi do vodnej nádrže. Približne stredom mestskej časti preteká v smere juh - sever riečka Demänovka.

Zoznam ulíc

• Alfonza Gromu
• Aloisa Lutonského
• Andreja Kostolného
• Antona Droppu
• Baranovská
• Branislava Lichardusa
• Budovateľská
• Demänovská
• Družby
• Eduarda Balla
• Eduarda Penkalu
• Františka Klimeša
• Chrenoviská
• J. M. Oberuča
• Jánošíkova
• Júliusa Lenka
• Kamenné pole
• Kokavcova
• Kračúnova
• Kurucká
• Ladislava Čemického
• Ladislava Hanusa
• Lesnícka
• Malý Rím
• Mikuláša Štalmacha
• Mlynská
• Nábrežie Kolomana Petroviča
• Námestie SNP
• Okružná
• Osadná
• Palúčanská
• Palugyayho
• Parková
• Pavla Straussa
• Priečna
• Priehradná
• SNP
• Sone Kovačevičovej
• Športovcov
• Švermova
• V luhoch
• Vladimíra Kunu
• Vranovská
• Za Bocianom
• Zádvorie
• Za luhami
• Za mlynom
• Žuffova

Dejiny

Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1282, kde bola spomínaná ako okrajová časť dnes už zatopenej dediny Paludza. V roku 1283 bola spolu s obcou Bodice vyčlenená z jej chotára a dostala sa do držby Ondreja, notára zvolenského župana Demetra, predka zemianskej rodiny Palúckovcov - Paluďajovcov, ktorí obec vlastnili až do roku 1848. Roku 1960 bola pripojená k Liptovskému Mikulášu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Kaštieľ Vranovo, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba v tvare písmena U z obdobia pred rokom 1610. Kaštieľ Vranovo dal podľa tabule nad vchodom vybudovať František Paluďai s manželkou Zuzanou Dávidovou, ktorých erby sú na tabuli vytesané. Postavený je na starších stredovekých základoch z 15.-16. storočia. Úpravami prešiel v roku 1636. V roku 1713 bol na tomto mieste väznený Juraj Jánošík. Na konci 19. storočia bol prefasádovaný. Prízemná časť stavby je dekorovaná kvádrovaním, poschodie má okná s profilovanými šambránami a nadokennými rímsami. K stavbe patrí štvorcová nárožná veža s nárožnou bosážou, krytá stanovou strechou. Vstup je riešený ako oblúkový podjazd s portálom, nad ktorým je umiestnený erb.

• 
  Kaštieľ Vranovo
• 
• 
• 
  Socha Jánošíka pri kaštieli

• Paluďaiovský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z obdobia okolo roku 1650. Kaštieľ prešiel úpravami v druhej tretine 17. storočia a neskorobarokovou na konci 18. storočia. Kaštieľu dominuje rizalit, na prízemí s otvorenou arkádou, ukončený barokovou helmicou. Fasády sú členené pilastrami, okná majú profilované šambrány. V atike je umiestnený reliéfny erb Paluďaiovcov. V súčasnosti sa v kaštieli nachádza hotel. Ku kaštieľu patrí objekt sýpky z polovice 19. storočia.

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána apoštola, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1854. V interiéri sa nachádza výmaľba od M. Štalmacha z roku 1943. Nachádza sa tu oltár s obrazom sv. Matúša, klasicistická stĺpová architektúra z roku 1856. Kazateľnica pochádza z rovnakého obdobia, na parapete je reliéf Rozsiavač, ukončená je sochou sv. Jána Krstiteľa. Z tohto kostola pochádza neskorogotický krídlový oltár Troch kráľov z rokov 1510-1520, ktorý sa nachádza v zbierkach SNG. Kostolu dominuje priečelie s vežou vstavaou do štítu s prelamovanou rímsou. Fasády sú členené pilastrami, veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neskoroklasicistická stavba na pôdoryse šesťuholníka z roku 1856. Nad vchodom do kaplnky je nápisová tabuľa s erbom nitrianskeho biskupa Imricha Paluďaia. Fasády sú členené pilastrami a výraznou korunnou rímsou. Ukončená je stanovou strechou s malým sanktusníkom.

• Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1940-1941. Autorom projektu je J. Hlavaj. V interiéri sa nachádza betónový kazetový strop. Svätyňa je dekorovaná výmaľbou s motívom žehnajúceho Krista a symbolmi apoštolov. Fasády kostola sú dekorované šambránami okien, veža je členená priebežným lizénovým rámom a ukončená ihlancovou helmicou.

• 
  Paluďaiovský erb na kaštieli
• 
  Kostol sv. Jána apoštola

Občianska vybavenosť

Začiatkom 21. storočia tu nastala hromadná vilová (lokalita Pod horičkou) a bytová výstavba (sídlisko Palúdzka), ktorá sa neustále rozširuje. Naplánovaná je aj výstavba rodinných domov v areáli zrušenej fabriky Glejona.

V súčasnosti tu stojí areál mikulášskej nemocnice, areál Združenej poľnohospodárskej školy, Obchodná akadémia, základná škola, materská škola, kultúrny dom, hotel Bocian a futbalový štadión - FC 34 Palúdzka. Služby dopĺňa vináreň, krčma, pekáreň, obchod, lekáreň (v areáli nemocnice) a tiež obchodný dom Kaufland.

Na katastrálnom území mestskej časti sa nachádza tiež novovybudovaný komplex v lokalite Kamenné pole, ktorý zahŕňa obchodné centrum Liptov s hypermarketom TESCO, obchodné centrá JYSK, NAY Elektrodom, Koberce TREND, INTERSPORT a KIK. Stojí tu tiež reštaurácia McDonald’s s čerpacou stanicou.

Doprava

Mestská časť je rozložená popri ceste I. triedy č. 18, ktorá smeruje z mesta na juhozápad do Ružomberka. Na juhovýchode obchádza Palúdzku diaľničný privádzač (súčasť cesty II. triedy 584), z juhu diaľnica D1. Zo západu ju obklopuje železničná trať Žilina – Košice. Palúdzka je spojená so zvyškom mesta dvoma cestnými mostami, plánuje sa výstavba cestného mosta do Liptovskej Ondrašovej. Premávajú sem viaceré linky miestnej MHD, konkrétne č. 2, 3, 5, 7, 14, okrem toho na zastávkach Palúdzka, nemocnica a Palúdzka, ZŠ zastavujú aj spoje prímestskej autobusovej dopravy.

Osobnosti obce

Rodáci

• Imrich Palugyai (* 1780 - † 1858), rímskokatolícky kňaz, biskup, cirkevný historik
• Ján Drahotín Ondruš (* 1816 - † 1845), básnik
• Andrej Lanštiak (* 1821 - † 1908), evanjelický farár, spisovateľ
• Hubertus Ludovicus Gallus Giegl (* 1857 - † 1894), rímskokatolícky kňaz
• Peter Július Kern (* 1881 - † 1963), maliar, reštaurátor
• Andrej Kostolný (* 1903 - † 1984), literárny historik, prekladateľ
• Milan Kokavec (* 1927 - † 2004), lekár, pedagóg
• Katarína Biathová (* 1933 - † 1995), historička umenia
• Egon Gál (* 1940), filozof
• Ján Vilikovský (* 1937), prekladateľ, redaktor, diplomat, pedagóg
• Pavel Vilikovský (* 1941 - † 2020), prozaik, prekladateľ a publicista
• Július Filo (* 1950), generálny biskup Evanjelickej cirkvi
• Peter Rajniak (* 1953 - † 2000), basketbalista a reprezentant
• Irena Rajniaková (* 1956), basketbalistka a reprezentantka

Literatúra

• VÍTEK, Peter – ŠMELKOVÁ, Anna: Z dejín obce Palúdzka. Liptovský Mikuláš : Dom Matice slovenskej v Lipt. Mikuláši – Múzeum Janka Kráľa, 2013. 85 s. ISBN 978-80-971426-1-2

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta Liptovský Mikuláš