Ďateľ prostredný

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Picus medius)
Ďateľ prostredný
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
 
Vedecký názov
Dendrocoptes medius
Linnaeus, 1758

Mapa rozšírenia ďatľa prostredného
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Ďateľ prostredný (lat. Dendrocoptes medius; iné slovenské a latinské názvy pozri nižšie) je druh z čeľade ďatľovité. Obýva najmä väčšinu kontinentálnej Európy.

Názvy[upraviť | upraviť zdroj]

Súčasný slovenský názov tohto druhu (vyskytujúci sa už v 19. storočí) znie ďateľ [staršie: ďatel[pozn 1]] prostredný[3][4][5][6][7]. Ojedinele sa vyskytuje názov ďateľ obyčajný[8], ktorým ale spravidla označuje ďateľ veľký.

Staršie názvy sú: ďateľ [staršie: ďatel] stredný[9][10][5][11][12], strakapúd [alebo strakopud a pod.[pozn 2]] prostredný[13][14], strakapúd [alebo strakopud a pod.] stredný[15][16], zriedkavo ďatel strakatý prostredný[3].

Ľudové slovenské názvy tohto druhu sú: menší jarabý ďateľ, menší strakatý ďateľ, prostredný ďateľ, stredný ďateľ.[17]

Vedecké (latinské) názvy tohto druhu sú: Dendrocoptes medius, Dendrocopus medius, Dendrocopos medius, Dendropicos medius, Leiopicus medius, Picoides medius, Picus medius[18][19], Dryobates medius.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Ďateľ prostredný meria 20[20] – 22 cm[20][21] s rozpätím krídel 33 – 34 cm[20] a váži okolo 55 g.[22]. Je to vták o niečo menší ako ďateľ veľký, na rozdiel od ktorého majú samec, samica aj mláďatá celé temeno červené, oproti lícam nejasne ohraničené, spodné chvostové krovky sú svetloružové a nie sú ostro ohraničené oproti bielemu bruchu. Na spodku tela sa objavujú ojedinelé čierné pozdĺžne prúžky (najmä u mláďat). Zobák je slabší.

Hlas a inštrumentálne zvuky[upraviť | upraviť zdroj]

Hlas "kvää"

5,1 s, Holandsko

Hlas je jemne znejúci „kyk“[20] alebo „djyk“, na jar drsný, kvákavý 6 až 9 slabičný rad „gee“ alebo „kvää“[20]. Zriedka bubnuje.[20][21]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Je to typický druh európskych listnatých lesov. Je viazaný na teplomilné dubové lesy oblasti pahorkatín a nížinné lužné lesy s dubom.[23]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdi v apríli až júli raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s minimálnym priemerom 34 mm vytesávajú obaja rodičia, najmä však samec[22], umiestnenie býva od 1,5[22], najčastejšie 5 – 10, až 17[22] alebo príležitostne až 20 m. Hĺbka je 20[22] až 35 cm, šírka 12 cm. Samica znáša 5 až 6 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia[22] 12 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia[22] na hniezde 2 týždne a potom ešte jeden týždeň.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hmyzom nachádzajúcom sa na kôre a pod kôrou, rôzne vývojové štádiá chrobákov, mravcov a motýľov.[22]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva kontinentálnu Európu (okrem Škandinávie, väčšiny Pyrenejského polostrova a severného Ruska), na juhu siaha až do južného Turecka, severného Iraku a západného Iránu.[23]

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku je stály, hniezdenie bolo dokázané alebo pravdepodobné v 63 % mapovacích kvadrátov a podobne i cez zimu bol zistený v 64,80 % mapovacích kvadrátov.[23]

Obýva lužné lesy veľkých riek, dubové lesy nížin, pahorkatín a južne orientovaných svahov pohorí v celej južnej polovici Slovenska do 700 – 950 m n. m.. Na severnom Slovensku je zriedkavým druhom. Ďateľ prostredný je stály vták, v mimohniezdnom období ho možno nájsť aj v miešaných a ihličnatých lesoch (do 1 200 m n. m.[22]) a v záhradách.[23]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 – 4 000, zimujúcich jedincov 6 000 – 10 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status na Slovensku v roku 1995 R – vzácne. V roku 1998 žiadny. V roku 2001 žiadny.[24] V roku 2014 LC – menej dotknutý.[2][25][26] Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[23]

Ohrozenosť[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ prostredný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je stúpajúci, stavy v Európe sú z pohľadu dlhodobého trendu v rokoch 1989 – 2013 stabilné, z pohľadu krátkodobého trendu v rokoch 2000 – 2012 stúpajúce.[1]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Podobne ako ostatné ďatle si pre užitočnosť zaslúži ochranu. Treba šetriť hlavne hniezdne dutiny a staré zárasty a skupiny stromov.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na kŕmitku
    Na kŕmitku
  • Film z kŕmitka
  • Potvrdzovanie teritória
    Potvrdzovanie teritória
  • Kŕmenie mláďaťa v otvore hniezdnej dutiny
    Kŕmenie mláďaťa v otvore hniezdnej dutiny
  • Dendrocopos medius
    Dendrocopos medius

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Podľa staršieho pravopisu sa slovo ďateľ písalo s tvrdým l, čiže sa písalo ďatel - porov. napr. Pravidlá slovenského pravopisu z roku 1940.
  2. ↑ Namiesto tvaru strakapúd sa vyskytovali aj tvary strakopud, strakopúd a pod. - pozri v článku strakopud.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b IUCN Red list 2019.3. Prístup 26. decembra 2019.
  2. ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. ↑ a b KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-06]. Dostupné online.
  4. ↑ FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 145
  5. ↑ a b FERIANC, O. Slovenské ornitologické názvoslovie. Turčiansky Sv. Martin: Matica slovenská. 1942. S. 238
  6. ↑ FERIANC, O. Avifauna Slovenska. In: Prírodovedecká príloha Technického obzoru Slovenského. č. 11, 1941. S. 149
  7. ↑ CHORVÁT, S. Ešte k otázke prezimovania včiel. In: Obzor. č. 31. 5. novembra 1875. S. 245
  8. ↑ Náučný chodník Drienčanský kras – okruh [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 2019-07-23, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  9. ↑ WOHLLEBEN, P. Tajomné pradivo prírody - fascinujúca súhra rastlín a zvierat. Bratislava: Tatran. 2018. S. 104
  10. ↑ JAMNICKÝ, J., MAJERNÍK, O.. Prirodzení nepriatelia jaseňovca pestrého (Leperisinus fraxini Panz.) a možnosť ich využitia v boji proti nemu. Bratislava: Vyd. SAV. 1957. S. 40
  11. ↑ FERIANC, O. Zoologia: pre VII. a VIII. triedu slovenských gymnázií a pre učiteľské akadémie. Bratislava: Štátne nakladateľstvo. 1941. S. 174
  12. ↑ KLAČKO, R. Prírodopis pre I. triedu gymnázií. Bratislava: Ján Horáček. 1943. S. 57
  13. ↑ Práce Výzkumných ustavů lesnických ČSR.. [s.l.] : Státní zěmědělské nakl., 1952. 254 s. Dostupné online. S. 135.
  14. ↑ ŠPIČKA, V. Ochrana vtáctva (dokončenie). In: Slovenské ovocinárstvo - odborný časopis pre povznesenie ovocinárstva, vinohradníctva a záhradníctva. Bratislava: Slovenská ovocinárska spoločnosť, 1939. S. 171
  15. ↑ Slovenská vlastiveda. [s.l.] : [s.n.], 1943. 644 s. S. 452.
  16. ↑ KREJČÍK, J., KLOCHÁŇ, F. Prírodopis pre meštianske školy slovenské. Praha: Česká grafická unie. 1929. S. 45
  17. ↑ FERIANC, O. Slovenské názvoslovie vtákov. Bratislava: Slovenská akadémia vied. 1958. S. 143
  18. ↑ ďateľ prostredný in: Avibase
  19. ↑ VANČUROVÁ, Jindřiška. Dendrocoptes medius (Linnaeus, 1758); strakapoud prostřední [online]. botany.cz, 2021-09-28, [cit. 2024-05-01]. Dostupné online.
  20. ↑ a b c d e f JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  21. ↑ a b PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  22. ↑ a b c d e f g h i FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  23. ↑ a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Ďateľ prostredný, str. 406 – 410, Kropil, R.). ISBN 80-224-0714-3.
  24. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  25. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  26. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mittelspecht na nemeckej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ďateľ_prostredný&oldid=7844545“