Portál:Žilina/Odporúčaný článok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Žilina[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/1
uprav

Žilina („perla na Váhu“) je centrom severozápadného Slovenska, je jedným z najväčších miest Slovenskej republiky. Zároveň je aj krajské a okresné mesto na Slovensku. Počtom obyvateľov 84 295 je štvrté najľudnatejšie mesto Slovenska. Z toho tu žije až 98% Slovákov. Vzdialenosť z Bratislavy, hlavného mesta Slovenskej republiky, je 200 km. Jej rozloha je 80,03 km2. Žilina je najväčším mestom ležiacim na rieke Váh. Okrem Váhu cez mesto pretekajú rieky: Kysuca a Rajčanka (kedysi volaná Žilinka). Priemerná nadmorská výška v Žiline je okolo 333 m n. m. Priemerne sa v Žiline ohreje vzduch na 13,23 °C. Ročný priemer zrážok je 749 mm, najviac v júni a v prvej polovici júla. Snehová pokrývka je 60 až 80 dní v roku.

viac...


Mestská radnica (Žilina)[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/2
uprav

Mestská radnica je radnica na Radničnej ulici v meste Žilina. Po prvý raz sa spomína v roku 1508 v Žilinskej knihe pod názvom radhuus či radhaws (z nemeckého Rathaus). Pravdepodobne existovala i staršia radnica uprostred námestia, no archeologický výskum v roku 1966 - 1995 - ktorý však nebol na celej ploche námestia - stopy po nej našiel. Predpokladá sa, že pravdepodobne po zničení tohto objektu si Žilinčania ako náhradu kúpili dom, na mieste ktorého stojí i dnešná radnica.

Dlhé roky prebiehali o tento dom vlastnícke spory (1471 - 1509) medzi mesto, strečnianskym panstvom a dedičnými richtármi. Až v roku 1509 majiteľ Strečna Juraj Kereky vrátil murovaný dom mestu a odvtedy slúži pre potreby mesta nepretržite až do dnes. Žilinských mešťanov stálo vyplatenie dedičného richtárstva a budovy radnice takmer 3 000 zlatých. Žilinčania si tak ako jediní na Slovensku dokázali kúpiť dedičné richtárstvo a radnicu z vlastných zdrojov.

Radnica v svojom interiéri uschováva veľa významných historických obrazov s nápismi.

viac...


Historické centrum Žiliny[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/3
uprav

Historické centrum Žiliny je označenie pre historickú časť Žiliny v jej strede v mestskej časti Staré Mesto. Historické jadro Žiliny tvorí Mariánske námestie spolu s deviatimi ulicami, ktoré z neho vychádzajú a ďalšími dvanástimi, ktoré na ne nadväzujú. Námestie vďaka zachovalým arkádam - laubniam (pôvodne nazývané podsiene), štvorcovému tvaru a nehnuteľným kultúrnym pamiatkam vytvára pre návštevníkov i obyvateľov mesta osobitnú atmosféru a pocit jedinečnosti. Preto vláda uznesením č. 194 z roku 1987 vyhlásila historické jadro Žiliny za mestskú pamiatkovú rezerváciu a v roku 1988 stanovila zásady pamiatkovej starostlivosti o toto územie.

viac...


Immaculata (Socha Nepoškvrnenej Panny Márie)[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/4
uprav

Immaculata alebo Socha Nepoškvrnenej Panny Márie je baroková socha, ktorá sa nachádza na Mariánskom námestí v historickom centre Žiliny.

Socha Panny Márie - Immaculaty stojí na mäkko tvarovanom sokli s reliéfom sv. Floriána, sokel je zdobený anjelmi a podopieraný volutami a elegantnou ornamentálnou kovovou mrežou. Je čiastočne zlátená, vytvorená zo zatočených rokajových a akantových rozvilín. Immaculata stojí na zemeguli a na polmesiaci s ľudským profilom, nohou prišľapuje hada. Bohato riasený šat má jemne rozviaty, ruky zopäté a zrak obrátený k nebesiam. Je prostovlasá a zdobí je dvanásť hviezd.

Socha bola reštaurovaná aj v rokoch 1988-1990 a 2001-2002.

Baroková socha v strede Mariánskeho námestia je z roku 1738. Stalo sa tak zásluhou žilinského senátora Jozefa Matulaja, ktorý daroval mestu peniaze pre základinu na platy farára, kaplána, profesorov, špitál a stavbu a údržbu Immaculaty. Autormi sochy boli rezbár a kamenár Jozef Veisman z Frýdku a sochár Václav Petráš Z Řetechova pri Uhorskom Brode.

viac...


Budatínsky hrad[upraviť zdroj]

Odporúčaný článok/5
uprav

Budatínsky zámok (pôvodne hrad, neskôr prestavaný na zámok) sa nachádza v Žilinskej mestskej časti Budatín, pri sútoku riek Váh a Kysuca. Je zachovalý a sprístupnený verejnosti. Sídli v ňom Považské múzeum.

Vznikol ako strážny hrad v druhej polovici 13. storočia. Postavený je na skalnom ostrohu na strategicky významnom mieste, pri brode na sútoku Váhu a Kysuce, kde sa vyberalo clo.

Význam hradu zvýrazňovalo aj mohutné opevnenie. Základom hradu bola mohutná kruhová obytná veža v kamennom opevnení, ktorá sa v pôdoryse zachovala podnes a vytvára charakteristickú siluetu Budatínskeho zámku. Pôvodne kráľovskú pevnosť získal začiatkom 14. storočia Matúš Čák. S jeho výbojmi a koncepciou obrany súvisí aj opevnenie veže obranným múrom a výstavba obytného paláca v priestore opevnenia. S výnimkou južnej strany obranný múr tvorí dodnes obvod zámku.

Pamiatková obnova zámku sa uskutočnila na prelome päťdesiatych rokov 20. storočia a rešpektovala stavebné úpravy z dvadsiatych rokov. Priľahlý zámocký park bol zmenšený výstavbou Košicko-bohumínskej železnice koncom 19. storočia ako aj rozparcelovaním významnej časti krátko po druhej svetovej vojne; počas dlhého obdobia bol park neudržiavaný. Nakoniec však bol zámocký park revitalizovaný a sprístupnený v septembri 2010.

viac...