Príslop (vrch v Stolických vrchoch)
| Príslop | |
| vrch | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Košický |
| Okres | Rožňava |
| Obce | Čierna Lehota, Slavošovce, Rejdová |
| Pohorie | Stolické vrchy |
| Podcelok | Stolica |
| Povodie | Slaná |
| Nadmorská výška | 1 161,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°45′20″S 20°15′28″V / 48,7555°S 20,2579°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  žltej značke zo Slavošoviec (taverz)
|
  | |
 Poloha v rámci Košického kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Príslop[1] (1 161,1 m n. m.[2][3]) je vrch v Stolických vrchoch, krajinnom celku Slovenského rudohoria.[4] Leží nad Čiernou Lehotou, približne 11 km severovýchodne od Revúcej.[5]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa v severovýchodnej časti Stolických vrchov, v geomorfologickom podcelku Stolica.[4] Leží na území Košického kraja, okresu Rožňava a zasahuje na katastrálne územie obce Čierna Lehota, Slavošovce a Rejdová.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaná Čierna Lehota a Slavošovce, východne sa nachádza Markuška, Hanková a Brdárka, severovýchodne Vyšná Slaná a Rejdová a západne Muránska Zdychava.[5]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Príslop leží na východe severnej časti pohoria, v rázsoche, vybiehajúcej východným smerom z vrchu Stolica (1 476 m n. m.). Južne sa nachádza Biela skala (882 m n. m.), Ostrý vrch (870 m n. m.), Pavlova hora (996 m n. m.) a Hriadky (756 m n. m.), východne leží Ždiar (790 m n. m.), Spúšťadlo (860 m n. m.), Veľký Radzim (991 m n. m.) a Kilhov (854 m n. m.), severne Čierna hora (1 152 m n. m.), Skalie (1 076 m n. m.), Buchvald (1 293 m n. m.) a Pálenisko (1 098 m n. m.) a západne Kyprov (1 391 m n. m.), Stolica (1 476 m n. m.), Lehotská hoľa (1 397 m n. m.), sedlom Olochova jama oddelený Grúň (1 197 m n. m.), Skalka (1 116 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).[2][5] Južné svahy odvodňuje Lehotský, juhovýchodné Židlovský potok a východné Kotelnica, všetky smerujúce do riečky Štítnik, vodu zo severných odvádza Žolíkovský potok, smerujúci do Slanej. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Vrchol je po plošnej ťažbe pokrytý len nízkou vegetáciou[6], ktorá umožňuje rozhľad. Pri vhodných podmienkach je vidieť okolité vrchy Stolických vrchov, Volovské vrchy, Revúcku vrchovinu a Kráľovu hoľu.[7]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na vrchol nevedie značený turistický chodník, no západne pod vrcholom leží sedlo Olochova jama, kde sa križuje:
zeleno značený Chodník Pavla Jozefa Šafárika z Brdárky na Stolicu (1 476 m n. m.)
žlto značená turistická trasa z Rejdovej do Slavošoviec[5]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b Stolické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 62.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-01]. Dostupné online.