Oltár (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Súhvezdie Oltár)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Oltár
Mapa súhvezdia Oltár

Latinský názov Ara
Skratka Ara
Genitív Arae
Symbolické vyjadrenie oltár
Rektascenzia 17,39h
Deklinácia −53,58°
Plocha 237  štvorcových stupňov
Poradie: 63
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
1
Najjasnejšia hviezda β Ara
(Zdanl. magnitúda 2,9)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Júl

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Oltár (Ara) je južné súhvezdie medzi súhvezdiami Kentaur a Vlk, jedno z Ptolemaiových súhvezdí. Je to najjužnejšie súhvezdie, ktoré ešte pozorovali a pomenovali staroveké civilizácie.

Jeho pôvod vysvetľuje niekoľko rozličných mytológií. Gréci v jeho hviezdach videli oltár, pri ktorom bohovia prisahali poslušnosť najvyššiemu z nich – Diovi, keď sa púšťali do boja s Titanmi.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
β Ara β Ara 2,9m
α Ara α Ara 2,95m
ζ Ara ζ Ara 3,12m

Hoci je Oltár staroveké súhvezdie tvorené pomerne jasnými hviezdami, tieto hviezdy nemajú vlastné mená. Najjasnejšia z nich tak nesie len strohé označenie beta Arae. Dôvodom, prečo nie je alfa najjasnejšou hviezdou je to, že Oltár opäť predstavuje jednu z výnimiek, kedy hviezdy základného obrazca nenesú Bayerovo označenie podľa klesajúcej jasnosti, ale podľa polohy. Beta Arae je oranžový nadobor so svietivosťou 4 600 sĺnk. Alfa Arae je horúca hviezda hlavnej postupnosti spektrálneho typu B. Od bety je slabšia len o 0,1 magnitúdy a v ich jasnosti voľným okom nevidieť rozdiel. Je to vizuálna dvojhviezda. Gama Arae má dvoch sprievodcov, delta Arae a epsilon Arae po jednom sprievodcovi. Medzi hviezdou zéta Arae a nami ležia mračná medzihviezdnej hmoty, ktoré jej uberajú jasnosť približne o magnitúdu a sfarbujú ju dočervena. Voľným okom sotva viditeľná mí Arae je centrom sústavy najmenej štyroch extrasolárnych planét. R Arae je zákrytová premenná hviezda typu Algol.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Cez severnú časť súhvezdia prechádza Mliečna cesta a s ňou spojené husté hviezdne polia, pásy tmavej difúznej látky, niekoľko planetárnych hmlovín a hviezdokôp. Otvorená hviezdokopa NGC 6193 je obklopená hmlovinou NGC 6188. Táto hviezdokopa je jadrom hviezdnej asociácie Ara OB1. Súhvezdie obsahuje tiež tri guľové hviezdokopy, z ktorých najjasnejšou je NGC 6397. Ďalšou guľovou hviezdokopou je NGC 6352. Z planetárnych hmlovín je pozoruhodná Hen 1357, najmladšia vôbec známa planetárna hmlovina. V južných častiach Oltára sa nachádzajú aj jasnejšie galaxie. Dve z nich, NGC 6215 a NGC 6221, ležia v zdanlivej blízkosti éta a možno ich vidieť na pozadí (v skutočnosti popredí) husto pokrytom hviezdami.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Oltár má dosť výrazný tvar. Dva riadky hviezd smerujúcich takmer presne severojužným smerom tvoria steny Oltára, kým jasné časti Mliečnej cesty prechádzajúce susednými súhvezdiami Pravítko a Škorpión prezentuje dym zapálených obetí alebo kadidla na ňom stojacom. Spojnica hviezd Agena a Alfa Centauri predĺžená smerom na východ ukáže na Oltár (predĺžená opačným smerom zase slúži ako pomôcka na hľadanie Južného kríža). Súhvezdie je u nás neviditeľné a celé ho možno pozorovať až v blízkosti Obratníka Raka.