Preskočiť na obsah

Skalnatá chata

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skalnatá chata

49°11′15″S 20°13′59″V / 49,1875°S 20,233056°V / 49.1875; 20.233056Súradnice: 49°11′15″S 20°13′59″V / 49,1875°S 20,233056°V / 49.1875; 20.233056
Nadmorská výška1 725 m n. m.
PohorieVysoké Tatry
PolohaSkalnatá dolina
Poloha na Slovensku
Poloha na Slovensku
Ďalšie odkazy
CommonsSkalnatá chata
Webová stránkawww.skalnatachata.sk

Skalnatá chata (maď. Köpatakitavi mendékház, nem. Steinbachseehütte, poľ. Łomnickie Schronisko)[1] (1 725 m n. m.) je horská chata vo Vysokých Tatrách. Nachádza sa v Skalnatej doline na okraji terasy Skalnatého plesa, okolo ktorej prechádza turistický chodník značky Tatranskej magistrály.

História

[upraviť | upraviť zdroj]

Skalnatú dolinu uzatvára mohutný morénový val, z ktorého vyčnieva veľké skalisko. Už prví turisti, ktorí vystupovali na Lomnický štít, pod touto veľkou skalou odpočívali. Poskytovala im ochranu pred nepohodou. V roku 1841 skalu obmurovali štyria sliezski turisti Ferdinand Burkhart, Karol Schneider, Jozef Scholz a autor prvého turistického sprievodcu po Vysokých Tatrách Karol Lohmeyer. Pomáhali im horskí vodcovia Jakub Lux a Michal Stüber. Vtedajší majiteľ doliny Andor Spóner v roku 1877 obmurované útočisko po skalou upravil. V roku 1915 dolina patrila štátu a vďaka Uhorskému karpatskému spolku a pomoci vojakov dostala novú vylepšenú podobu. Okolo ohniska postavili múr, komín, zamrežovali okno. V novej útulni mohlo prenocovať až 25 turistov. V roku 1932 prevzal útulňu Klub československých turistov. V roku 1934 bol tu prvým správcom Michal Tomčík, ktorý s mnohými finančnými a stavebnými ťažkosťami prestaval útulňu na chatu. Bolo to v roku 1935. Chata bola v celoročnej prevádzke a poskytovala ubytovanie pre 14 turistov, bola v nej kuchynka, jedáleň i príbytok pre chatára. V tom čase nemala veľa hostí a ešte menej ich mala vo vojnovom období. Počas výstavby visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso Michal Tomčík pracoval na stavbe ako stolár. O chatu sa starala jeho manželka Zuzka. Po vojne prevádzka visutej lanovky prilákala nových návštevníkov. Keď zrušili Klub československých turistov, chata prešla do majetku Lesného závodu Vysoké Tatry, v roku 1952 ju prevzali Komunálne služby Vysoké Tatry, neskôr Správa tatranských chát, Reštaurácie a jedálne, podnik cestovného ruchu Turista. Boli to roky búrlivých zmien a o chatu nikto nemal záujem. Začala chátrať. Rudolf Presler s manželkou, ktorí tu vtedy pracovali, sa pokúšali malou prestavbou o jej znovuzrodenie, rozšírili jedáleň, ale najväčším problémom bol nedostatok vody. Na chatu ju museli nosiť. Počas chatárčenia Marty Pavlovej ju z hygienických dôvodov zavreli. Správa TANAP-u, ktorá ju prevzala od ČSD - Jedálne a lôžkové vozne v roku 1984, časť chaty v roku 1985 dala zbúrať. Ozvali sa hlasy podporujúce názor, aby chata ako nefunkčná bola zbúraná i také, aby jej priestory boli využívané na muzeálnu expozíciu. V roku 1993 Správa TANAPu prenajala chatu bývalému chatárovi zo Zamkovského chaty Ladislavovi Kulangovi, ktorý ju začal obnovovať a prestavovať. V súčasnosti je chata otvorená celý rok. Tovar zo staničnej budovy visutej lanovky prenáša chatár alebo jeho pomocníci. Chatu navštevujú prevažne turisti, dovolenkári, ktorí vystupujú na Skalnaté pleso po Tatranskej magistrále alebo prichádzajú na Skalnaté pleso lanovkou.[1][2][3]

Chatári

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Dvaja bratia z Kežmarku (1932 – 1933)
  • Michal Tomčík (1934 – 1945)
  • Michal Bobula (1946 – 1950)
  • Karol Bruk (1951)
  • Vladimír Lang (1951)
  • Ondrej Krasuľa (1952)
  • Tibor Molnár a Arpád Szabó (1952 – 1953)
  • Rudolf Presler (1953 – 1955)
  • Jaromír Machačka (1956)
  • Martin Fris (1957 – 1961, Oldo Bublík bol pomocníkom)
  • Dodo Rybanský (1961 – 1962)
  • Marta Pavlová (1962 – 1972)
  • Ladislav Kulanga (1993 – 2020)
Po roku 1972 začala chata chátrať a ČSD - Lôžkové a jedálne vozne ju začali využívať ako sklad
V roku 1984 - ju prevzala do majetku Správa TANAPu[4]

Nosičský rekord

[upraviť | upraviť zdroj]
  • V roku 1993 Ladislav Kulanga vyniesol na chatu náklad o hmotnosti 176 kg.[3][5]
  • Zo Skalnatej chaty zniesol 211 kg náklad na medzistanicu lanovky Štart.[6]

Prístup

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, Vydali ŠL TANAP-u, Tatranská Lomnica, 1996, ISBN 80-967522-7-8
  2. ↑ Mrázik František , Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print-servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
  3. ↑ a b Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6
  4. ↑ Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Vydavateľstvo Print-servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X
  5. ↑ Nosičský rekordér Laco Kulanga nemieni zavesiť krošňu na klinec - poprad.korzar.sme.sk
  6. ↑ Skalnatá chata - vysoketatry.com

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Skalnatá_chata&oldid=7547440“