Smolník (okres Gelnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 22:36, 3. september 2013, ktorú vytvoril TeslaBot (diskusia | príspevky) (wl. disambig (obec, región), drob.)
Smolník
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Gelnica
Región Spiš
Vodný tok Smolník
Nadmorská výška 561 m n. m.
Súradnice 48°43′49″S 20°44′24″V / 48,730278°S 20,740000°V / 48.730278; 20.740000
Rozloha 68,97 km² (6 897 ha) [1]
Obyvateľstvo 954 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 13,83 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1243
Starosta Margita Brutovská[3] (SMER, SDKÚ-DS, KDH)
PSČ 055 66
ŠÚJ 543560
EČV (do r. 2022) GL
Tel. predvoľba +421-53
E-mailová adresa poslať email
Telefón 053/489 71 30
Fax 053/489 71 30
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smolník
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Smolník (maď. Szomolnok, nem. Schmöllnitz, lat. Semelnech) je obec na Slovensku v okrese Gelnica.

Polohopis

Vodné toky

Obcou preteká potok Smolník, prameniaci povyše susednej obce Úhorná pod masívom Pipitky, s ľavobrežnými prítokmi: Starým potokom, Hekerovým potokom a Mlynovcom.

Vodné plochy

Vodná nádrž Úhorná na hornom toku potoka Smolník, nazývaná tiež Jazero mieru či Smolnícke pleso. Plocha 4,79 ha, hĺbka približne 13 m. Postavená roku 1768 za účelom zadržiavania dažďovej vody a povodňovej ochrany, neskôr využívaná na banské účely.

História

Tabaková továreň v Smolníku

Prvá písomná zmienka o Smolníku sa zachovala v listine z roku 1243. Starú banícku obec, pôvodne slovanskú, dosídlili v 13. storočí Nemci z Gelnice, roku 1327 ju cisár Karol Róbert podľa Štiavnického práva povýšil na slobodné banské mesto s banským, trhovým, poľovným i rybárskym právom. Roku 1332 stanovil pre slobodné kráľovské mesto Smolník plochu kruhu s polomerom dvoch míľ (vyše 16 km), ktorá sa mu darovala na večné časy.

V 14. storočí bolo v Smolníku sídlo banskej komory. V okolí obce sa ťažili najmä meď a striebro a najväčší rozkvet prežívalo mestečko na prelome 14. a 15. storočia, kedy tu fungovala aj kráľovská mincovňa. Roku 1465 pripadlo mesto panstvu Spišského hradu, stalo sa majetkom rodu Zápoľských, neskôr Thurzovcov i Csákyovcov (od roku 1638). Od júla 1600 do konca toho roka sa v Smolníku rozšírila morová nákaza, na ktorú zomrelo vyše 550 ľudí. Roku 1691 prechádzajú bane späť do vlastníctva uhorského kráľa, respektíve pod správu banskej komory. V 18. storočí sa zintenzívnila ťažba medi, používanej na razenie mincí v tamojšej mincovni a na výrobu zelenej a modrej skalice.

Od roku 1754 v Smolníku pôsobila banícka škola, sídlil tu banský súd a inšpektorát, mesto bolo významným administratívnym centrom. Začiatkom 19. storočia (1805) banskí úradníci postavili stále kamenné divadlo, jedno z prvých na Slovensku. Bolo vybavené strojovňou na otáčanie javiska a divadelnou knižnicou. Do dnešnej doby sa nezachovalo. Roku 1872 bola budova Komorného divadla prestavaná na tabakáreň, dnes jedinú výrobňu ručných cigár na Slovensku. Po požiari 27.augusta 1905 obec z väčšej časti vyhorela, no zachovali sa pôvodné banícke domy z 18. a 19. storočia. Roku 1910 postihla údolie Smolníka veterná smršť, ktorá povyvracala stromy a spustošila okolité lesné porasty. Na odvoz kalamitného dreva bola dočasne vybudovaná úzkorozchodná lesná železnica. Do konca 19. storočia zanikla ťažba medi, priemysel v obci sa preorientoval na produkciu pyritu a kyseliny sírovej. Opätovný priemyselný rozmach umožnila výstavba úzkorozchodnej železnice z Gelnice (1883).

V období prvej ČSR sa postupne vyčerpali zásoby kvalitného pyritu, ťažba sa zastavila, prišla hospodárska kríza a s ňou štrajky. Železorudné bane fungovali v obci do konca 80. rokov 20.storočia. V rokoch 1990-92 prebehla likvidácia banských zariadení, podnik sa preorientoval na výrobnú strojársku a drevársku činnosť. V súčasnosti predstavuje veľký potenciál predovšetkým cestovný ruch - turistika, v zime lyžovanie.

Kultúra a zaujímavosti

Po maďarskom názve obce (Szomolnok) je pomenovaný monoklinický minerál szomolnokit (chemicky monohydrát síranu železnatého), ktorý bol prvýkrát opísaný v roku 1877.

Hudba

Karpatskí Nemci

Stavby

Tabaková továreň, kostol sv. Kataríny, Evanjelický kostol, Zvonica

Pamiatky

  • Tabaková továreň - pôvodne renesančná budova prestavaná roku 1872
  • Mestská radnica - budova z roku 1721
  • Meštiacky dom z 19. stor. - Rožňavská ul. č. 103
  • Meštianský dom z 19. stor. - Rožňavská ul. č. 88
  • Kultúrny dom - postavený v strede námestia roku 1828
  • katolícky Kostol sv. Kataríny - postavený roku 1801, hlavný oltár z roku 1805
  • evanjelický kostol - barokovo-klasicistický z roku 1787
  • Trojičný stĺp na námestí
  • Pútnický kostol Navštívenia Panny Márie - postavený na Štóskom sedle roku 1755

Šport

V obci funguje lyžiarsky oddiel a stolnotenisový oddiel, ktorí sa zúčastňujú pravidelných súťaží organizovaných okresom alebo krajom http://tj.tym.sk"stránka telovýchovnej jednoty v Smolníku

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Križovatka ciest II. triedy č. 549 (Rožňava - Mníšek nad Hnilcom) a č. 548 (Košice - Smolník). Cesta II/549 je v zime v úseku Úhorná - stred obce - Úhornianske sedlo (hranica okresu neudržiavaná. Autobusové spojenie Margecany - Mníšek n.Hnilcom - Smolník a diaľkový spoj Spiš.N.Ves - Smolník - Košice.

Dôležité firmy

  • Železorudné bane, š.p., Spišská Nová Ves
  • Imperial Tobacco Slovakia, a.s., Bratislava
  • Obecný podnik lesov, Smolník

Školstvo

Nachádza sa tu Základná a Materská škola, do ktorej dochádzajú deti aj z vedľajších obcí Úhorná a Smolnícka Huta.

Osobnosti

Referencie

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2010-11-28. Dostupné online.

Iné projekty

Externé odkazy