Sobotište
| Sobotište | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Senica |
| Región | Záhorie |
| Nadmorská výška | 252 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′53″S 17°24′21″V / 48,7313°S 17,4058°V |
| Rozloha | 32,25 km² (3 225 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 476 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 45,77 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1241[1]/1251[2] |
| Starosta | Dušan Horňák[3] (nezávislý) |
| PSČ | 906 05 |
| ŠÚJ | 504840 |
| EČV (do r. 2022) | SE |
| Tel. predvoľba | +421-34 |
| Adresa obecného úradu |
Sobotište 11 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Sobotište | |
| Webová stránka: obecsobotiste.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Sobotište je obec na Slovensku v okrese Senica.
V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1637 a kaplnka Povýšenia svätého Kríža z roku 1764. V obci sa nachádza aj evanjelický kostol postavený na základe tolerančného patentu, ktorý vydal Jozef II. v roku 1784. Pôvodne bol postavný bez veže, ktorá bola dostavaná v roku 1909.
Časti
Obec sa skladá z dvoch častí a to samotného Sobotišťa a Javorca.
Javorec
Javorec zaberá viaceré osady roztrúsené v Bielych Karpatoch, v údolí Teplice. Väčšina domov je rozložená naľavo od cesty 2.triedy č.500, cca 4 km na sever od stredu Sobotišťa.
Dejiny
Sobotište (v priebehu stáročí nazývané tiež Zobódycha, Zsobotist, Sobotisscze, Sobotis, Ozsombat) je staré viac ako 800 rokov.
Zemepisná poloha obce je priaznivá a bola vždy príťažlivá: pre husitov, ktorí ju obsadili v roku 1428, pre Turkov, ktorí tu plienili a zabíjali v rokoch 1623 a 1650, pre poľských kozákov, ktorí ju vyrabovali v roku 1621, pre prenasledovaných anababtistov (Habánov), ktorí si tu založili Habánsky dvor v roku 1546 a natrvalo poznačili kultúrny, spoločenský a hospodársky život tohto kraja, ale aj pre humanistické reformačné myslenie 17. storočia, ktoré sa sem šírilo zo západnej Európy.
Obyvateľstvo sa živilo pastierstvom a roľníctvom, pestovaním ovocia a zeleniny. Nepochybne pod vplyvom zručných habánskych remeselníkov rozkvitalo medzi obyvateľstvom remeslo mlynárske, tkáčske, pytlikárske, mäsiarske, pekárske, obuvnícke, nožiarske, kožušnícke, krajčírske a do dnešných čias slávne hrnčiarske a keramikárske. V roku 1700 bol založený v Sobotišti spoločný cech spomenutých remesiel pre celé branecké panstvo. V roku 1770 bola v Sobotišti založená grófom Nyárym vlnárska manufaktúra.
Sobotište sa hospodársky zmáhalo (známe sú sobotišské jarmoky), narastal počet krčmárov a obchodníkov. V roku 1831 mala obec 4854 obyvateľov a niekoľko desiatok krčiem.
V roku 1831 sa do obce prisťahoval Samuel Jurkovič, evanjelický učiteľ, vďaka ktorému patrí Sobotište medzi slávne slovenské mestečká. V tom čase tu bolo niekoľko mlynov, menších pivovarov, darilo sa hroznu a vínu, bolo tu veľa zemanov a panských úradníkov.
Zaujímavosť
Po obci je pomenovaná planétka (26401) Sobotište.
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2014-11-21. Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sobotište
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |