Sova obyčajná

From Wikipédia
(Redirected from Sova lesná)
Jump to navigation Jump to search
Sova obyčajná
Tawny wiki.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Strix aluco
Linnaeus, 1758
Synonymá
sova lesná

Strix aluco distribution map.png
Mapa rozšírenia sovy obyčajnej
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sova obyčajná alebo sova lesná[3] (lat. Strix aluco) je druh vtáka z čeľade sovovité (Strigidae). Obýva palearktídu.[4]

Poznávacie znaky[edit | edit source]

Sova s mimoriadne veľkou hlavou, samec je menší ako samica (dĺžka tela je 370 - 390 mm[5], krídla 267 - 320 mm, chvosta 155 - 174 mm[6], rozpätie 940 - 1040 mm[5]). Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Chrbát je sivohnedý alebo žltohnedý s bielym pásom. Z brušnej strany je bledosivá alebo žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami s priečnymi čiarkami.[6] Na hlave nie sú "ušká" z pierok. Oči sú tmavé, nie oranžové ani žlté.[5][7] Počas letu je nápadná veľká hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký.

Hlas[edit | edit source]

Revírny hlas samca

1 min 2s, Anglicko, iné druhy: Kavka tmavá

Samica i samec sa ozýva hlasitým "kúiit, kjuvik". Môže znieť mäkko, ostro i drsne chrapľavo. Týmto hlasom označuje samica svoju pozíciu a je to aj "žobravý hlas". Samec používa tento hlasový prejav ako kontaktný hlas počas jesenného i jarného toku, pri odovzdávaní koristi a pri párení.[8]

Hlasové prejavy samca znejú vo všeobecnosti čistejšie, u samice viac zachrípnuto. Samec v čase párenia a počas jesenného toku vydáva hlboký hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh". Má tri časti, klesavé ú, pauza, kratučké hu a trasľavé húkanie. Je to revírny hlas s individuálnym odtieňom. Susediaci samci sa tak poznajú podľa hlasu. V čase hniezdenia volá najmä samec "huhuhuhuhuhu". Slúži na lákanie do hniezdnej dutiny a ako začiatok párenia. Tento hlas často vydáva v hniezdnej dutine alebo vo vstupnom otvore.[8]

Mláďatá vydávajú v hniezde hlas "sii", neskôr sa u rozlietanách mláďat mení na kýchavé "ksik", "šii-ep".[5][6][7] a neskôr sa stále viac podobá na "kuit" dospelých.[8]

Ekológia a biotop[edit | edit source]

Stály vták. Žije v zmiešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. Na základe dlhodobých pozorovaní je známe, že v krasových územiach cez deň s obľubou po celé generácie využíva na oddych výklenky vo vstupných partiách mohutných priepastí (napr. v Slovenskom krase: Obrovská priepasť, Malá Sovia priepasť, Veľká sovia priepasť, Drienkovská priepasť atď.), kde nachádza priaznivé mikroklimatické podmienky vo všetkých ročných obdobiach a pokoj[9]. Práve tento špecifický typ správania druhu sa odzrkadlil v názvosloví slovenských jaskýň - názov min. trinástich jaskýň tvorí kmeň "sovia" (porovnaj[10]). Hniezdenie v jaskyniach a priepastiach zatiaľ nebolo preukázané, ale nemožno ho vylúčiť. V marci znáša 4 – 5 bielych vajec veľkosti 47 x 39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas trvá 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30 – 35 dní. Sovy majú veľmi veľké oči, vďaka ktorým vidia aj potme, a to 10-krát lepšie ako ľudia.[11] Ich oči sú však nehybné a aby mohli vidieť, čo sa okolo nich deje, musia krútiť hlavou. Dokážu nehlučne zaskočiť svoju obeť. Do svojich ostrých zahnutých pazúrov chytajú malé zajace a myši.

Výskyt a stav na Slovensku[edit | edit source]

Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1 800 m (Vysoké Tatry)[4]. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídiel, vo veľkých parkoch[4]. Na Slovensku bolo dokázané alebo pravdepodobné hniezdenie v 88,10 % a zimovanie v 79,30 % mapovacích kvadrátoch.[4] Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 2 500 - 3 000, zimujúcich jedincov 6 000 - 9 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001[12] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][13][14] Európsky ochranársky status SPEC4 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Ochrana[edit | edit source]

Pre užitočnosť je chránená celý rok, spoločenská hodnota je 920,00 € (Vyhláška MŽP č. 579/2008 Z.z.).

Galéria[edit | edit source]

Referencie[edit | edit source]

  1. IUCN Red list 2018.2. Prístup 24. novembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autori druhu Samuel Pačenovský, Ján Obuch. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Sova obyčajná/Sova lesná, s. 369 - 371.
  5. a b c d JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  7. a b PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  8. a b c MEBS, Theodor; SCHERZINGER, Wolfgang. Die Eulen Europas, Biologie, Kennzeichen, Bestände.. Stuttgart : Franckh-Kosmos Verlags-GmbH & Co., 2000. (kap. Waldkauz, str.226 - 246). ISBN 3-440-07069-7.
  9. G. Lešinský (2000): Poznámky k výskytu niektorých druhov vertebrát v jaskyniach Slovenského krasu. In: A. Mock, Ľ. Kováč, M. Fulín (eds.): Fauna jaskýň. Cave fauna. Zborník referátov, Východoslovenské múzeum, Košice, s. 109-114
  10. P.Bella, I. Hlaváčová, P. Holúbek (2007): Zoznam jaskýň Slovenskej republiky. (Stav k 30.6.2007). SMOPaJ, SSJ a SSS, Liptovský Mikuláš, 364 s.
  11. GRAHAM R., Martin. Absolute visual threshold and scotopic spectral sensitivity in the tawny owl Strix aluco. Nature, August 1977, čís. 268, s. 636–638. DOI10.1038/268636a0. PMID 895859. (po anglicky)
  12. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  13. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  14. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[edit | edit source]

Externé odkazy[edit | edit source]