Stĺp Panny Márie a Najsvätejšej Trojice

Stĺpy Panny Márie a Najsvätejšej Trojice sú typom samostatne stojacich stĺpov s kresťanskou tematikou. Označujú sa aj ako morové stĺpy, alebo podľa typu zasvätenia ako mariánske či trojičné stĺpy.

Ikonografia[upraviť | upraviť zdroj]

Ich budovanie bolo rozšíreným spôsobom manifestácie viery v katolíckych krajinách najmä v 17. a 18. storočí. Tieto stĺpy sa takto stali jedným z najviditeľnejších znakov barokovej architektúry. Mariánske stĺpy sa stavali na slávu Panny Márie, často na znak vďaky za ukončenie moru či inú významnú pomoc. Účelom stĺpov Najsvätejšej Trojice bola obvykle oslava cirkvi a viery, motív moru však mohol tiež niekedy zohrať svoju úlohu.

Na morových stĺpoch bývajú aj sochy ďalších svätcov. Typický je sv. Roch, ktorý podľa legendy ochorel, keď pomáhal nakazeným počas morovej epidémie a uzdravil sa vďaka sile svojej viery. Sv. Sebastián, mučeník, ktorý sa tiež na stĺpoch zobrazoval, bol pôvodne patrónom lukostrelcov. V stredoveku tiež prevzal úlohu s morom spojovaného lukostrelca Apollóna, pretože ľudia často metaforicky porovnávali náhodne sa vyskytujúce morové rany so strelami šípov. Medzi ďalších zobrazovaných svätcov patrí sv. Barbora, patrónka umierajúcich, sv. František Xaverský, o ktorom sa tradovalo, že mal dar uzdravovať a kriesiť mŕtvych, a sv. Karol Boromejský, známy svojou pomocou chorým a umierajúcim.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Rím[upraviť | upraviť zdroj]

Budovanie stĺpov so sochou Panny Márie pochádza najmenej z 10. storočia (v Clermont-Ferrand vo Francúzsku), ale bežným sa stalo najmä v období protireformácie po Tridentskom koncile (1545 – 1563). Jedným z prvých bol stĺp na Piazza Santa Maria Maggiore v Ríme. Jeho driek je starovekého pôvodu: slúžil ako podpora klenby tzv. Konštantínovej baziliky v Ríme, zničenej zemetrasením v 9. storočí. Iba tento stĺp prežil až do 17. storočia a v roku 1614 bol prevezený na Piazza Santa Maria Maggiore, kde bola na jeho vrchol umiestená bronzová socha Panny Márie s dieťaťom. Neskôr slúžil ako vzor pre mnohé stĺpy v Taliansku a ďalších európskych krajinách.

Prvým stĺpom tohto typu na sever od Álp bol tzv. Mariensäule postavený v Mníchove roku 1638 ako poďakovanie za to, že mesto prežilo útok švédskej armády a mor. Panna Mária sa vznáša na jeho vrchole na polmesiaci ako Kráľovná nebies. Inšpiroval najmä mariánske stĺpy v Prahe a Viedni, ale veľmi rýchlo nasledoval celý rad ďalších. V krajinách, ktoré boli súčasťou Habsburskej monarchie, ako Česko, Rakúsko, Slovensko a Maďarsko, je veľmi ťažké nájsť staré mesto bez námestia s takýmto stĺpom, obvykle umiestneným na najvýznačnejšom mieste.

Praha[upraviť | upraviť zdroj]

Pražský mariánsky stĺp bol postavený na Staromestskom námestí krátko po Tridsaťročnej vojne ako poďakovanie Panne Márii Nepoškvrnenej za pomoc v boji so Švédmi. Na poludnie jeho tieň ukazoval tzv. Pražský poludník, ktorý slúžil na určenie presného slnečného času. Neskôr si ho mnoho Čechov spojilo s habsburskou nadvládou vo svojej krajine a po vyhlásení samostatnosti Česko-Slovenska roku 1918 ho revolučne naladený dav strhol a zničil.

Viedeň[upraviť | upraviť zdroj]

Základný vzor, ktorý inšpiroval stavbu väčšiny stĺpov Najsvätejšej Trojice, sa nachádza na námestí Graben vo Viedni a bol postavený po more z roku 1679. Driek tohto bohato zdobeného stĺpa celkom mizne za mramorovými oblakmi, sochami svätcov, anjelmi a amoretmi.

Olomouc[upraviť | upraviť zdroj]

Ich doba vyvrcholila Stĺpom Najsvätejšej Trojice na Hornom námestí v Olomouci. Tento stĺp je predovšetkým veľkolepou oslavou katolíckej cirkvi, ale nie je možné prehliadnuť, že jeho stavba sa začala (takmer súčasne s morovým mariánskym stĺpom na susednom Dolnom námestí) krátko po vypuknutí moru, ktorý udrel na Morave v rokoch 1714 až 1716. Olomoucký stĺp je výnimočný vďaka svojej monumentálnosti, bohatej výzdobe aj neobvyklej kombinácii sochárskych materiálov (kameň a pozlátená meď). Jeho základňa je natoľko veľká, že vnútri mohla byť umiestená modlitebňa. Tento stĺp je jediný, ktorý bol samostatne zapísaný na Zoznam pamiatok svetového dedičstva UNESCO, ako „jeden z výnimočných príkladov stredoeurópskeho vrcholného baroka“.

Banská Štiavnica[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najväčšie trojičné stĺpy patrí tiež barokový morový stĺp v Banskej Štiavnici, postavený v rokoch 1759 až 1764, ktorý nahradil starší stĺp postavený po morovej epidémii z roku 1710. Stĺpu, ktorý vyniká svojou baldachýnovou architektúrou, na vrchole dominuje súsošie Najsvätejšej Trojice a na podstavci ho obklopuje sedem svätcov, ochrancov pred morom a patrónov baníkov.

Trenčín[upraviť | upraviť zdroj]

Trenčiansky "morový stĺp" stojí na Mierovom námestí – najväčšom námestí mesta Trenčín. Bol postavený grófom Mikulášom Ilešházim v roku 1712 ako pamätník morovej epidémie, ktorá sa prehnala mestom v roku 1710.

Kremnica[upraviť | upraviť zdroj]

V Kremnici bol postavený v rokoch 1765 – 1772 jeden z posledných morových stĺpov v bývalých habsburských krajinách.

Prievidza[upraviť | upraviť zdroj]

Stĺp vyhotovil Dionýz Stanetti v roku 1739. Masívny trojboký sokel má na čelnej strane do námestia reliéf sv. Rozálie z roku 1797, ktorým sa jeho charakter zmenil na morové súsošie. Reštaurovaný bol v rokoch 1992 - 1995.