Veľká Hradná

Veľká Hradná
obec
Pohľad na dolnú časť obce Veľká Hradná.
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Trenčín
Nadmorská výška	270 m n. m.
Súradnice	48°46′12″S 18°08′24″V
Rozloha	11,88 km² (1 188 ha)
Obyvateľstvo	765 (31. 12. 2023)
Hustota	64,39 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1329
Starosta	Anna Petríková (SMER-SD)
PSČ	913 24 (pošta Svinná)
ŠÚJ	506648
EČV (do r. 2022)	TN
Tel. predvoľba	+421-32
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Veľká Hradná
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Veľká Hradná je obec na Slovensku v okrese Trenčín.

Leží v severnom výbežku sprašovej Nitrianskej pahorkatiny v blízkosti Považského Inovca na hornom toku Hradnianskeho potoka. Teraz má obec 263 obytných domov a 640 obyvateľov, katastrálny výmer 1 188 ha, v strede obce je nadmorská výška 290 metrov, v chotári od 251 do 767 metrov. V katastrálnom území obce sa nachádza časť prírodnej pamiatky Svinica.

Názov

Už samotný názov nasvedčuje tomu, že ide o starobylosť. Hradná, hradište, hradisko sú názvy, ktoré sa často objavujú v dobách veľkomoravských. Bývali útočišťom v nebezpečných situáciách, najmä počas maďarských vpádov koncom 9. storočia.

Veľká Hradná – 1329 locus castri Garadna, 1439 Alsowradna, 1493 Nag Hradna, 1598 Nagy Hradna, 1773 Welka Hradna.

Dejiny

Obec sa spomína s rokom 1329. Je však určite staršia, pretože v jej katastri je archeologicky nepreskúmané hradisko pravdepodobne z veľkomoravského obdobia. V chotárnej časti Kostolnica stál kedysi hrad. V roku 1598 mala obec dva mlyny a 26 domov. Obyvateľstvo sa kedysi prevažne zaoberalo poľnohospodárstvom, bol tu i kováč a obuvníci.

V roku 1501 sa Hradná spomína v súvislosti s vyberaním suchého mýta majiteľmi bánovského panstva – Pomanickými. Podľa všetkého Hradná zohrala významnú úlohu pri tvorbe cirkevnej organizácie už počas Veľkej Moravz v období po obnove nitrianskeho biskupstva v roku 1083, kedy v Malej Hradnej (susedná obec – kedysi tvorili jednu sídelnú jednotku spolu s Veľkou Hradnou) vznikol samostatný arcidiakonát. K ich vzniku v tomto období sa sa prihovárajú tieto okolnosti: Anonymus vo svojich „Gesta Hungarorum“ kapitola 37 spomína, že Maďari pri obsadzovaní Veľkej Moravy našli medzi inými aj hrady Trenčín, Bánovce, Šaštín, Gradna a sídlo arcidiakonátu tohože mena. Hradná bola postavená na úroveň župného sídlo. Jej susedné arcijáhenstvá boli v Nitre a v Trenčíne. Cirkevno-správne územie bolo menšie než územia dvoch susedov, rozprestieralo sa na území bývalého okresu Bánovce nad Bebravou, v hodnosti im však bolo rovnocenné. Pre starobylosť hradiska a vysokú cirkevnú hodnosť, ktorá bola výsledkom dlhšieho historického procesu, môžeme aj dejiny fary posunúť do dávnejšej minulosti, kedy bývalo zvykom, že z hospodárskych dôvodov podliehalo fare aspoň desať osád. Kedy sa dostal kráľovský majetok Hradná do súkromných rúk, nedá sa posúdiť.

Prvým známym vlastníkom Hradnej bola rodina Pogány. Pričlenením Hradnej k Trenčianskemu hradu ako jeho poddanská obec týmto aktom hradisko aj Hradna stráca na verejnom a strategickom význame.

Hradná sa uvádza aj na mapke Tatarský vpád r. 1241 – 1242 s označením pre kláštory, ale bez označenia hradu.

Železník

Zaujímavou časťou veľkohradniankeho chotára je Železník. Je to bočný hrebeň, ktorý sa tiahne V-Z smerom v centrálnej časti Inoveckého pohoria severovýchodne od Inovca a jeho kulminačného bodu. Tento dávny zrejme ľudový názov sa používa aj na starých topografických mapách a má do určitej miery svoje geologické opodstatnenie. Priamo na jeho chrbte, neďaleko od prameňa Hradnianskeho potoka možno ešte i teraz nájsť úplne zavalené staré rudné lievikovité pingy o priemere 1 – 5 metrov, ktoré po stranách venčia odvaly z vyhádzaného materiálu. Asi v strede na svahu k údoliu potoka Svinica vidieť prepadnuté ústie starej neznámej štôlne. Pre autá je cesta na Železník zjazdná smerom z Trenčianskeho Jastrabia do Dubodiela. Na Železníku okrem pozostatkov starých kutacích prác možno nájsť aj iné zaujímavosti starého železiarstva. V širšom okolí najmä medzi obcami Veľká Hradná a Dubodiel, sa údajne v minulých dobách ťažili hrnčiarske hliny, v ktorých sa nachádzali kusy nečistého limonitu neznámeho pôvodu s obsahom 23 – 25% železa.

Patrovec

Súčasťou Veľkej Hradnej je osada Patrovec. Pôvodne sa tu nachádzala len hájovňa. Zhruba v roku 1936 sa postavila hospodárska časť a rodinný dom pre lesného bíreša. Začiatkom roku 1937 začali pre grófa Palavicíniho stavať kaštieľ, ktorý v r. 1939 aj dokončili. Po druhej svetovej vojne tu vznikla lesná správa. V kaštieli v roku 1948 zriadili lesnícku učňovskú školu, v ktorej sa vyučovalo až do r. 1959. Objekt potom prevzal zväz umelcov a v súčasnej dobe je v správe a užívaní školstva ako škola v prírode.

Kroj

S históriou národa, spôsobom života a myslenia, ako ja estetického cítenia ľudu je úzko spätý ľudový odev. Je vlastne výraznou súčasťou hmotnej kultúry ľudu. Na vývin ľudového odevu a na vytvorenie jeho lokálnych charakteristických znakov mali vplyv geografické, náboženské a národnostné podmienky. Najstarší odev bol charakterizovaný tým, že si ho dedinské obyvateľstvo zhotovovalo z doma vyrobeného materiálu. Bolo to predovšetkým konopné a ľanové plátno, súkno z ovčej vlny ovčia kožušina. Do veľkej skupiny západoslovenského odevu, majúcej široké zázemie v bývalej Nitrianskej župe, patril aj odev nosený vo Veľkej Hradnej. Upúta svojou originálnosťou a nádherou. Je jednoduchý a vcelku pôsobí veľkolepo

Kostol

Rímskokatolícky kostol bol postavený v r. 1935. Na vežu bol prenesený zvon z bývalej kaplnky, odlial ho Pavol Ranko z Trenčína v r. 1919. Ten istý majster odlial v r. 1936 i druhý zvon.

Šport

V súčasnosti v obci pôsobí a pracuje futbalový klub TJ Veľká Hradná, DHZ, Poľovné združenie Hradište Dubodiel – Veľká Hradná, svojou činnosťou umožňujú obyvateľom kultúrne a športovo rásť. Obec prevádzkuje vlastný celoobecný vodovod, je tu materská škôlka, málotriedna základná škola, kultúrny dom, dom smútku so zaujímavým architektonickým prevedením, obec vlastní tenisový kurt, miestnu ľudovú knižnicu s bohatým knižničným fondom.