Vladimír Roy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Vladimír Roy
slovenský básnik a prekladateľ
slovenský básnik a prekladateľ
Narodenie17. apríl 1885
Kochanovce, Slovensko
Úmrtie6. február 1936 (50 rokov)
Nový Smokovec, Slovensko
Alma materUniverzita Komenského v Bratislave
RodičiaPeter Pavol Roy, Božena Hurbanová
DetiIvan Vladimír Roy
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Vladimír Roy
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Vladimír Jozef Ján Roy (pseudonymy Aeneas Phyllon, Dúžavin, Havran, Jochanan a i.) (* 17. apríl 1885, Kochanovce – † 6. február 1936, Nový Smokovec) bol slovenský básnik a prekladateľ, vnuk slovenského národného buditeľa Jozefa Miloslava Hurbana.

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Pochádzal z rodiny evanjelického farára Petra Pavla Roya a dcéry Jozefa Miloslava Hurbana patriacej k zemianskemu stavu ktorej predkovia, francúzski hugenoti, podľa rodinnej tradície prišli na Slovensko pred náboženským prenasledovaním z Francúzska.

Vzdelanie získaval v Kochanovciach, Modre a na gymnáziách v Skalici a v Bratislave, kde zmaturoval v roku 1905. V štúdiu pokračoval na teologickej fakulte v Bratislave, ktorú ukončil v roku 1909. Už počas štúdia pracoval ako spoluredaktor v časopisoch Prúdy a Dennica. Po ukončení štúdia pôsobil na viacerých miestach ako kaplán (Liptovský Mikuláš, Stará Turá, Pešť), v roku 1910 bol na študijnom pobyte v Anglicku, v roku 1912 sa stal farárom v Púchove.

Počas 1. svetovej vojny prešiel ruským a talianskym frontom, chvíľu pôsobil ako kaplán v Krajnom (1915) a po ukončení vojny bol od roku 1919 opäť farárom v Púchove. V rokoch 1925 – 1926 sa venoval iba literárnej tvorbe, no z existenčných dôvodov v roku 1927 začal znovu pôsobiť ako farár, no tentoraz v Bukovci, až bol napokon predčasne penzionovaný. V roku 1934 sa presťahoval do Martina, zomrel však v sanatóriu v Novom Smokovci. Pochovaný je v Martine.

Raz príde čas je názov dokumentárneho filmu o Vladimírovi Royovi, ktorý vznikol v produkcii Slovenskej televízie v roku 1993 /scenár a réžia Fedor Bartko/.

Tvorba[upraviť | upraviť kód]

Svoje prvé verše začal písať už počas vysokoškolských štúdií a uverejňoval ich v časopisoch Slovenské pohľady, Cirkevné listy a Národné noviny. Začiatky jeho tvorby boli poznačené vplyvom symbolizmu a impresionizmu, no taktiež ho ovplyvňovala tvorba Pavla Országha-Hviezdoslava či Svetozára Hurbana-Vajanského, z mladších autorov to boli Janko Jesenský, Ivan Krasko a iní. Neskôr ho ovplyvňovala romantická poézia slovenských (Janko Kráľ) i zahraničných autorov (Endre Ady, George Gordon Byron). Vo svojej tvorbe sa venoval vyjadreniu rozporov medzi svetom a srdcom, snom a skutočnosťou, no taktiež v nej vyjadroval smútok, bolesť, hrôzu, osamotenosť a boj za ľudskejší a spravodlivejší život. V neskoršej tvorbe sa venoval najmä národnej lyrike, kde využíval najmä motívy noci bez luny a hviezd, obrazy mrakov, súmraku, temna a beznádeje, ale taktiež sú pre jeho tvorbu z tohto obdobia typické motívy vzbury a odboja, zamerané nielen proti spoločnosti, ale i proti sociálnym pomerom. Po tomto období prichádza do jeho tvorby prevaha lyriky, a to ako ľúbostnej, tak i osobnej, reflexívnej a prírodnej. Ovládal šesť cudzích jazykov, a tak sa okrem vlastnej tvorby venoval i prekladom poézie, prózy i drámy. Prekladal najmä z angličtiny (George Gordon Byron, Edgar Allan Poe (napr. báseň Havran), Percy Bysshe Shelley, William Shakespeare, Oscar Wilde, Walter Scott, Charles Dickens), francúzštiny (Alexandre Dumas starší, Rainer Maria Rilke), nemčiny (Heinrich Heine, Johann Wolfgang Goethe), maďarčiny (Endre Ady, Mór Jókai) a iných jazykov. Okrem toho tiež preložil libreto k prvej slovenskej opere Jána Levoslava Bellu Kováč Wieland. Jeho básnická tvorba ovplyvnila celý rad slovenských básnikov, ako boli Štefan Krčméry, Emil Boleslav Lukáč, Ján Smrek, Andrej Plávka a iní, ktorí čerpali z jeho poznatkov z práce s voľným veršom.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Básnické zbierky[upraviť | upraviť kód]

  • 1921 – Keď miznú hmly
  • 1921 – Rosou a tŕním
  • 1927 – Cez závoj
  • 1927 – Peruťou sudba máva
  • 1934 – In memoriam
  • Zvlnený prameň, posledná zbierka básní, ktorá však nevyšla; časť z nej bola publikovaná až vo výbere z roku 1963 – Básne

Výbery[upraviť | upraviť kód]

  • 1935 – Výber z poézie Vladimíra Roya
  • 1944 – Lýra
  • 1963 – Básne
  • 1980 – Temné ľalie

Ostatné diela[upraviť | upraviť kód]

  • 1919 – Pavel Országh Hviezdoslav
  • 1931 – Alois Jirásek
  • 1932 – Národný hrdina generál dr. M. R. Štefánik, a jeho mausoleum na Bradle

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]