Vyšná Šebastová

Vyšná Šebastová
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Prešov
Nadmorská výška	372 m n. m.
Súradnice	49°00′51″S 21°19′34″V
Rozloha	10,64 km² (1 064 ha)
Obyvateľstvo	1 351 (31. 12. 2023)
Hustota	126,97 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1272
Starosta	Marián Beluško (nezávislý)
PSČ	080 06 (pošta Prešov 6)
ŠÚJ	525430
EČV (do r. 2022)	PO
Tel. predvoľba	+421-51
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Vyšná Šebastová
Webová stránka: vysnasebastova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Vyšná Šebastová je obec na Slovensku v okrese Prešov.

Polohopis

Časti obce

Severná

Leží 1 km od Vyšnej Šebastovej. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z r. 1345. Pôvodní usadlíci tu pravdepodobne klčovali lesy a pálili uhlie. Od grófa dostali pozemky na výstavbu obydlí a k tomu oráčinu, pasienky pre kravy a drevo podľa potreby. Boli to želiari, ktorí chodili na pánske. V 14. – 15. storočí bol Sengetov súčasťou hradu Šebeš.

V súčasnosti patrí osada do katastra obce Vyšná Šebastová. Na jej území je vybudovaných 50 obytných domov, v ktorých žije približne 150 obyvateľov. Osada ma od r. 1983 vlastný kostolík zasvätený slovenským vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi. Vďaka slušne vybudovaným inžinierskym sieťam a príjemnému prostrediu sa Severná v posledných rokoch stáva zaujímavou stavebnou lokalitou.

Vodné toky

Obcou preteká potok Šebastovka, miestnymi nazývaný Šebešuvka. Šebastovka je východným ľavostranným prítokom rieky Sekčov. Pramení v Slanských vrchoch pod vrchom Tri chotáre. Jej najvýznamnejším prítokom je ľavostranný prítok Šebastovníka na začiatku obce Podhradík. Miestni ľudia ho nazývajú Šebešík.

Severnou preteká Kapušiansky potok, ktorý je ľavostranným prítokom Ladianky, tá je ľavostranným prítokom Sekčova. Miestni ho nazývajú Kapanoš.

Názov obce

Názvy obcí a miest boli v minulosti často odvodzované od daností typických pre danú lokalitu. Bystrina vyviera spod Slanských vrchov, preteká úžľabinou Dubovej a Hájovej hory, ktorú Maďari nazvali „Sebes“, čo v preklade znamená bystrí, sa pravdepodobne stala zdrojom názvov všetkých obci ležiacich v jej povodí. Patril medzi ne aj Vyšní Felso Sebes, ktorého názov prešiel niekoľkými zmenami, kým v r. 1948 nadobudol dnešnú podobu Vyšná Šebastová. Napriek tomu starší občania používajúci šarišské nárečie aj dnes preferujú názov Vyšný Šebeš.

Erb, vlajka

Najstaršia pečať obce, ktorej odtlačok sa doteraz podarilo objaviť, pochádza z roku 1788. Nachádza sa na listine zo 17. februára 1857 adresovanej košickému biskupovi so žiadosťou o organ z kostola v Nižnej Šebastovej do kostola vo Vyšnej Šebastovej. Znak obce tvorilo vyobrazenie na trávnatej pažiti (zobrazenej šrafovaním) stojacej labute vpravo od nej stojaceho obráteného mláďaťa, vľavo od nej z pažite vyrastajúcej listnatej vetvičky. Toto pečatidlo sa pravdepodobne nezachovalo.

Dňa 18. 03. 1998 schválila Heraldická komisia SR erb Vyšnej Šebastovej na základe pečatidla z roku 1885, ktoré sa našlo v Šarišskom múzeu v Bardejove. Toto pečatidlo bolo vyhotovené pravdepodobne pre stratu, alebo zničenie staršieho, pričom je jeho vernou kópiou.

Erbom obce je v modrom štíte na zelenej vyššej trávnatej pažiti stojaca strieborná labuť v zlatej zbroji vpravo od nej stojace obrátené rovnako sfarbené mláďa, vľavo od nej z pažite vyrastajúca zelená listnatá vetvička.

Vlajka obce má pomer strán 2:3. Je zakončená dvojitým rezom v tvare „lastovičieho chvosta“, ktorý siaha do 1/3 jej listu, tzn. zakončená troma cípmi. Pozostáva zo štyroch pruhov vo farbách modrá 3/8, biela (strieborná) 1/8, žltá (zlatá) 1/8, zelená 3/8.

História

Podľa dostupných historických zdrojov prvú osadu na území dnešnej Vyšnej Šebastovej založili usadlíci v druhej polovici 13. st.. Pravdepodobne to boli želiari, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom a záhradníctvom. Majetok rozprestierajúci sa na tomto území patril šarišskej župe. Neskôr majetok niekoľkokrát menil majiteľov. V kráľovskej listine z r. 1315 sa prvýkrát spomína hrad Šebeš. Tento hrad bol vystavaný z kameňa v r. 1307 – 1315 na kopci zvanom Mačka, v nad. výške 529 m v blízkosti osady Šebešváralja (dnešný Podhradík – obec susediaca s Vyšnou Šebastovou). V 14. – 16. st. patrilo k hradu rozsiahle panstvo, na ktorom sa neskôr často striedali vlastníci. Po niekoľkoročných naťahovačkách medzi Šebešiovcami a mestom Prešov o hranice majetku, bola r. 1550 proti hradu Šebeš. Vyslaná trestná výprava, ktorej sa zúčastnili aj prešovskí mešťania. Osadenstvo hradu nemalo šancu uspieť proti presile a tak sa majiteľ hradu František Šebeš rozhodol kapitulovať. Týmto rozhodnutím zachránil životy svojich poddaných, no o ten svoj prišiel, keď ho útočníci obesili spolu s kastelánom hradu Mikulášom Gergelackým, na trám hradnej brány. Hrad bol vyrabovaný a vypálený. V nasledujúcich rokoch sa nikto nepokúsil o obnovu hradu a v súčasnosti sú na mieste, kde voľakedy stál, viditeľné iba nepatrné zvyšky obvodových múrov. Začiatkom 17. st. sa Šebeš rozvinul na najväčšiu osadu v okolí. Obyvatelia sa venovali hlavne poľnohospodárstvu a chovu dobytka.

20. storočie

Začiatkom 20. st. plynul život vo Vyšnej Šebastovej vcelku pokojne. Obyvatelia sa venovali prácam okolo statku a na poli. Medzi najčastejšie pestované plodiny v tom čase patrili ovos, raž, jačmeň a zemiaky. V stajniach nesmel chýbať rožný statok a ošípané s ktorými tunajší gazdovia úspešne obchodovali na jarmokoch po širokom okolí. Rutinný život v dedine z času na čas narušila silná búrka s krupobitím alebo požiar, teda udalosti, ktoré za sebou zanechávali nielen skazu materiálnu, ale často aj obete na ľudských životoch.

V r. 1914 do života obyvateľov vtrhol ďalší fenomén – vojna. Štát začal s rekvírovaním obilia i dobytka pre potreby armády. Kvôli nedostatku potravín boli vládou zavedené tri bezmäsité dni v týždni a bol vydaný zákaz pečenia rožkov a žemli. Štyri roky vojny si vyžiadali obete aj spomedzi obyvateľov Vyšnej Šebastovej. O život prišlo 12 ľudí. Po vojne sa život pomaly dostával do starých koľaji a dedina sa postupne rozrastala. Prevažná časť obyvateľstva sa stále živila poľnohospodárstvom a chovom dobytka, no začali sa objavovať aj prví remeselníci. V obci sa začalo s pestovaním repy, maku, kapusty i ľanu z ktorého sa lisoval olej a dorábalo sa ľanové plátno. Rozšíril sa aj chov husí, sliepok a kačíc s ktorými sa hojne obchodovalo na trhoch. V roku 1934 bolo zaujímavým obchodným artiklom aj mlieko, s ktorým chodili gazdinky na trh, kde ho predávali po 80 – 100 halierov za sladké a 60 – 80 halierov za kyslé. Príjem z mlieka slúžil na vykrytie potrieb pre domácnosť.

V roku 1939 vypukla 2. svetová vojna, ktorá nepriniesla nič dobré ani obyvateľom našej obce. Povinná mobilizácia, strach pred náletmi i kontingenty pre armádu nijako neprispeli životu obyčajných ľudí zvyknutých na prácu nie na vojnové vyčíňanie. Obyvatelia obce boli vystavení vojnovým útrapám až do 19. januára 1945, kým do obce nedorazila červená armáda, ktorej sa podarilo vytlačiť z tejto oblasti nemeckých vojakov.

Povojnové roky sa niesli v znamení výstavby a rozvoja obce. Obyvatelia sa snažili zabudnúť na minulosť poznačenú vojnovými útrapami, stratou príbuzných či známych. S chuťou sa púšťali do vykonávania každodenných činnosti, či už na poli alebo okolo statku, ale aj pri zveľaďovaní obce. Zmena politického systému, znárodňovanie majetku i kolektivizácia boli pre niektorých obyvateľov veľmi bolestivé, iní sa prispôsobili.

Politika

Obecné zastupiteľstvo

• 1715 – František Dudaš
• 1754 – Miško Harčar
• 1760 – Janko Jakub
• 1773 – Ján Nemec
• 1787 – Mišo Gajdoš
• 1800 – Eštok Spišak, prísažní Andrej Gajdoš, Janko Mihaľ, Mišo Estočko
• 1819 – Jany Tkačik
• 1835 – Jany Marcinko, prísažní Jany Slebodnik, Jany Dančik, Eštok Tkač
• 1836 – Štefan Jenčik
• 1838 – Michal Chovanec
• 1857 – Onda Fučik, prísažní Mihali Adam, Mihali Muška, Onda Tkačik, Mišo Mihali
• 1858 – Mižo Tkáč, prísažní Mižo Chovanec, Štefan Baran, Mižo Adamčík, Mižo Kvaršek
• 1. sv. vojna – Ján Baran
• po 1. sv. vojne – Jozef Prokop, Ján Adam
• 1931 – 35 Ján Kravjar
• 1935 – 38 Štefan Tkáč
• 1938 – 45 Michal Sabol
• 1945 – 47 Michal Adamčík
• 1948 – 50 Jozef Seman
• 1950 – 53 Michal Prusák
• 1953 – 54 Ján Mikola
• 1954 – 57 Michal Hudák
• 1957 – 60 Jozef Stajanča
• 1960 – 64 Rudolf Repka
• 1964 – 86 Ján Mižišin
• 1986 – 90 Marián Kraviar
• 1990 – 2010 František Stanek
• 2010 – Bc. Stanislav Šváby

Kultúra a zaujímavosti

Stavby

Kostol

V obci sa nachádza renesančný rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej, ktorý je najstaršou a zároveň najvýznamnejšou historickou pamiatkou tejto obce. Prvá zmienka o ňom sa nachádza v kláštornej pamätnej knihe “História dómus“, kde figuruje dátum 21. júl 1775. Dostupné pramene uvádzajú, že v r. 1625 dala tento kostol postaviť grófka Katarína Pálffy, vdova po maďarskom palatínovi Žigmundovi Forgachovi. Stavba pozostávala z chrámovej lode s jedným hlavným a dvoma bočnými oltármi. Súčasťou kostola bola bašta, ktorá bola v r. 1888 zbúraná. Kostol sv. Kataríny bol pôvodne farským kostolom a patrili pod neho filiálky Nižná Šebastová, Podhradík i Okružná. Farský byt stál na pozemku starej materskej školy. Bola to drevená stavba pozostávajúca z jednej izby a jednej stajne. Fara neskôr zanikla a košický biskup Fábri Ignác dal v r. 1859 prestaviť farský byt na školu.

Exteriér aj interiér kostola bol niekoľkokrát renovovaný. V r. 2003 – 2004 sa uskutočnila najrozsiahlejšia rekonštrukcia počas ktorej bol upravený interiér chrámovej lode, prebudovaná sakristia a rozľahlejšiu podobu získal aj chór. V chráme bola vymenená elektroinštalácia, zaviedla sa tam voda, nainštalovalo sa sociálne zariadenie a celý chrám bol vymaľovaný a vydláždený. Zavŕšením stavebných prác v interiéri bolo osadenie nového obetného stola pevne spojeného s podlahou. Zároveň s týmito prácami prebiehala rekonštrukcia bočných oltárov a sôch. V poslednej fáze sa osadili nové lavice, nová krížová cesta a kríž pri obetnom stole. Zakúpil sa nový organ. Vonkajšia časť kostola – veža, strecha a fasáda dostali terajšiu podobu v r. 2007.

Pravidelné podujatia

Šebešská sedemnástka

Ide o bežecké preteky, ktorého prvý ročník sa konal 11. júna 1989 pri príležitosti 700. výročia prvej písomnej zmienky o obci. Okruh dlhý 17 kilometrov (od toho je odvodený názov), sa od r. 2007 skrátil na necelých 16 km. Štart i cieľ pretekov je na ihrisku vo Vyšnej Šebastovej. Trať vedie cez Vyšnú Šebastovú, Podhradíka a časť trate vedie lesom. Každoročné sa ho zúčastnia desiatky mužov a niekoľko žien. Pre dorastencov je pripravený kratší 5 kilometrový okruh. Už plných dvadsať rokov má toto športové podujatie veľa priaznivcov z radov pretekárov, ale aj divákov, ktorí každoročne prichádzajú podporiť súťažiacich nielen z blízkeho okolia, ale aj z Poľska či Ukrajiny.

Médiá (foto, audio, dokumenty)

• 
• 
• 

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vyšná Šebastová

Externé odkazy

• oficiálna webová stránka obce Vyšná Šebastová