Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády

	Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády; 中国人民解放军空军; Čung-kuo žen-min ťie-fang-ťün kchung-ťün
	Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády ; Emblém Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády
Krajina	Čína
Existencia	1949 – súčasnosť
Vznik	11. november 1949
Typ	vzdušné sily
Veľkosť	~398 000 príslušníkov aktívneho personálu; ~1 927 lietadiel
Velitelia	generálporučík Ting Laj-chang
Nadradené jednotky	Čínska ľudová oslobodenecká armáda
Účasť
Vojny	kórejská vojna; vietnamská vojna; čínsko-vietnamská vojna
Insígnie
Vlajka
Znak	; Znak; ; Znak v prevedení so zníženou viditeľnosťou
Vojenská letka
Útočné lietadlá	JH-7, Q-5
Bombardovacie lietadlá	H-6
Prieskumné lietadlá	KJ-2000, KJ-200
Stíhacie lietadlá	J-7, J-8, J-10, J-11, Su-27, Su-30, Su-35
Výcvikové lietadlá	K-8, JJ-7, Y-7
Dopravné lietadlá	Il-76, MA60, Tu-154, Y-7, Y-8, Y-9, Y-20
Vrtuľníky	Z-9
Dopravné vrtuľníky	Mi-17, Z-8

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády (čín. 中国人民解放军空军 – pchin-jin: Zhōngguó rénmín jiěfàngjūn kōngjūn – Čung-kuo žen-min ťie-fang-ťün kchung-ťün) predstavujú leteckú zložku Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády, ozbrojených síl Čínskej ľudovej republiky. Od roku 2014 majú asi 398 000 príslušníkov aktívneho personálu a sú najväčším letectvom v Ázii. Vďaka prebiehajúcej modernizácii sú všetky staršie typy lietadiel 3. generácie v prevádzke a dôraz je kladený aj na neustálu modernizáciu stíhačiek 4. generácie. Spolu s tým prebieha vývoj stíhacích lietadiel 5. generácie, ktoré by mali v blízkej budúcnosti nahradiť staršie typy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády boli oficiálne založené 11. novembra 1949 za výdatnej pomoci Sovietskeho zväzu. Dňa 19. júna 1950 bola založená prvá letecká jednotka, ktorá bola súčasťou 4. zmiešanej brigády Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády. V októbri 1950 sa zapojila čínska armáda do vojny v Kórei proti Spojeným štátom. Koncom roku 1951 začal Sovietsky zväz dodávať Číne stíhacie lietadlá MiG-15, ktoré niesli v čínskom letectve označenie J-2. Zároveň sovietski inštruktori zabezpečovali výcvik nových čínskych pilotov. V roku 1956 spustila Čína sériovú výrobu lietadiel Šen-jang J-5 (licenčná verzia MiGu-17) a o dva roky neskôr J-6 (licenčná verzia MiGu-19).^[1]

V marci 1961 podpísala Čína so Sovietskym zväzom dohodu o prevode technológie na vývoj stíhačiek MiG-21F-13. Niekoľko lietadiel bolo spolu s montážnymi sadami odoslaných leteckému závodu v Šen-jangu v auguste 1962. Kvôli zhoršujúcim sa vzťahom medzi Pekingom a Moskvou sa však už neuskutočnila dodávka technických dokumentov. To prinútilo závod Šen-jang vyvinúť reverzným inžinierstvom svoju vlastnú verziu MiGu-21. Výroba čínskeho MiGu-21, ktorý dostal neskôr označenie J-7, začala v marci 1964.^[2] V tom istom roku začala Čína pracovať prvýkrát na vývoji svojho vlastného stíhacieho lietadla. Nieslo označenie J-8 a išlo o rýchlu záchytnú stíhačku s oveľa väčším dostupom, ako mal jej predchodca J-7. Z dôvodu „kultúrnej revolúcie“ však bol vývoj pozastavený a lietadlo sa dostalo do výroby v značnom omeškaní, až v decembri 1979.^[3] V 80. rokoch prebiehali práce na vývoji stíhacieho bombardéru JH-7, ktorý začal v polovici 90. rokov nahrádzať stroje H-5, vtedajší základný pilier bombardovacích jednotiek čínskeho letectva.^[4] V roku 1988 sa začali práce na projekte stíhacieho lietadla 4. generácie, ktorým Čína zareagovala na zaradenie moderných stíhačiek MiG-29 a Su-27 do výzbroje sovietskeho letectva. Nový stroj, nazvaný J-10, bol v roku 2005 zaradený do Vzdušných síl Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády.^[5] Medzitým však Čína potrebovala rýchlo zmodernizovať svoje vzdušné sily, ktoré začali výrazne zastarávať. Preto v roku 1990 začala rokovania so Sovietskym zväzom o nákupe moderných stíhacích lietadiel. Po predvedení strojov MiG-29 a Su-27 a po zvážení svojich potrieb sa nakoniec rozhodla pre stíhačky Su-27. Čína sa stala prvým zahraničným zákazníkom Su-27SK/UBK a v priebehu rokov 1992 až 1999 kúpila 76 týchto lietadiel. Podarilo jej dokonca podpísať s Ruskom zmluvu o licenčnej výrobe Su-27SK na svojom území a získať tak ďalších 200 lietadiel už z vlastnej produkcie. Licencia na lietadlá, nazvané J-11 alebo J-11A, neumožňovala výrobu dvojmiestnej verzie Su-27UBK, ani integráciu vlastnej avioniky a rakiet. To zrejme viedlo Číňanov v roku 2000 k rozhodnutiu, že nevyrobia licenciou stanovených 200 stíhačiek, ale ukončia produkciu asi na polovici. O dva roky neskôr prišla Skupina leteckého priemyslu Šen-jang s iniciatívou vyvinúť svoju vlastnú verziu lietadiel J-11, ktoré by mohli byť vyzbrojené čínskymi raketami a bombami. Modernizované stíhačky, nazvané J-11B, sú okrem čínskej výzbroje vybavené aj avionikou domácej výroby a prvým čínskym dvojprúdovým motorom WS-10A. Popri vývoji vlastných lietadiel nakúpilo čínske letectvo do roku 2004 ďalších 76 ruských strojov. Išlo o viacúčelové stíhacie lietadlá Su-30MKK. V dôsledku tejto rozsiahlej obnovy lietadlového parku bola Čína v roku 2012 na 2. mieste, hneď za USA, z hľadiska počtu stíhacích lietadiel 4. generácie. V novembri 2015 podpísala Čína zmluvu na nákup 24 lietadiel Su-35S, ktoré v súčasnosti predstavujú najmodernejšie ruské stíhačky generácie 4++.^[6] Zároveň sú zavádzané do výzbroje stíhačky 5. generácie J-20^[7] a prebiehajú letové skúšky lietadiel J-31.^[8]

Čínski piloti v súčasnosti trénujú na starších stíhacích lietadlách JJ-7 a na novom cvičnom/bojovom lietadle L-15, ktoré bolo vyvinuté v spolupráci s ruskými konštruktérmi. Podľa údajov z roku 2005 nalietajú piloti stíhacích lietadiel, bojových lietadiel a bombardérov ročne 150 hodín. V prípade pilotov vojenských transportných lietadiel je to viac ako 200 hodín.

Štruktúra leteckých jednotiek[upraviť | upraviť zdroj]

Čínska ľudová oslobodenecká armáda má v Ázii najrozsiahlejšiu a veľmi dobre rozvinutú infraštruktúru, ktorá je porovnateľná s ruskou alebo americkou vojenskou infraštruktúrou.

Najväčšia organizačná jednotka čínskeho letectva je divízia, ktorá sa skladá z 3 plukov a zo 17 000 príslušníkov aktívneho personálu. Typický pluk čínskeho letectva má 3 letky po 12 stíhacích lietadiel alebo 9 bombardérov. V roku 2012 mali Vzdušné sily Čínskej ľudovej oslobodeneckej armády 33 divízií. Medzi ne patrili 3 divízie bombardérov, 24 divízií stíhacích lietadiel, 4 divízie bojových lietadiel a 2 divízie dopravných lietadiel.

Lietadlo J-8 vyzbrojené bombami a strelami vzduch-vzduch

Z geografického hľadiska spadajú letecké základne organizačne do 7 vojenských oblastí:

Šen-jang
- An-šan – J-8, J-11
- Čch’-feng – J-7E
- Ta-lien – J-7E
- Tan-tung – J-8
- Mu Tan Ťiang Ťie – Q-5, J-7
- Mu-tan-ťiang Chaj-lang – J-8, J-7
- Cicikar – J-7E
- Suej-čung – Q-5
- Šen-jang – Y-8
- Ting-sin – KJ-2000
- S’-pching – Q-5
Peking
- Chöch chot – J-7II/J-7E
- Tchang-šan – J-7II
- Wen-šuej – H-6
- Jang-cchun – J-8E, J-7E/G
- Čang-ťia-kchou – J-8, J-11
- Cun-chua – J-8
Lan-čou
- Korla – J-7G
- Lin-tchung – H-6E
- Tchien-šuej – J-11
- Urumči – J-8F, J-7II
- Wu-kung – H-6E
- Sin-čcheng – Su-27SK/UBK
Nanking
- An-čching – H-6, Y-8
- Fu-čou – J-7G/E
- Ťien-čchiao-čen – Q-5, JH-7A
- Ťia-sing – Q-5
- Siang-tchang-čen – J-7II, J-11, Su-27UBK
- Nanking – H-6
- Čchü-čou – J-7II/D, Su-30MKK
- Žu-kao – J-7
- Šanghaj – JH-7, J-8D
- Wu-chu – J-7E, Su-30MKK
- Wu-si Šuo-fang – KJ-2000, KJ-200
- Čang-šu – J-7E
- Čang-čou – Su-27
Kanton
- Chuang-chua-čen – J-8B/D, J-7, Su-30MKK
- Tang-jang – Il-76, H-6/H-6U
- Kanton – J-8D, J-7, H-6/H-6U
- Kuej-pching – H-6D
- San-ja – JH-7A, J-11
- Chuej-jang – Q-5
- Lej-jang – H-6A/E/H
- Ling-šuej – J-8B/D
- Liou-ťiang – J-7E
- Nan-ning – J-7
- Šan-tchou – J-7
- Suej-si – J-8D, J-7, J-11, Su-27, Su-30MKK
- Jung-sing Tao – J-8B/D, J-7E
- Čang-šu – J-7E
Ťi-nan
- Cchang-sien – J-7, J-8, J-10, J-11, Su-30MKK
- Ťiao-čou – Q-5, J-8A
- Ťi-nan – J-7G, helikoptéry
- Ťin-čcheng – J-7, J-10
- Wej-fang – Q-5
- Wen-teng – J-7II
- Ťiou Li Šan – J-7
- Jen-čcheng – J-8
- Jen-tchaj – Q-5
- Čeng-čou – J-11, Su-27
Čcheng-tu
- Čchung-čching – Su-27UBK, J-7
- Meng-c’ – J-7, J-10
- Čchiung-laj – Y-20

Lietadlový park[upraviť | upraviť zdroj]

Lietadlo	Krajina pôvodu	Úloha	Verzia	V službe^[9]	Poznámky
Stíhacie lietadlá
Čcheng-tu J-7	Čína	stíhacie lietadlo		388
Šen-jang J-8	Čína	stíhacie lietadlo		96
Čcheng-tu J-10	Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo		236
Šen-jang J-11	Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo	J-11A J-11B/J-11BS J-16	>253
Čcheng-tu J-20	Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo		>20	Do konca roku 2019 plánuje čínske letectvo vytvoriť 4 letecké pluky, ktoré budú pozostávať z 96 stíhacích lietadiel J-20.^[10]
Suchoj Su-27	ZSSR Rusko	stíhač na vybojovanie vzdušnej nadvlády	Su-27SK	75
Suchoj Su-30	Čína	viacúčelové stíhacie lietadlo	Su-30MKK	76
Suchoj Su-35	Rusko	viacúčelové stíhacie lietadlo	Su-35S	24^[11]
Bojové lietadlá
Si-an JH-7	Čína	stíhací bombardér	JH-7 JH-7A	70
Nan-čchang Q-5	Čína	bojové lietadlo		118
Bombardovacie lietadlá
Si-an H-6	Čína	strategický bombardér		120
Dopravné lietadlá
Iliušin Il-76	Rusko	strategické dopravné lietadlo	Il-76MD	22
Si-an MA60	Čína	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)		9
Tupolev Tu-154	ZSSR	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)		2
Si-an Y-7	Čína	dopravné lietadlo (pre cestujúcich)	Y-7G Y-7H	43
Šen-si Y-8	Čína	taktické dopravné lietadlo		60
Šen-si Y-9	Čína	taktické dopravné lietadlo		7
Si-an Y-20	Čína	strategické dopravné lietadlo		2
Lietadlá špeciálneho určenia
Antonov An-30	ZSSR	lietadlo pre rádioelektronický boj		3
KJ-2000	Čína	lietadlo včasnej výstrahy a riadenia		4
Tupolev Tu-154	ZSSR	lietadlo pre elektronický boj		7
Šen-si Y-8	Čína	lietadlo pre elektronický boj	Y-8GX1	17
KJ-200	Čína	lietadlo včasnej výstrahy a riadenia		7
Iliušin Il-78	ZSSR	tankovacie lietadlo	Il-78MP	3
Cvičné lietadlá
Chung-tu JL-8	Čína	cvičné prúdové lietadlo	K-8	170
Čcheng-tu J-7	Čína	cvičné/stíhacie lietadlo	JJ-7	35
Chung-tu L-15	Čína	cvičné nadzvukové lietadlo		2
Si-an Y-7	Čína	cvičné/dopravné lietadlo		13
Vrtuľníky
Mil Mi-17	ZSSR Rusko	dopravný vrtuľník	Mi-17-1 Mi-171E	16
Čchang-che Z-8	Čína	dopravný/viacúčelový vrtuľník		34
Charbin Z-9	Čína	viacúčelový/záchranný vrtuľník		20

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ J-7 / F-7 Fighter Aircraft [online]. airforce-technology.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ PIKE, John. Military [online]. globalsecurity.org, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ Xian JH-7 ‘Flounder’ [online]. aeroflight.co.uk, 2010-03-07, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ Chengdu J-10 [online]. military-today.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ ZHITENEV, Artem. China buys 24 advanced Russian Su-35 warplanes in estimated $2bn landmark deal [online]. rt.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ Consent Form | Popular Science [online]. popsci.com, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online. ^{[nefunkčný odkaz]}
↑ Get Ready, America: China is Trying to Sell Its Lethal J-31 Stealth Fighter [online]. nationalinterest.org, 2015-11-09, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ HOYLE, Craig. World Air Forces 2018 [online]. flightglobal.com, 01 December, 2017, [cit. 2018-11-01]. Dostupné online.
↑ Čína plánuje vyrobiť 500 stíhačiek J-20
↑ Россия закончила поставку Су-35 для ВВС Китая [online]. 2018-11-27. Dostupné online.