Sládkovičovo: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d robot Pridal: eo:Sládkovičovo
Riadok 197: Riadok 197:
[[de:Sládkovičovo]]
[[de:Sládkovičovo]]
[[en:Sládkovičovo]]
[[en:Sládkovičovo]]
[[eo:Sládkovičovo]]
[[hu:Diószeg]]
[[hu:Diószeg]]
[[nl:Sládkovičovo]]
[[nl:Sládkovičovo]]

Verzia z 12:23, 9. marec 2008

Šablóna:Infobox Slovenské mesto Sládkovičovo je mesto ležiace v Trnavskom kraji na Slovensku.

Polohopis

Časti obce

Ulice

Abrahamská ~ Budovateľská ~ Cintorínska ~ Cukrovarská ~ Dánoš ~ Deváthova ~ Fučíkova ~ Galantská ~ Hviezdoslavova ~ Janka Kráľa ~ Jána Dalloša ~ Jesenského ~ Košútska ~ Kpt. Nálepku ~ Krátka ~ Lipova ~ Mierová ~ Mlynská ~ Mraziarenská ~ Muškátova ~ Pionierska ~ Poľná ~ Richterova ~ Sereďská ~ Sigetská ~ SNP ~ Školská ~ Záhradnícka ~ Zátišie ~ Zoltána Kodálya ~ Železničná ~

Vodné toky

Vodné plochy

  • štrkovisko
  • Vincov les

Symboly obce

Erb, znak, vlajka, ...

História

Prvé písomné zmienky o Sládkovičove (Diószeg) nachádzame v listinách kráľa Belu IV. z roku 1252. Pomenovanie osady údajne pochádza z „orechového lesa“, ktorý sa v obci nachádzal. V roku 1301 bola pánom obce rodina Milóša Dudvágya, ktorého predkovia tu už dlhšiu dobu hospodárili. V roku 1337 sa novým pánom stál Péter Orros, ktorému kráľ Lajos I. potvrdil držbu majetku.

V roku 1530 sa obec stala obeťou tureckých výpadov, ktoré spustošili celú obec a okolie. Pri portálnom spísaní v roku 1553 sa tu nachádzalo 22 obývaných domov, ktoré patrili rádu Budínskych Klarisiek, a to až do doby zrušenia tohto rádu kráľom Jozefom II. Vtedy obec prešla do majetku cirkvi, od ktorej ju odkúpila rodina Erdődyovcov a od nich potom rodina Esterházyovcov. V roku 1582 obec dostala štatút mesta a v 17. storočí cez Diószég prechádzala tzv. kráľovská cesta (Via régia). Mesto malo právo organizovať jarmoky a vyberať mýta. V tomto období tu stáli dve významné budovy, kostol a kaštieľ. Rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej je z roku 1854. V období povstania Ferenca Rákocziho II. bola obec posilnená cisárskym vojvodom Quidó Stahrembergom, ktorý však nezabránil tomu, aby obec v roku 1709 úplne nevyhorela.

Cisár Jozef II. v roku 1786 obec osídlil nemeckými roľníkmi a remeselníkmi. Neskoršie sa vytvorili dve samostatné obce - Nemecký a Maďarský Diószeg. Po Esterházyovcoch sa stali majiteľmi obce Zichyovci. V roku 1850 bola cez Sládkovičovo vybudovaná železničná trať, ktorá spojila Bratislavu s Budapešťou, čo následne viedlo k prudkému priemyselnému rozvoju celého regiónu. V roku 1867 zahájil svoju prvú kampaň cukrovar, vybudovaný akciovou spoločnosťou rakúskych bankárov, ktorých viedla rodina baróna Karola Kuffnera. V roku 1870 obnovili Diószégu štatút mesta.

Dve svetové vojny, dve hospodárske krízy, deportovanie [[Židia|Židovää v roku 1945, vysídlenie Nemcov v roku 1946 a Maďarov, ktorí boli v roku 1947 deportovaní do Čiech a následné presídlenie Slovákov z Maďarska, Rumunska a Juhoslávie, zmenili národnostné zloženie obyvateľov obce.

V období od r. 1948-1989 sa Sládkovičovo vypracovalo na úroveň hospodársky rozvinutého malého mestečka s prevažne potravinársko-spracovateľským priemyslom a poľnohospodárskou výrobou.

Politika

Primátor

  • Ing. Anton Szabó

Primátorom je druhé volebné obdobie. Voľby vyhral ako nezávislý kandidát. Narodil sa v r. 1954, je pôvodným povolaním stavebný inžinier. Pred nástupom do funkcie primátora podnikal v oblasti stavebníctva. Je ženatý, bezdetný. Jeho ambíciou je, získať pre rozvoj nášho mesta finančné zdroje zo Štrukturálnych fondov, čo sa mu v prípade Inkubátorového domu INTEG a Termálneho kúpaliska Vincov les podarilo.

Mestské zastupiteľstvo

  • Mgr. Ladislav Szkladányi, SMK
  • PhDr. Terézia Pethőová, nezávislá kandidátka
  • Viliam Brunner, nezávislý kandidát
  • Mgr. Mária Halásová, SMK
  • MVDr. Pavol Bartaloš, nezávislý kandidát
  • Ing. Alexander Karsay, SMK
  • Ing. Milena Poláková, SMER-SD
  • Bc. Béla Zsille, SMK
  • Edita Frantová, nezávislá kandidátka
  • Mgr. Attila Takács, SMK
  • Alexander Bende, nezávislý kandidát
  • Agáta Zelinková, Spoločná koalícia

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie (2001): národnosť Slovenská 59,5%, Maďarská 38,5%, Rómska 1%, Česká 0,5%.

Partnerské obce

Csorvás, Maďarsko, internetová stránka www.csorvas.hu

Diosig, Rumunsko, internetová stránka www.diosig.ro

Kultúra a zaujímavosti

Mestské kultúrne stredisko v Sládkovičove združuje súbory záujmovo umeleckej činnosti slovenskej aj maďarskej kultúrnej obce.

V MsKS sídli aj knižnica a vo veľkej sále sa pravidelne poriadajú kultúrne podujatia, divadelné predstavenia, výstavy, prednáškové a spoločenské akcie, organizujeme kurzy, predajné trhy a prezentačné akcie. Kultúrne stredisko je aj informačným a organizačným centrom mesta.

Záujmovo umelecké súbory:

  • detský folklórny súbor Zvonček,
  • folklórny súbor Új hajtás,
  • citarová hudba Dió héj,
  • hudobná skupina Storm,
  • hudobná skupina Roviňáci,
  • hudobná skupina Desire,
  • skupina moderného tanca ZUŠ,
  • skupina moderného tanca Break dance,
  • skupina moderného tanca Disco dance.

Pravidelné podujatia

Najväčšou kultúrnou akciou sú Sládkovičovské kultúrne dni, ktoré sa poriadajú každoročne na začiatku letných prázdnin. Ďalšou významnou akciou je country festival Na rovine. Aj 1. máj sa slávi tradične kultúrnym programom a pravidelne sa opakujú aj podujatia pre deti a mládež, ako kultúrne programy k MDD alebo koncerty amatérskych aj profesionálnych kapiel. Vianočné a Mikulášske programy sa organizujú v spolupráci so sponzormi a aj ostatnými subjektmi pôsobiacimi v oblasti kultúry. Svoje premiéry každoročne pripravujú naše divadelné súbory a v rámci spolupráce s ostatnými obcami a mestami sa pravidelne organizujú aj predstavenia ich súborov.

Divadlo

Záujmovo umelecké súbory

  • divadelný súbor Hahota
  • divadelný súbor Solidus

Múzeá

Stavby

Pamiatky

Pomníky

Parky

Šport

Kulinárske špeciality

Hospodárstvo a infraštruktúra

Doprava

Sládkovičovo leží na železničnej trati Bratislava - Nové Zámky na stanici zastavujú všetky osobné vlaky, ako aj zrýchlené vlaky a najnovšie aj niektoré rýchliky (Sládkovič). Diaľkové autobusové spoje v Sládkovičove nezastavujú. V Sládkovičove je letisko pre malé lietadlá. Problém je len ak sa chcete dostať autobusom do Serede a naspäť.

Dôležité firmy

  • AWR, s.r.o., kamiónová doprava, skladové priestory, pobočka Whirpoolu.
  • BEKAERT Slovakia s.r.o., výrova oceľových kordov.
  • EBBA, s.r.o., výroba rašelinových zmesí.
  • Fekollini, s.r.o., výroba hotových jedál.
  • KLE, s.r.o., budovanie priemyselného parku.
  • KOAM ELEKTRONIK, s.r.o., výroba plastových komponentov pre elektrotechniku.
  • MEDEA-S, drevovýroba, príprava drevárskych výrobkov pre nábytkársky priemysel v Taliansku.
  • MENZOLIT FIBRON s.r.o., výroba náhradných dielov z umelej hmoty pre automobilový priemysel.
  • MLYN s.r.o., výroba múky a iných obilných výrobkov.
  • MRAZIAREŇ a.s., chladiarenské výrobky - mäsové, zeleninové, mliečne a prenájom priestorov.
  • REVING, s.r.o., výroba plynových regulátorov.
  • SAVINGPLUS, s.r.o., stavebná firma.
  • VENEAL, s.r.o., veľkosklad alko-nealko.
  • S.I.T.T.A., s.r.o., spracovanie dreva na pelety a hobliny.

Verejné ustanovizne

Školstvo

Osobnosti

  • František Pintér (1909-1989) riaditeľ ZŠ s vyučovacím jazykom maďarským, zakladateľ a vedúci speváckeho súboru VOX HUMANA, zakladajúci člen Ústredného speváckeho súboru maďarských učiteľov v Československu a dlhoročný funkcionár ÚR Csemadoku,
  • Gyula Lőrincz (1910-1980) i v medzinárodnom meradle významný grafik, maliar, politik, novinár a kultúrny pracovník,
  • Zoltán Pongrácz (1912) hudobný skladateľ, dirigent, významný reprezentant maďarskej elektronickej hudby,
  • Vince Szalay (1920-1998) maliar, akvarelista a fotograf, zomrel v MR v Komárome,
  • Mária Urbančoková (1922 - 1997) amatérska spisovateľka, ktorá vo svojich poviedkach spracovala príbehy prostých ľudí na Pitvaroši,
  • Michal Hudák (1922) zberateľ ľudových piesní, tradícií a zvykov dolnozemských Slovákov,
  • Ladislav Chudý (1923) amatérsky maliar,
  • Tibor Karsay (1925-1998) neúnavný organizátor a účastník diania v Sládkovičove, dlhoročný funkcionár Csemadoku,
  • Alfonz Talamon (1966-1996) spisovateľ, držiteľ Madáchovej ceny.
  • Ladislav Józsa (1948-1999), trojnásobný kráľ strelcov I. ligy, československý futbalový reprezentant,
  • Emil Dovalovský - úspešný reprezentant Slovenska v stolnom tenise telesne postihnutých, bronzový medailista z Paraolympiády v Aténach 1996, niekoľkonásobný majster ČSSR.

Externé odkazy