Egejské more: Rozdiel medzi revíziami
štylistika |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia [[Kréta]]. Patria k nemu súostrovia [[Kyklady]], [[Východoegejské ostrovy]], [[Eubója]], [[Severné Sporady]], [[Argosarónske ostrovy]] a [[Dodekanéz]]y. Na severovýchode je more cez [[Dardanely]], [[Marmarské more]] a [[Bospor]] prepojené s [[Čierne more|Čiernym morom]]. |
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia [[Kréta]]. Patria k nemu súostrovia [[Kyklady]], [[Východoegejské ostrovy]], [[Eubója]], [[Severné Sporady]], [[Argosarónske ostrovy]] a [[Dodekanéz]]y. Na severovýchode je more cez [[Dardanely]], [[Marmarské more]] a [[Bospor]] prepojené s [[Čierne more|Čiernym morom]]. |
||
== Základné údaje == |
|||
* Plocha: 190 000 km² |
* Plocha: 190 000 km² |
||
* Max. hĺbka: 2 962 m. |
* Max. hĺbka: 2 962 m. |
Verzia z 08:11, 21. jún 2011
Egejské more (neodborne nazývané aj archipelagos) je polouzatvorené okrajové more v Atlantickom oceáne, patriace k Stredozemnému moru. Nachádza sa medzi Balkánskym polostrovom, Malou Áziou a Krétou. Patrí medzi najčistejšie moria.
Jeho bazén je široký asi 610 km zo severu na juh a 300 km z východu na západ. V mori sa nachádza veľké množstvo ostrovov, z ktorých je najväčšia Kréta. Patria k nemu súostrovia Kyklady, Východoegejské ostrovy, Eubója, Severné Sporady, Argosarónske ostrovy a Dodekanézy. Na severovýchode je more cez Dardanely, Marmarské more a Bospor prepojené s Čiernym morom.
Základné údaje
- Plocha: 190 000 km²
- Max. hĺbka: 2 962 m.
- Teplota vody vrchnej vrstvy:
- v zime: 11-16 °C
- v lete: 22-25 °C
- Priemerná slanosť 37-38‰
Geológia
Oblasť sa vyznačuje stenšenou kontinentálnou kôrou, vysokým tepelným tokom (a s tým spojenou vulkanickou činnosťou) a vysokou seizmicitou. Zemetrasenia majú plytké až stredne hlboké hypocentrá, ktoré sledujú beniofovu-zónu ponárajúcej sa platne. Spôsobuje ich na sever smerujúca subdukcia Africkej pod Eurázijskú platňu. Kréta sa nachádza nad helénskou subdukčnou zónou v pozícií ostrovného oblúka. Do severnej časti Egejského mora zasahuje severoanatólsky zlom. Celá oblasť poklesáva približne od neogénu[1].
Referencie
- ↑ Moores, E.M., Fairbridge, R.W., (Editors) 1998: Encyclopedia of European and Asian regional geology. Encyclopedia of Earth Sciences Series, London, 825 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egejské more