Atómové jadro: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace Značky: odstránenie údržbovej šablóny vizuálny editor |
dBez shrnutí editace Značky: sekcia Referencie vizuálny editor |
||
| Riadok 3: | Riadok 3: | ||
Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá [[jadrová fyzika]]. |
Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá [[jadrová fyzika]]. |
||
== Časticové zloženie jadier == |
|||
Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. <chem>^31_15P</chem> je stabilné, kým jadro <chem>^30_15P</chem> je rádioaktívne, chemické vlastnosti prvkom sú ale určené [[Protónové číslo|protónovým číslom]] (atómovým) značeným <math>Z</math>, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) <math>A</math> je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je všeobencná značka prvku a <math>A-Z=N</math> je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy <chem>^{A}_{Z}X</chem>, <chem>^{A'}_{Z}X</chem> sa nazývajú izotopy prvku <math>X</math>. |
Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. <chem>^31_15P</chem> je stabilné, kým jadro <chem>^30_15P</chem> je rádioaktívne, chemické vlastnosti prvkom sú ale určené [[Protónové číslo|protónovým číslom]] (atómovým) značeným <math>Z</math>, kde <math>Z \geqq 1</math> . Spolu s [[Nukleónové číslo|nukleónovým číslom]] (hmotnostným) <math>A</math> je zloženie jadra dané <math>^A_ZX</math>, kde <math>X</math> je všeobencná značka prvku a <math>A-Z=N</math> je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy <chem>^{A}_{Z}X</chem>, <chem>^{A'}_{Z}X</chem> sa nazývajú izotopy prvku <math>X</math>. Izotopy možno rozlíšiť alebo oddeliť iba fyzikálnymi metódami ale nie chemickými reakciami. Pre chemické výpočty sú však dôležité aj hmotnosti atómov.<ref>{{Citácia knihy|priezvisko=Pišút, Frei, Fuka|meno=Ján, Václav, Josef|titul=Fyzika Pre 4. Ročník Gymnázia|vydanie=Druhé|vydavateľ=Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo|miesto=Bratislava|rok=1991|isbn=80-08-01450-4|strany=180-184}}</ref> |
||
Elektrický náboj jadra <math>q_j</math> závisí iba od protonového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu: |
Elektrický náboj jadra <math>q_j</math> závisí iba od protonového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu: |
||
<math> \qquad q_j= +Z e;\qquad \qquad e\doteq 1,602.10^{-19}C</math> |
<math> \qquad q_j= +Z e;\qquad \qquad e\doteq 1,602.10^{-19}C</math> |
||
| Riadok 15: | Riadok 17: | ||
{{Portál|Fyzika||Chémia}} |
{{Portál|Fyzika||Chémia}} |
||
<references /> |
|||
{{Výhonok elementárna fyzika}} |
{{Výhonok elementárna fyzika}} |
||
{{častice}} |
{{častice}} |
||
Verzia z 20:55, 6. jún 2020
Atómové jadro je kladne nabitá vnútorná časť atómu obklopovaná oblasťou záporne nabitých elektrónov, viazané elektrickou silou. Takmer celá hmotnosť atóma je sústredená v jadre (99,9%) a iba malým zlomkom hmotnosti prispievajú elektóny. Pozostáva z nukleónov, t.j. protónov (kladne nabitých) a neutrónov (bez náboja). Hmotnosť protónu je 1,672 648×10-27 kg. Hmotnosť neutrónu je o niečo väčšia – 1,674 954×10-27. Obidva údaje sú pokojové hmotnosti daných častíc. Hodnota náboja protónu je rovnako veľká ako hodnota náboja elektrónu, ale protón je kladná častica. QP = 1,602×10-19 C. Priemer jadra atómu sa pohybuje rádovo v stotisícinách nanometroch. (Je zrejmé, že jadro vodíka bude menšie ako jadro železa, pričom velkosť celého atómu je stotisíckrát väčšia). Protóny a neutróny sú viazané silná interakcia t.j. jadrovou silou, ktorá na krátke vzdialenosti prekonáva odpodivú elektrickú silu protónov, kde neutróny pomahajú "udržať" protóny pri sebe.
Odvetvie fyziky zaoberajúce sa skúmaním atómov ako napr. zloženie, sily vo vnútri, sa volá jadrová fyzika.
Časticové zloženie jadier
Atomové jadrá s odlišným počtom neukleónov majú odlišné vlastnosti. V súčastnosti je známych viac ako 3000 rôzných konfigurácii nukleónov. Zloženie jadier je dôležité nielen pre fyziku, ale aj pre chémiu. Jadrá s rozličným zložením sa často výrazne odlišujú fyzikálnymi vlastnosťami napr. je stabilné, kým jadro je rádioaktívne, chemické vlastnosti prvkom sú ale určené protónovým číslom (atómovým) značeným , kde . Spolu s nukleónovým číslom (hmotnostným) je zloženie jadra dané , kde je všeobencná značka prvku a je počet neutrónov. Dva rôzne nuklidy , sa nazývajú izotopy prvku . Izotopy možno rozlíšiť alebo oddeliť iba fyzikálnymi metódami ale nie chemickými reakciami. Pre chemické výpočty sú však dôležité aj hmotnosti atómov.[1]
Elektrický náboj jadra závisí iba od protonového čísla a to rozhoduje o stavbe elektrónového obalu:
História
Jadro objavil v roku 1911 Ernest Rutherford. Realizoval nasledovný pokus. Tenko vylisovanú zlatú fóliu ostreľoval alfa časticami (zvyškové jadrá hélia, kladne nabité) Na druhej strane zachytával prejdené častice. Zistil, že iba časť častíc prešla cez fóliu v priamom smere, niektoré sa vychýlili a niektoré sa dokonca vrátili. To, že sa vrátili vysvetlil tým, že atómy zlata musia obsahovať kladnú časť, ktorá je schopná kladné alfa častice vrátiť naspäť.
- ↑ PIŠÚT, FREI, FUKA, Ján, Václav, Josef. Fyzika Pre 4. Ročník Gymnázia. Druhé. vyd. Bratislava : Slovenské Pedagogické Nakladateľstvo, 1991. ISBN 80-08-01450-4. S. 180-184.
|
Tento článok týkajúci sa elementárnej fyziky je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |