Kolektívna imunita: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 538 editací
Bez shrnutí editace
Značky: vizuálny editor odkazy na rozcestníky
Starekolena (diskusia | príspevky)
8 538 editací
Bez shrnutí editace
Značky: odkaz do inej Wikipédie vizuálny editor
Riadok 45: Riadok 45:
{{Hlavný článok|Očkovanie#Odporcovia očkovania}}{{Hlavný článok|COVID-19#Vakcin%C3%A1cia}}
{{Hlavný článok|Očkovanie#Odporcovia očkovania}}{{Hlavný článok|COVID-19#Vakcin%C3%A1cia}}


⚫
Podľa [[Svetová zdravotnícka organizácia|WHO]] kolektívna imunita proti [[COVID-19]] by sa mala dosiahnuť ochranou ľudí očkovaním a nie ich vystavením patogénu COVID (prirodzené [[premorenie]]).<ref name=":4" /> Pochybnosti o očkovaní sa začali na Slovensku rozširovať po roku 2000 a mali podobnú motiváciu ako majú čierni pasažieri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierni pandémia odpor voči očkovaniu?|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/549776-zmierni-pandemia-odpor-voci-ockovaniu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-04-26|dátum prístupu=2021-09-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Existujú ľudia, ktorí nielen pochybujú ale majú odpor voči očkovaniu - nedajú sa zaočkovať (nazývaní sú aj v slovenčine ako antivaxeri, anglicky anti-vaxxers), ale aj ľudia, ktorý odpor proti očkovaniu považujú za ideológiu, protestné hnutie (antivax hnutie) a bojujú za právo neočkovať sa a proti očkovaniu ostatných.

⚫
Podľa [[Svetová zdravotnícka organizácia|Svetová zdravotnícka organizácia (WHO)]] kolektívna imunita proti [[COVID-19]] by sa mala dosiahnuť ochranou ľudí očkovaním a nie ich vystavením patogénu COVID (prirodzené [[premorenie]]).<ref name=":4" /> Pochybnosti o očkovaní sa začali na Slovensku rozširovať po roku 2000 a mali podobnú motiváciu ako majú čierni pasažieri.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Zmierni pandémia odpor voči očkovaniu?|url=https://spravy.pravda.sk/svet/clanok/549776-zmierni-pandemia-odpor-voci-ockovaniu/|vydavateľ=Pravda.sk|dátum vydania=2020-04-26|dátum prístupu=2021-09-09|jazyk=sk-SK}}</ref> Existujú ľudia, ktorí nielen pochybujú ale majú odpor voči očkovaniu - nedajú sa zaočkovať (nazývaní sú aj v slovenčine ako antivaxeri, anglicky anti-vaxxers), ale aj ľudia, ktorý odpor proti očkovaniu považujú za ideológiu, protestné hnutie (antivax hnutie) a bojujú za právo neočkovať sa a proti očkovaniu ostatných.


== Mechanizmus ==
== Mechanizmus ==
Riadok 79: Riadok 78:


=== Premorenie ===
=== Premorenie ===
Kumulatívny podiel jedincov, ktorí sa nakazia v priebehu prepuknutia choroby, môže prekročiť HIT. Dôvodom je, že HIT nepredstavuje bod, v ktorom sa choroba prestane šíriť, ale skôr bod, v ktorom každá infikovaná osoba nakazí v priemere menej ako jednu ďalšiu osobu. Keď sa dosiahne HIT, počet ďalších infekcií neklesne okamžite na nulu. Prebytok kumulatívneho podielu infikovaných osôb na teoretickom HIT je známy ako '''premorenie''' . <ref>{{Citácia periodika|doi=10.1098/rspb.2006.0015}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|doi=10.1371/journal.pone.0036573}}</ref> <ref>{{Cite news|date=1 May 2020|title=Opinion: What the Proponents of 'Natural' Herd Immunity Don't Say|journal=The New York Times}}</ref>
Kumulatívny podiel jedincov, ktorí sa nakazia v priebehu prepuknutia choroby, môže prekročiť HIT. Dôvodom je, že HIT nepredstavuje bod, v ktorom sa choroba prestane šíriť, ale skôr bod, v ktorom každá infikovaná osoba nakazí v priemere menej ako jednu ďalšiu osobu. Keď sa dosiahne HIT, počet ďalších infekcií neklesne okamžite na nulu. Prebytok kumulatívneho podielu infikovaných osôb na teoretickom HIT je známy ako '''premorenie'''.<ref>{{Citácia periodika|doi=10.1098/rspb.2006.0015}}</ref> <ref>{{Citácia periodika|doi=10.1371/journal.pone.0036573}}</ref> <ref>{{Cite news|date=1 May 2020|title=Opinion: What the Proponents of 'Natural' Herd Immunity Don't Say|journal=The New York Times}}</ref>


== Odtiaľto Zatiaľ nedokončené ==
== Odtiaľto Zatiaľ nedokončené ==
# pozri ešte premorenie
⚫
# pozvať sapolupracovníkov napr https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Ciernik_M MUDr. Matej Ciernik
#INdex za nie je https://en.wikipedia.org/wiki/Herd_immunity#Theoretical_basis ale z [[Basic reproduction number|Basic reproduction number skontrolovať treba tiež]]
⚫
#pozvať sapolupracovníkov napr https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Ciernik_M MUDr. Matej Ciernik
# Urobiť COvid šablonu
# Urobiť COvid šablonu


Riadok 101: Riadok 102:
(má pravdu ak pre alfa bolo R = 2,5, potom HIT=1,5/2,5 = 2/3)
(má pravdu ak pre alfa bolo R = 2,5, potom HIT=1,5/2,5 = 2/3)


== Index nákazlivosti niektorých známych infekčných chorôb ==
⚫
== Podpora ==
{| class="wikitable sortable"
|+Index nákazlivosti niektorých známych infekčných chorôb
!choroba
!spôsob prenosu
!R <sub>0</sub>
|-
|[[osýpky]]
|vzduchom
|12-18
|-
|[[ovčie kiahne]]
|vzduchom
|10-12
|-
|[[Zápal príušných žliaz|mumps]]
|kvapôčkami
|10-12
|-
|[[detská obrna]]
|fekáliami, slinami
|5-7
|-
|[[Ružienka|rubeola]]
|kvapôčkami
|5-7
|-
|[[čierny kašeľ]]
|kvapôčkami
|5,5
|-
|[[Kiahne|pravé kiahne]]
|kvapôčkami
|3,5-6
|-
|[[Syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti|HIV / AIDS]]
|telesnými tekutinami
|2-5
|-
|[[SARS]]
|kvapôčkami
|2-5
|-
|záškrt
|slinami
|1,7-4,3
|-
|[[COVID-19|covid-19]]
|kvapôčkami
|1,4-3,9    
|-
|[[chrípka]]<nowiki></br></nowiki> <small>( [[Španielska chrípka]], 1918-1920)</small>
|kvapôčkami
|1,4-2,8
|-
|[[Choroba vyvolaná vírusom Ebola|ebola]]<nowiki></br></nowiki> <small>( [[Epidémia eboly v západnej Afrike v rokoch 2013 až 2016|Epidémie v západnej Afrike]], 2013-2016)</small>
|telesnými tekutinami
|1,5-2,5
|-
|[[chrípka]]<nowiki></br></nowiki> <small>( [[Chrípková pandémia v roku 2009|Mexická prasacia chrípka]], 2009-2010)</small>
|kvapôčkami
|1,4-1,6
|-
|[[chrípka]]<nowiki></br></nowiki> <small>(sezónne epidémie)</small>
|kvapôčkami
|0,9-2,1
|-
|MERS
|kvapôčkami
|0,3-0,8
|}

⚫
== Podpora imunity ==


=== Očkovanie ===
=== Očkovanie ===

Verzia z 16:08, 9. september 2021

Horný rámček zobrazuje vypuknutie infekcie v kolektíve, v ktorom je niekoľko ľudí infikovaných (zobrazených červenou farbou) a zvyšok je zdravý, ale neimunizovaný (zobrazený modrou farbou); choroba sa tak postupom času (vpravo) voľne šíri populáciou. Stredný rámček zobrazuje populáciu, kde bol imunizovaný malý počet ľudí (zobrazených žltou farbou). Tí, ktorí nie sú imunizovaní, sa nakazia, zatiaľ čo imunizovaní nie. V dolnom rámčeku je zaočkovaná veľká časť populácie, čo zabraňuje značnému rozšíreniu choroby, a to aj na neimunizované osoby. V prvých dvoch príkladoch sa nakazí väčšina zdravých neimunizovaných ľudí, zatiaľ čo v dolnom prípade sa nakazí iba jedna štvrtina zdravých neimunizovaných ľudí.
 Na tomto článku sa práve pracuje. Prosím, nezasahujte.
Kým je tu zobrazená táto správa, prosím, neupravujte túto stránku. Vyhnete sa tak prípadným konfliktom pri ukladaní. Redaktor, ktorý sem pridal tento oznam, je uvedený v histórii, ak by ste ho chceli kontaktovať.

Kolektívna imunita (tiež skupinová imunita, angl. herd imunity, teda imunita stáda) je forma nepriamej ochrany pred šírením nákazlivej infekčnej choroby, ktorá môže vzniknúť, keď sa dostatočné percento populácie stane imúnnym voči infekcii, či už očkovaním alebo prekonaním infekcie,[1] čím sa zníži pravdepodobnosť infekcie aj u jedincov, ktorým imunita chýba.[2] [3] [4] [5] Imúnni jedinci sťažujú prenos choroby, tým že narušia postup šírenia infekcie, čo sa spomalí alebo zastaví šírenie choroby.[6] Čím vyšší je podiel imúnnych jedincov v skupine (kolektíve, stáde), tým menšia je pravdepodobnosť, že zdravé neimunizované osoby prídu do kontaktu s infekčným jedincom (pozri obrázok vpravo).[2]

Jednotlivci sa môžu stať imúnnymi - individuálna imunita zotavením sa z prekonanej infekcie alebo očkovaním.[7][8] Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) podporuje získanie kolektívnej imunity očkovaním.[9] Aktívna imunita vzniká, keď si organizmus sám protilátky vytvára po prekonaní ochorenia alebo po očkovaní. Pasívna imunita vzniká prenosom materských protilátok alebo podaním sér alebo imunoglobulínov, kedy sa do tela dostávajú už hotové protilátky; ktorých životnosť je však relatívne krátkodobá.[10] Niektorí jedinci sa nemôžu stať imúnnymi kvôli zdravotným problémom, ako sú imunodeficiencia (neschopnosť vytvorenia imunity genetickou poruchou, inou infekciou napr. HIV alebo chorobou pozri dole imunodeficientní jedinci) alebo imunosupresia (znížená imunita napríklad pri autoimunitnej chorobe alebo zámerné zníženie pri transplantácií orgánov a pod.), a pre tieto skupiny je kolektívna imunita najlepšou metódou ochrany.[11] [12] Ďalšie všeobecné dôvody, pre ktoré nemôžu byť osoby očkované, sú vysoký vek, zlý zdravotný stav, chronické ochorenia.[10]

Akonáhle sa dosiahne prah imunity, choroba z populácie postupne zmizne.[12] Táto eliminácia, ak sa dosiahne na celom svete, môže mať za následok trvalé zníženie počtu infekcií na nulu, nazývané eradikácia (úplné vyničenie ).[13][14] Imunita vytvorená očkovaním prispela k odstráneniu kiahní v roku 1977 a prispela k zníženiu počtu ďalších chorôb.[2] [14] Kolektívna imunita sa týka iba nákazlivých (infekčných) chorôb, to znamená tých, ktoré sa prenášajú z jedného jedinca na druhého.[12] Tetanus je napríklad infekčný, ale nie nákazlivý, takže pri ňom kolektívna imunita nepomáha.[11]

Kolektívna imunita bola objavená ako prirodzene sa vyskytujúci jav v 30. rokoch 20. storočia, keď sa zistilo, že potom, čo sa značný počet detí stal imúnnymi voči osýpkam, počet nových infekcií sa dočasne znížil.[15][16] Hromadné očkovanie na vyvolanie kolektívnej imunity sa odvtedy stalo bežným a osvedčilo sa v prevencii šírenia mnohých infekčných chorôb.[17] Odpor voči očkovaniu (tiež aj odpor k / proti očkovaniu) znižuje, komplikuje až ohrozuje dosiahnutie kolektívnej imunity, pretože umožňuje chorobám, ktorým sa dá predchádzať, pretrvávať v populáciách s nedostatočnou zaočkovanosťou alebo sa do nich vrátiť.[18] [19] [20]

Číselné vyjadrenie prahu kolektívnej imunity (HIT - herd immunity threshold)[21] v percentách sa líši v závislosti od veľkosti kolektívu ale najmä od infekčnosti choroby, ktorá sa vyjadruje pomocou základného reprodukčného čísla choroby - R0 a realizovanými opatreniami.[22] Príkladom choroby s vysokým prahom kolektívnej imunity s HIT presahujúcim 95% sú osýpky.[23][24] Ak zoberieme do úvahy aj ľudí, ktorí už ochorenie prekonali a vďaka protilátkam by nemali znovu (aspoň na určitý čas) ochorieť, namiesto R0 by sme síce mohli použiť efektívne reprodukčné číslo Rt, ktoré tento faktor zohľadňuje, avšak ani Rt nezohľadňuje fakt, že šírenie ochorenia nie je v populácii rovnomerne rozložené. Pre SARS-CoV-2 je totiž charakteristické šírenie prostredníctvom superšíriteľov a lokálnych ohnísk. Keďže reprodukčné číslo sa časom môže meniť v závislosti od vlastností vírusu, od prijatých opatrení, ale aj od iných faktorov, určenie jeho presnej hodnoty je zložité.[21]

Účinky

Ochrana ľudí bez imunity

Očkovanie má dve základné funkcie - individuálne a kolektívne. Na individuálnej úrovni chránime pred infekciou seba. Kolektívna imunita chráni ostatných zraniteľných, ktorí sa nemôžu zaočkovať. Na obrázku sú označení žltou šípkou, tí, ktorí sa nemôžu zaočkovať.

Niektorí jedinci si buď nemôžu po očkovaní vytvoriť imunitu, alebo zo zdravotných dôvodov nemôžu byť vôbec očkovaní. [25] [11] [26] Novorodenci sú príliš malí na to, aby dostali dostatok očkovacích látok a to buď z bezpečnostných dôvodov alebo preto, že pasívna imunita spôsobuje, že očkovacia látka je neúčinná. Jedinci, ktorí sú imunodeficientní v dôsledku HIV/AIDS, lymfómu, leukémie, rakoviny kostnej drene, zhoršenej sleziny, chemoterapie alebo rádioterapie, by mohli stratiť akúkoľvek imunitu, ktorú predtým mali, a očkovacie látky pre nich nemusia byť z dôvodu ich imunodeficiencie užitočné.[11] [26] [27] [28]

Časť očkovaných nemusí získať užitočnú dlhšie trvajúcu imunitu.[2] [29] [30] Kontraindikácie očkovania môže zabrániť očkovaniu takýchto osôb.[26] Okrem toho, že jednotlivci z takýchto skupín potom nie sú imúnni, môžu mať vzhľadom na svoj zdravotný stav aj vyššie riziko vzniku komplikácií spôsobených infekciou, ale napriek tomu môžu byť chránení, ak je dostatočne veľké percento populácie imúnne.[11] [26] [30] [28]

Vysoká úroveň imunity v jednej vekovej skupine môže vytvoriť kolektívnu imunitu pre ostatné vekové skupiny.[31] Očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu znižuje výskyt čierneho kašľa u dojčiat, ktoré sú príliš malé na očkovanie a u ktorých je najväčšie riziko komplikácií spojených s touto chorobou.[32] [33] Toto je obzvlášť dôležité pre blízkych rodinných príslušníkov, ktorí predstavujú väčšinu zdrojov prenosov na malé deti.[31] [30] Rovnakým spôsobom deti, ktoré dostávajú očkovacie látky proti pneumokokom, znižujú výskyt pneumokokových chorôb u mladších, neočkovaných súrodencov.[34] Očkovanie detí proti pneumokokom a rotavírusom malo za následok zníženie hospitalizácií prisúdených pneumokokom a rotavírusom pre staršie deti a dospelých, ktorí tieto očkovacie látky bežne nedostávajú. [34] [35] [36]

Chrípka je závažnejšie ochorenie pre starších ľudí ako u mladších, ale očkovacím látkam proti chrípke chýba účinnosť v staršej vekovej skupine v dôsledku oslabovania imunitného systému s vekom. [31] [37] Ukázalo sa, že očkovanie detí v školskom veku pre sezónnu imunizáciu proti chrípke, ktoré je účinnejšie ako očkovanie starších osôb, vytvára určitý stupeň ochrany aj pre starších ľudí. [31] [37]

V prípade pohlavne prenosných infekcií (PPI) vysoká úroveň imunity u heterosexuálov jedného pohlavia vyvoláva kolektívnu imunitu u heterosexuálov oboch pohlaví.[17] [38] [39] Očkovacie látky proti pohlavne prenosným chorobám, ktoré sú zamerané na heterosexuálov rovnakého pohlavia, majú za následok vysoký pokles PPI u heterosexuálov oboch pohlaví, ak je imunita cieľového pohlavia vysoká.[38] [39] [40] Kolektívna imunita žien však neovplyvňuje mužov, ktorí majú sex s mužmi. [39] Vysokorizikové správanie sťažuje znižovanie PPI, pretože aj keď sa väčšina infekcií vyskytuje u jedincov so stredným rizikom, väčšina prenosov sa spôsobujú jedinci, ktorí sa vyznačujú vysokorizikovým správaním.[17] Z tohto dôvodu môže byť v určitých populáciách nevyhnutné imunizovať vysoko rizikové osoby bez ohľadu na pohlavie.[17] [39]

Evolučný tlak a náhrada sérotypu

Kolektívna imunita samotná pôsobí evolučným tlakom na patogény, pričom ovplyvňuje vývoj vírusov tým, že podporuje produkciu nových kmeňov, variantov označovaných anglicky ako escape mutants, ktoré sú schopné vyhnúť sa kolektívnej imunite a infikovať predtým imunitných jedincov.[41] [42] Vývoj nových kmeňov je známy ako náhrada sérotypu alebo posun sérotypu - antigénový drift. Pretože v dôsledku vysokých úrovní imunity prevalencia špecifického (pôvodného) sérotypu klesá, tým sa vytvára priestor na jeho nahradenie inými sérotypmi.[43] [44]

Vírusy na molekulárnej úrovni unikajú kolektívnej imunity prostredníctvom antigénneho driftu, čo je stav, keď sa mutácie hromadia v časti vírusového genómu, ktorá kóduje povrchový antigén vírusu, typicky proteín vírusovej kapsidy, čo spôsobuje zmenu vírusového epitopu.[45] [46] Alternatívne môže preskupenie oddelených segmentov vírusového genómu alebo antigénny posun, ktorý je bežnejší, keď je v obehu viac kmeňov, tiež produkovať nové sérotypy.[41] [47] Keď sa vyskytne ktorýkoľvek z nich, pamäťové T bunky už vírus nerozpoznávajú, takže ľudia nie sú imúnni voči dominantnému cirkulujúcemu kmeňu.[46] [47] V prípade chrípky aj norovírusu epidémie dočasne indukujú imunitu, kým sa neobjaví nový dominantný kmeň, ktorý spôsobuje postupné vlny epidémií.[45] [47] Pretože tento vývoj predstavuje výzvu pre kolektívnu imunitu, vyvíjajú sa široko neutralizujúce protilátky a „univerzálne“ vakcíny, ktoré môžu poskytovať ochranu nad rámec špecifického sérotypu.[42] [48] [49]

Počiatočné vakcíny proti Streptococcus pneumoniae významne obmedzili nosohltanový prenos sérotypov vakcíny (VT), vrátane typov rezistentných na antibiotiká[34] [50] len aby boli úplne kompenzované zvýšeným prenosom nevakcínových sérotypov (NVT).[34] [43] [44] To však neviedlo k úmernému zvýšeniu výskytu chorôb, pretože NVT boli menej invazívne ako VT.[43] Odvtedy boli zavedené pneumokokové vakcíny, ktoré poskytujú ochranu pred vznikajúcimi sérotypmi, a úspešne bojujú proti ich vzniku.[34] Možnosť budúceho posunu zostáva, takže ďalšie stratégie na riešenie tohto problému zahŕňajú rozšírenie pokrytia VT a vývoj vakcín, ktoré používajú buď usmrtené celé bunky, ktoré majú viac povrchových antigénov, alebo proteíny prítomné vo viacerých sérotypoch.[34] [51]

Eradikácia chorôb

Kravský mor, „mliečna horúčka“ rok 1982. Posledný potvrdený prípad moru dobytka sa vyskytol v Keni v roku 2001 a táto choroba bola oficiálne vyhlásená za vyhubenú v roku 2011.

Ak bola v populácii dostatočne dlho vytvorená a udržiavaná kolektívna imunita, choroba sa nevyhnutne odstráni – už nedochádza ani len k ojedinelým prenosom.[12] Ak sa eliminácia dosiahne na celom svete a počet prípadov sa trvalo zníži na nulu, potom možno chorobu vyhlásiť za vyhubenú.[13] Eradikáciu možno teda považovať za konečný účinok alebo konečný výsledok iniciatív v oblasti verejného zdravia na kontrolu šírenia infekčných chorôb - ich vyhubenie.[13] [31]

Medzi výhody eradikácie patrí ukončenie všetkej chorobnosti a úmrtnosti spôsobenej touto chorobou, finančné úspory pre jednotlivcov, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a vlády a umožnenie použitia zdrojov na kontrolu iných chorôb.[13] K dnešnému dňu boli pomocou kolektívnej imunity a očkovania celosvetovo zlikvidované dve choroby: hovädzí mor a kiahne.[52] [31] [53] V súčasnosti prebieha úsilie o likvidáciu detskej obrny, ktoré sa spolieha na kolektívnu imunitu, aj keď to sťažujú občianske nepokoje a nedôvera v modernú medicínu.[52] Povinné očkovanie môže byť prospešné pre snahu o eradikáciu chorôb len, ak sa nechá zaočkovať dostatok ľudí.[54] [55] [56] [57]

Problém čierneho pasažiera (superšíriteľa)

Kolektívna imunita je veľmi citlivá na existenciu tzv. čierneho pasažiera (angl. free rider = voľná jazda).[58] Jedinci, ktorým chýba imunita, vrátane tých, ktorí sa rozhodli neočkovať sa, môžu zničiť už vytvorenú kolektívnu imunitu.[58] Ako sa počet čiernych pasažierov v populácii zvyšuje, ohniská chorôb, ktorým sa dá predchádzať, sú stále častejšie a závažnejšie v dôsledku straty kolektívnej imunity.[59] [19] [20] [55] [57] Jednotlivci sa môžu rozhodnúť "jazdiť načierno" alebo váhať s očkovaním z rôznych dôvodov, vrátane presvedčenia, že očkovacie látky sú neúčinné,[60] alebo obavy, že riziká súvisiace s očkovacími látkami sú väčšie ako riziká spojené s infekciou.[52] [19] [20] [60] Ďalšie dôvody môžu byť: nedôvera voči očkovacím látkam alebo úradníkom verejného zdravotníctva,[61] stádovité myslenie (ang. bandwagon effect) alebo skupinové myslenie (ang. groupthink), [55] [62] sociálne obmedzenia alebo tlak kolegov,[60] a náboženské presvedčenie.[19] Niektorí jedinci sa často rozhodnú neočkovať sa, ak sú presvedčení, že miera zaočkovania ostatných, teda imúnnych je už podľa ich názoru dostatočná a práve ich očkovanie nemusí byť potrebné.[52] [57]

Kolektívna imunita, COVID, odmietanie očkovania a jeho dôsledky

Bližšie informácie v hlavnom článku: Očkovanie#Odporcovia očkovania
Bližšie informácie v hlavnom článku: COVID-19#Vakcin%C3%A1cia

Podľa WHO kolektívna imunita proti COVID-19 by sa mala dosiahnuť ochranou ľudí očkovaním a nie ich vystavením patogénu COVID (prirodzené premorenie).[9] Pochybnosti o očkovaní sa začali na Slovensku rozširovať po roku 2000 a mali podobnú motiváciu ako majú čierni pasažieri.[63] Existujú ľudia, ktorí nielen pochybujú ale majú odpor voči očkovaniu - nedajú sa zaočkovať (nazývaní sú aj v slovenčine ako antivaxeri, anglicky anti-vaxxers), ale aj ľudia, ktorý odpor proti očkovaniu považujú za ideológiu, protestné hnutie (antivax hnutie) a bojujú za právo neočkovať sa a proti očkovaniu ostatných.

Mechanizmus

Jedinci, ktorí sú imúnni voči chorobe, pôsobia ako bariéra v šírení chorôb, spomaľujú alebo predchádzajú prenosu chorôb na ostatných.[7] Imunitu jednotlivca je možné získať prirodzenou infekciou alebo umelými prostriedkami, ako je napríklad očkovanie. [7] Keď sa kritická časť populácie stane imúnnou, ktorá sa nazýva prah kolektívnej imunity (angl. HIT - Herd immunity threshold), choroba v populácii už nemusí pretrvávať a stáva sa endemická . [12] [41]

Teoretický základ pre imunitu voči stádu všeobecne predpokladá, že vakcíny indukujú solídnu imunitu, že populácie sa náhodne miešajú, že patogén sa nevyvíja tak, aby sa vyhol imunitnej odpovedi a že neexistuje žiadny iný ako ľudský vektor pre chorobu. [52]

Teoretický základ

Exponenciálny graf prahu imunity vs. základné reprodukčné číslo pri vybraných chorobách

Prah kolektívnej imunity (angl. HIT) je kritická alebo prahová hodnota v danej populácii, v ktorom choroba dosiahne endemický ustálený stav, čo znamená, že úroveň infekcie nerastie ani neklesá. Na obrázku je exponenciálny graf prahu imunity (HIT) pre základné reprodukčné číslo pri vybraných chorobách, z ktorého vidieť aké je rozpätie bodov pre danú chorobu (a jej R 0). Prahová hodnota (HIT) môže byť vypočítaná z efektívneho reprodukčného číslo Re, ktoré sa získa tým, že súčin základného reprodukčného číslo R 0, priemerný počet nových infekcií spôsobených každým jedným prípadom v úplne vnímavej (náchylnej) populácie, ktorá je homogénna, alebo dobre zmiešaná, čo znamená, že každý jednotlivec rovnako pravdepodobne príde do kontaktu s akýmkoľvek iným vnímavým jedincom v populácii, [17] [41] [54] a S, podielom populácie náchylnej na infekciu má byť rovná 1, teda:

Čo inými slovami znamená, že sa dosiahne stav, keď jeden infikovaný infikuje práve jedného náchylného. (Na konci výpočtu stačí potom aby prah bol nad touto hranicou.)

S môže byť prepísané ako (1 - p ), kde p je podiel populácie, ktorá je imúnna, takže p + S sa rovná jednej. Potom môže byť rovnica prepísaná tak aby sa osamostatnilo p:

Keďže p je na ľavej strane rovnice, môže byť premenované na p c, čo predstavuje kritický podiel populácie potrebnej na imunitu na zastavenie prenosu chorôb, ktorý je rovnaký ako „prah imunity stáda“ HIT. [17] R 0 funguje ako miera nákazlivosť. Nízke hodnoty R 0 sú spojené s nižšími mierami zaočkovanosti (HIT), vyššie R 0 majú za následok vyššie HIT. [41] [54] Napríklad HIT pre ochorenie s R 0 = 2 je teoreticky len 50%, vzhľadom k ochoreniu s R 0 = 10 s teoretickým HIT 90%.[41]

Ak efektívne reprodukčné číslo R e nákazlivého ochorenia sa zníži a trvalo udrží pod 1, znamená to, že infekcia nového jedinca je menej pravdepodobná a počet prípadov, vyskytujúcich sa v populácii sa postupne znižuje, až kým nie je odstránená ochorenie úplne.[17] [41] [64] Ak je populácia voči chorobe imúnna v miere presahujúcej HIT tejto choroby, počet prípadov sa zníži rýchlejšie, výskyt ohnísk je ešte menej pravdepodobný a ohniská, ktoré sa vyskytnú, sú menšie, ako by boli inak.[52] [17] Ak R e sa zvýši na hodnotu vyššiu ako 1, potom je choroba ani v rovnovážnom stave, ani nie je klesajúca vo výskyte, ale aktívne sa šíri populáciou a infikovanie väčší počet ľudí.[55] [64]

Predpokladom týchto výpočtov je, že populácie sú homogénne alebo dobre zmiešané, čo znamená, že každý jednotlivec rovnako pravdepodobne príde do kontaktu s akýmkoľvek iným jednotlivcom, hoci v skutočnosti sú populácie lepšie opísané ako sociálne siete, pretože jednotlivci majú tendenciu sa zoskupovať a zostávať v relatívne tesnom kontakte s obmedzeným počtom ďalších jednotlivcov. V týchto sieťach dochádza k prenosu iba medzi tými, ktorí sú si navzájom geograficky alebo fyzicky blízki.[52] [54] [55] Tvar a veľkosť siete pravdepodobne zmení HIT choroby, takže výskyt bude buď viac alebo menej bežný. [41] [54]

V heterogénnych populáciách sa R 0 považuje za mieru počtu prípadov generovaných „typickou“ infekčnou osobou, ktorá závisí od toho, ako jednotlivci v sieti navzájom interagujú. [52] Interakcie v sieťach sú bežnejšie než medzi sieťami, pričom v takom prípade najsilnejšie prepojené siete prenášajú choroby jednoduchšie, čo má za následok vyššie R 0 a vyššie HIT, ako by sa vyžadovalo v menej prepojenej sieti. [52] [55] V sieťach, ktoré sa buď nerozhodnú stať imúnnymi, alebo nie sú dostatočne imunizované, môžu choroby pretrvávať napriek tomu, že v lepšie imunizovaných sieťach neexistujú.[55]

Premorenie

Kumulatívny podiel jedincov, ktorí sa nakazia v priebehu prepuknutia choroby, môže prekročiť HIT. Dôvodom je, že HIT nepredstavuje bod, v ktorom sa choroba prestane šíriť, ale skôr bod, v ktorom každá infikovaná osoba nakazí v priemere menej ako jednu ďalšiu osobu. Keď sa dosiahne HIT, počet ďalších infekcií neklesne okamžite na nulu. Prebytok kumulatívneho podielu infikovaných osôb na teoretickom HIT je známy ako premorenie.[65] [66] [67]

Odtiaľto Zatiaľ nedokončené

  1. pozri ešte premorenie
  2. INdex za nie je https://en.wikipedia.org/wiki/Herd_immunity#Theoretical_basis ale z Basic reproduction number skontrolovať treba tiež
  3. pozvať sapolupracovníkov napr https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Ciernik_M MUDr. Matej Ciernik
  4. Urobiť COvid šablonu

3. doplniť moje (sk aj eng) zdroje

https://www.nature.com/articles/d41586-021-00728-2

ochota dat sa zaockovta: clanok redaktorky sme alebo https://www.theguardian.com/world/2021/jul/27/spanish-museum-celebrates-pioneer-who-took-smallpox-vaccine-to-colonies https://en.wikipedia.org/wiki/Vaccine_hesitancy anti-vaxxer odporca ockovania

https://www.theguardian.com/world/2021/jul/27/spanish-museum-celebrates-pioneer-who-took-smallpox-vaccine-to-colonies

https://www.cas.sk/clanok/2540347/uznavany-epidemiolog-krcmery-vyslovil-ciernu-prognozu-co-nas-caka-v-pripade-ak-podcenime-opatrnost/3/

Cieľom je zaočkovať 60 - 70 percent ľudí. Z čoho vychádzajú tieto čísla?

Krčmery: Dve tretiny sú 66,6 plus skúsenosť z iných epidémií volá po dvoch tretinách až troch štvrtinách. Pri tzv. detských chorobách potrebujeme vyše 90 percent – napríklad pri osýpkach.

(má pravdu ak pre alfa bolo R = 2,5, potom HIT=1,5/2,5 = 2/3)

Index nákazlivosti niektorých známych infekčných chorôb

Index nákazlivosti niektorých známych infekčných chorôb
choroba spôsob prenosu R 0
osýpky vzduchom 12-18
ovčie kiahne vzduchom 10-12
mumps kvapôčkami 10-12
detská obrna fekáliami, slinami 5-7
rubeola kvapôčkami 5-7
čierny kašeľ kvapôčkami 5,5
pravé kiahne kvapôčkami 3,5-6
HIV / AIDS telesnými tekutinami 2-5
SARS kvapôčkami 2-5
záškrt slinami 1,7-4,3
covid-19 kvapôčkami 1,4-3,9    
chrípka</br> ( Španielska chrípka, 1918-1920) kvapôčkami 1,4-2,8
ebola</br> ( Epidémie v západnej Afrike, 2013-2016) telesnými tekutinami 1,5-2,5
chrípka</br> ( Mexická prasacia chrípka, 2009-2010) kvapôčkami 1,4-1,6
chrípka</br> (sezónne epidémie) kvapôčkami 0,9-2,1
MERS kvapôčkami 0,3-0,8

Podpora imunity

Očkovanie

Primárnym spôsobom, ako zvýšiť úroveň imunity v populácii, je očkovanie. [52] [68] Očkovanie je pôvodne založené na pozorovaní, že dojičky vystavené kravským kiahňam boli voči kiahňam imúnne, a tak sa zaočkovanie ľudí vírusom kravských kiahní začalo ako spôsob prevencie kiahní. Dobre vyvinuté vakcíny poskytujú ochranu oveľa bezpečnejším spôsobom ako prírodné infekcie, pretože vakcíny spravidla nespôsobujú choroby, pred ktorými chránia, a závažné nežiaduce účinky sú výrazne menej časté ako komplikácie spôsobené prírodnými infekciami. [69] [70]

Imunitný systém nerozlišuje medzi prírodnými infekciami a vakcínami, pričom na obidve tvorí aktívnu odpoveď, takže imunita vyvolaná očkovaním je podobná tej, ktorá by nastala pri kontrahovaní a zotavovaní sa z choroby. [71] Na dosiahnutie imunity stáda prostredníctvom očkovania sa výrobcovia vakcín zameriavajú na výrobu vakcín s nízkou chybovosťou a tvorcovia politík sa snažia podporovať ich používanie.[68] Po úspešnom zavedení a rozšírenom používaní vakcíny je možné pozorovať prudký pokles výskytu chorôb, pred ktorými chráni, čo znižuje počet hospitalizácií a úmrtí spôsobených týmito chorobami. [72] [73] [74]

Za predpokladu, že vakcína je 100% účinná, potom rovnica pre výpočet prahu imunitu môžu byť použité pre výpočet hladiny očkovanie potrebné k eliminácii ochorení, ktoré ako V c. [52] Očkovacie látky sú však zvyčajne nedokonalé, takže účinnosť, E, očkovacej látky musí byť zohľadnená:

Z tejto rovnice možno pozorovať, že ak je E menšie ako (1 - 1/ R 0 ), potom nie je možné odstrániť chorobu, aj keď je očkovaná celá populácia. [52] Podobne, zníženie imunity vyvolanej vakcínou, ako sa vyskytuje u acelulárnych vakcín proti čiernemu kašľu, vyžaduje vyššie úrovne posilňovacej vakcinácie na udržanie stádovej imunity. [52] [32] Ak choroba prestane byť v populácii endemická, potom prirodzené infekcie už neprispievajú k zníženiu časti vnímavej časti populácie. K tomuto zníženiu prispieva iba očkovanie. [17] Vzťah medzi pokrytím vakcíny a účinnosťou a incidenciou chorôb možno preukázať odčítaním súčinu účinnosti vakcíny a podielu očkovanej populácie, p v, od rovnice prahu odolnosti stáda nasledovne:

Pokrytie vakcínou proti osýpkam a hlásené prípady osýpok v krajinách východného Stredozemia. Ako sa pokrytie zvyšovalo, počet prípadov klesal.

Z tejto rovnice možno pozorovať, že za predpokladu, že sú všetky veci rovnaké („ ceteris paribus “), akékoľvek zvýšenie pokrytia vakcínou alebo účinnosti očkovacej látky, vrátane akéhokoľvek zvýšenia HIT choroby, ďalej znižuje počet prípadov ochorenia . [17] Rýchlosť poklesu v prípadoch závisí od R 0 choroby, pričom choroby s nižšími hodnotami R 0 zažívajú prudší pokles. [17]

Vakcíny majú zo zdravotných dôvodov pre konkrétnu populáciu zvyčajne najmenej jednu kontraindikáciu, ale ak sú účinnosť aj pokrytie dostatočne vysoké, imunita stáda môže týchto jedincov chrániť. [25] [28] [75] Účinnosť očkovacej látky je často, ale nie vždy, nepriaznivo ovplyvnená pasívnou imunitou [76] [77] takže pri niektorých očkovacích látkach sa odporúčajú ďalšie dávky, zatiaľ čo iné sa podávajú až potom, čo jedinec stratí pasívnu imunitu. [75]

Pasívna imunita

Individuálnu imunitu je možné získať aj pasívne, keď sa protilátky proti patogénu prenášajú z jedného jedinca na druhého. K tomu môže dôjsť prirodzene, pričom materské protilátky, predovšetkým protilátky imunoglobulínu G, sa prenášajú cez placentu a v mledzive k plodom a novorodencom. [78] [79] Pasívnu imunitu je možné získať aj umelo, keď sa vnímavej osobe injekčne podajú protilátky zo séra alebo plazmy imunitnej osoby. [71] [80]

Ochrana vytvorená z pasívnej imunity je okamžitá, ale klesá v priebehu týždňov až mesiacov, takže akýkoľvek príspevok k imunite stáda je dočasný. [12] [71] [81] V prípade chorôb, ktoré sú obzvlášť závažné u plodov a novorodencov, ako je chrípka a tetanus, je možné imunizovať tehotné ženy s cieľom prenosu protilátok na dieťa. [25] [82] [83] Rovnakým spôsobom môžu vysokorizikové skupiny, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť infekcie alebo u ktorých je väčšia pravdepodobnosť vzniku komplikácií spôsobených infekciou, dostávať protilátkové prípravky na prevenciu týchto infekcií alebo na zníženie závažnosti symptómov. [80]

Analýza nákladov a výnosov

Imunita stáda sa často zohľadňuje pri analýze nákladov a prínosov očkovacích programov. Považuje sa to za pozitívnu externalitu vysokých úrovní imunity, ktorá prináša ďalší prínos zníženia chorôb, ktorý by nenastal, keby sa v populácii nevytvorila imunita voči stádu. [84] [85] Zahrnutie imunity stáda do analýz nákladov a výnosov má teda za následok priaznivejšiu efektívnosť nákladov alebo pomer nákladov a výnosov a zvýšenie počtu prípadov chorôb, ktorým sa dá zabrániť očkovaním. [85] Návrhy štúdií vykonané na odhad prospechu imunity stáda zahŕňajú zaznamenávanie výskytu chorôb v domácnostiach s očkovaným členom, randomizáciu populácie v jednej geografickej oblasti, ktorá má byť očkovaná alebo nie, a sledovanie výskytu chorôb pred a po začatí očkovacieho programu. [86] Z nich je možné pozorovať, že výskyt chorôb sa môže znížiť na úroveň presahujúcu to, čo je možné predpovedať iba z priamej ochrany, čo naznačuje, že k zníženiu prispela imunita stáda. [86] Ak sa počíta s náhradou sérotypu, znižuje to predpokladaný prínos očkovania. [85]

História

Prípady osýpok v USA pred a po tom, čo očkovania proti osýpkam začali.

Pojem „imunita stáda“ prvýkrát použil v roku 1894 americký veterinárny vedec a potom vedúci úradu pre živočíšny priemysel amerického ministerstva poľnohospodárstva Daniel Elmer Salmon na opis zdravej vitality a odolnosti voči chorobám dobre kŕmených stád ošípaných. V roku 1916 veterinárni vedci v rámci toho istého úradu pre živočíšny priemysel použili tento výraz na označenie imunity vznikajúcej po zotavení u hovädzieho dobytka infikovaného brucelózou, známej tiež ako „nákazlivý potrat“. V roku 1923 ju britskí bakteriológovia použili na opis experimentálnych epidémií na myšiach, experimentov uskutočnených ako súčasť úsilia o modelovanie ľudskej epidemickej choroby. Na konci dvadsiatych rokov minulého storočia bol tento koncept široko používaný - najmä medzi britskými vedcami - na opis budovania imunity v populáciách voči chorobám, ako je záškrt, šarlach a chrípka. [87] Imunita stáda bola uznaná ako prirodzene sa vyskytujúci jav v 30. rokoch 20. storočia, keď AW Hedrich publikoval výskum epidemiológie osýpok v Baltimore a všimol si, že potom, čo sa mnohé deti stali voči osýpkam imúnne, počet nových infekcií sa dočasne znížil, a to aj u vnímavých detí. . [88] [16] Napriek týmto znalostiam boli snahy o kontrolu a odstránenie osýpok neúspešné, kým sa v šesťdesiatych rokoch minulého storočia nezačalo hromadné očkovanie vakcínou proti osýpkam. [16] Hromadné očkovanie, diskusie o eradikácii chorôb a analýzy nákladov a prínosov očkovania následne podnietili k širšiemu používaniu pojmu stádová imunita . [52] V 70 -tych rokoch bola vyvinutá veta použitá na výpočet prahu odolnosti stáda choroby. [52] Počas kampane na eradikáciu kiahní v 60. a 70. rokoch minulého storočia začala prax kruhového očkovania, ku ktorému neodmysliteľne patrí imunita stáda, ako spôsob imunizácie každej osoby v „kruhu“ okolo infikovaného jedinca, aby sa zabránilo šíreniu ohnisiek. [89]

Od prijatia hromadnej a kruhovej vakcinácie nastali komplikácie a výzvy pre imunitu stáda. [52] [68] Modelovanie šírenia infekčných chorôb pôvodne vytvorilo niekoľko predpokladov, a to, že celé populácie sú náchylné a dobre zmiešané, čo v skutočnosti nie je, preto boli vyvinuté presnejšie rovnice. [52] V posledných desaťročiach sa uznáva, že dominantný kmeň mikroorganizmu v obehu sa môže meniť v dôsledku stádovej imunity, buď kvôli imunite stáda pôsobiacej ako evolučný tlak, alebo preto, že imunita stáda proti jednému kmeňu umožnila rozšírenie iného už existujúceho kmeňa. [45] [44] Vznikajúce alebo pretrvávajúce obavy a spory o očkovanie znížili alebo odstránili imunitu stáda v určitých komunitách, čo umožňuje chorobám, ktorým sa dá predchádzať, v týchto komunitách pretrvávať alebo sa do nich vracať. [59] [19] [20]

Pozri tiež

  • Predčasnosť
  • Sociálny odstup

Poznámky

 

Referencie

  1. ↑ Herd immunity | immunology [online]. Encyclopedia Britannica, [cit. 2021-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c d FINE, Paul; EAMES, Ken; HEYMANN, David L.. "Herd immunity": a rough guide. Clinical Infectious Diseases: An Official Publication of the Infectious Diseases Society of America, 2011-04-01, roč. 52, čís. 7, s. 911–916. PMID: 21427399. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1537-6591. DOI: 10.1093/cid/cir007.
  3. ↑ GORDIS, Leon. Epidemiology. Philadelphia, PA : Elsevier Health Sciences, 2014. (Fifth edition.) Dostupné online. ISBN 978-1-4557-3733-8.
  4. ↑ Cold-Causing Coronaviruses Don’t Seem to Confer Lasting Immunity [online]. The Scientist Magazine®, [cit. 2021-09-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. ↑ DETTMER, Philipp. Immune. New York : [s.n.], 2021. (First edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-593-24131-8. S. 241. (po anglicky)
  6. ↑ MERRILL, Ray M.. Introduction to epidemiology.. Burlington, Mass. : Jones & Bartlett Learning, 2013. (6th ed..) Dostupné online. ISBN 978-1-4496-4517-5.
  7. ↑ a b c [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1449645175. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „merrill“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  8. ↑ Ako funguje kolektívna imunita? [online]. knowww.eu, [cit. 2021-09-09]. Dostupné online.
  9. ↑ a b Coronavirus disease (COVID-19): Herd immunity, lockdowns and COVID-19 [online]. www.who.int, [cit. 2021-09-09]. Dostupné online. (po anglicky)
  10. ↑ a b Kolektivní imunita, SZÚ [online]. www.szu.cz, [cit. 2021-08-19]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e Herd immunity (Herd protection) | Vaccine Knowledge [online]. vk.ovg.ox.ac.uk, [cit. 2021-09-02]. Dostupné online. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „ofg“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  12. ↑ a b c d e f SOMERVILLE, Margaret, Dr. Public health and epidemiology at a glance. Chichester, West Sussex, UK : Wiley-Blackwell, 2012. Dostupné online. ISBN 978-1-118-28656-2. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „ska“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  13. ↑ a b c d CLIFF, A. D.. Oxford textbook of infectious disease control : a geographical analysis from medieval quarantine to global eradication. Oxford, United Kingdom : [s.n.], 2013. (First edition.) Dostupné online. ISBN 978-0-19-959661-4. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „cliffsr“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  14. ↑ a b STRAKA, Štefan. GLOBÁLNA ERADIKÁCIA VARIOLY– HISTORICKÝ MEDZNÍK V DEJINÁCH MEDICÍNY. [online]. [Cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  15. ↑ Evolution of Measles Elimination Strategies in the United States. The Journal of Infectious Diseases, 2004-05-01, roč. 189, čís. Supplement_1, s. S17–S22. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1537-6613. DOI: 10.1086/377694. (po anglicky)
  16. ↑ a b c SENCER, David J.; DULL, H. Bruce; LANGMUIR, Alexander D.. Epidemiologic Basis for Eradication of Measles in 1967: A Statement by the Public Health Service. Public Health Reports (1896-1970), 1967, roč. 82, čís. 3, s. 253. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.2307/4592985. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid15106084“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  17. ↑ a b c d e f g h i j k GARNETT, Geoffrey P.. Role of Herd Immunity in Determining the Effect of Vaccines against Sexually Transmitted Disease. The Journal of Infectious Diseases, 2005-02, roč. 191, čís. s1, s. S97–S106. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 0022-1899. DOI: 10.1086/425271. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid15627236“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  18. ↑ Zmierni pandémia odpor voči očkovaniu? [online]. Pravda.sk, 2020-04-26, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  19. ↑ a b c d e DUBÉ, Eve; LABERGE, Caroline; GUAY, Maryse. Vaccine hesitancy: An overview. Human Vaccines & Immunotherapeutics, 2013-08-08, roč. 9, čís. 8, s. 1763–1773. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 2164-5515. DOI: 10.4161/hv.24657. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid23584253“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  20. ↑ a b c d ROPEIK, David. How society should respond to the risk of vaccine rejection. Human Vaccines & Immunotherapeutics, 2013-08-08, roč. 9, čís. 8, s. 1815–1818. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 2164-5515. DOI: 10.4161/hv.25250. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid23807359“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  21. ↑ a b Kedy môže Slovensko dosiahnuť kolektívnu imunitu proti COVID-19? [online]. Institute for Global Health and Epidemiology, [cit. 2021-09-04]. Dostupné online.
  22. ↑ VASILKO, Tomáš. Hľadá sa číslo R0. Ako rýchlo sa šíri vírus na Slovensku, keď dodržiavame opatrenia, a prečo sú o to spory [online]. Denník N, 2020-04-07, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  23. ↑ VAN BOVEN, Michiel; KRETZSCHMAR, Mirjam; WALLINGA, Jacco. Estimation of measles vaccine efficacy and critical vaccination coverage in a highly vaccinated population. Journal of The Royal Society Interface, 2010-11-06, roč. 7, čís. 52, s. 1537–1544. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1742-5689. DOI: 10.1098/rsif.2010.0086. (po anglicky)
  24. ↑ Prínosy očkovania pre spoločnosť [online]. Európsky informačný portál o očkovaní, [cit. 2021-08-25]. Dostupné online.
  25. ↑ a b c MUNOZ, Flor M.. Maternal Immunization: An Update for Pediatricians. Pediatric Annals, 2013-08, roč. 42, čís. 8. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 0090-4481. DOI: 10.3928/00904481-20130723-09. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid23910028“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  26. ↑ a b c d CESARO, Simone; GIACCHINO, Mareva; FIOREDDA, Francesca. Guidelines on Vaccinations in Paediatric Haematology and Oncology Patients. BioMed Research International, 2014, roč. 2014, s. 1–10. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 2314-6133. DOI: 10.1155/2014/707691. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid24868544“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  27. ↑ NATIONAL CENTER FOR IMMUNIZATION AND RESPIRATORY DISEASES. General recommendations on immunization --- recommendations of the Advisory Committee on Immunization Practices (ACIP). MMWR. Recommendations and reports: Morbidity and mortality weekly report. Recommendations and reports, 2011-01-28, roč. 60, čís. 2, s. 1–64. PMID: 21293327. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1545-8601.
  28. ↑ a b c WOLFE, R. M.. Update on Adult Immunizations. The Journal of the American Board of Family Medicine, 2012-07-01, roč. 25, čís. 4, s. 496–510. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1557-2625. DOI: 10.3122/jabfm.2012.04.100274. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid22773718“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  29. ↑ ESPOSITO, S.; BOSIS, S.; MORLACCHI, L.. Can infants be protected by means of maternal vaccination?. Clinical Microbiology and Infection: The Official Publication of the European Society of Clinical Microbiology and Infectious Diseases, 2012-10, roč. 18 Suppl 5, s. 85–92. PMID: 22862749. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1469-0691. DOI: 10.1111/j.1469-0691.2012.03936.x.
  30. ↑ a b c Textbook of Family Medicine E-Book - David Rakel, Robert E. Rakel - Google Books [online]. web.archive.org, 2021-05-01, [cit. 2021-09-02]. Dostupné online. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „rakel2“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  31. ↑ a b c d e f KIM, Tae Hyong; JOHNSTONE, Jennie; LOEB, Mark. Vaccine herd effect. Scandinavian Journal of Infectious Diseases, 2011-09, roč. 43, čís. 9, s. 683–689. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 0036-5548. DOI: 10.3109/00365548.2011.582247. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid21604922“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  32. ↑ a b MCGIRR, A.; FISMAN, D. N.. Duration of Pertussis Immunity After DTaP Immunization: A Meta-analysis. PEDIATRICS, 2015-02-01, roč. 135, čís. 2, s. 331–343. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 0031-4005. DOI: 10.1542/peds.2014-1729. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid25560446“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  33. ↑ ZEPP, Fred; HEININGER, Ulrich; MERTSOLA, Jussi. Rationale for pertussis booster vaccination throughout life in Europe. The Lancet Infectious Diseases, 2011-07, roč. 11, čís. 7, s. 557–570. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1016/S1473-3099(11)70007-X. (po anglicky)
  34. ↑ a b c d e f PITTET, L.F.; POSFAY-BARBE, K.M.. Pneumococcal vaccines for children: a global public health priority. Clinical Microbiology and Infection, 2012-10, roč. 18, s. 25–36. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1111/j.1469-0691.2012.03938.x. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid22862432“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  35. ↑ NAKAGOMI, Osamu; ITURRIZA-GOMARA, Miren; NAKAGOMI, Toyoko. Incorporation of a rotavirus vaccine into the national immunisation schedule in the United Kingdom: a review. Expert Opinion on Biological Therapy, 2013-11, roč. 13, čís. 11, s. 1613–1621. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1471-2598. DOI: 10.1517/14712598.2013.840285. (po anglicky)
  36. ↑ LOPMAN, Ben A; PAYNE, Daniel C; TATE, Jacqueline E. Post-licensure experience with rotavirus vaccination in high and middle income countries; 2006 to 2011. Current Opinion in Virology, 2012-08, roč. 2, čís. 4, s. 434–442. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1016/j.coviro.2012.05.002. (po anglicky)
  37. ↑ a b KIM, Tae Hyong. Seasonal influenza and vaccine herd effect. Clinical and Experimental Vaccine Research, 2014, roč. 3, čís. 2, s. 128. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 2287-3651. DOI: 10.7774/cevr.2014.3.2.128. (po anglicky)
  38. ↑ a b LOWY, D. R.; SCHILLER, J. T.. Reducing HPV-Associated Cancer Globally. Cancer Prevention Research, 2012-01-01, roč. 5, čís. 1, s. 18–23. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1940-6207. DOI: 10.1158/1940-6207.CAPR-11-0542. (po anglicky)
  39. ↑ a b c d LENZI, Andrea; MIRONE, Vincenzo; GENTILE, Vincenzo. Rome consensus conference - statement; human papilloma virus diseases in males. BMC Public Health, 2013-12, roč. 13, čís. 1, s. 117. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1471-2458. DOI: 10.1186/1471-2458-13-117. (po anglicky)
  40. ↑ GARLAND, Suzanne M.; SKINNER, S. Rachel; BROTHERTON, Julia M.L.. Adolescent and young adult HPV vaccination in Australia: Achievements and challenges. Preventive Medicine, 2011-10, roč. 53, s. S29–S35. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1016/j.ypmed.2011.08.015. (po anglicky)
  41. ↑ a b c d e f g h RODPOTHONG, Patsarin. Viral evolution and transmission effectiveness. World Journal of Virology, 2012, roč. 1, čís. 5, s. 131. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 2220-3249. DOI: 10.5501/wjv.v1.i5.131. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid24175217“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  42. ↑ a b CORTI, Davide; LANZAVECCHIA, Antonio. Broadly Neutralizing Antiviral Antibodies. Annual Review of Immunology, 2013-03-21, roč. 31, čís. 1, s. 705–742. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 0732-0582. DOI: 10.1146/annurev-immunol-032712-095916. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid23330954“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  43. ↑ a b c WEINBERGER, Daniel M; MALLEY, Richard; LIPSITCH, Marc. Serotype replacement in disease after pneumococcal vaccination. The Lancet, 2011-12, roč. 378, čís. 9807, s. 1962–1973. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1016/S0140-6736(10)62225-8. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid21492929“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  44. ↑ a b c MCELLISTREM, M. C.; NAHM, M. H.. Novel Pneumococcal Serotypes 6C and 6D: Anomaly or Harbinger. Clinical Infectious Diseases, 2012-11-15, roč. 55, čís. 10, s. 1379–1386. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1058-4838. DOI: 10.1093/cid/cis691. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid22903767“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  45. ↑ a b c BULL, Rowena A.; WHITE, Peter A.. Mechanisms of GII.4 norovirus evolution. Trends in Microbiology, 2011-05, roč. 19, čís. 5, s. 233–240. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1016/j.tim.2011.01.002. (po anglicky) Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid21310617“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  46. ↑ a b RAMANI, Sasirekha; ATMAR, Robert L.; ESTES, Mary K.. Epidemiology of human noroviruses and updates on vaccine development:. Current Opinion in Gastroenterology, 2014-01, roč. 30, čís. 1, s. 25–33. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 0267-1379. DOI: 10.1097/MOG.0000000000000022. (po anglicky)
  47. ↑ a b c PLESCHKA, Stephan. Overview of Influenza Viruses. Zväzok 370. Berlin, Heidelberg : Springer Berlin Heidelberg, 2012. DOI: 10.1007/82_2012_272. Dostupné online. ISBN 978-3-642-36870-7. DOI:10.1007/82_2012_272 S. 1–20.
  48. ↑ HAN, Thomas; MARASCO, Wayne A.. Structural basis of influenza virus neutralization: Antibodies to influenza A hemagglutinin. Annals of the New York Academy of Sciences, 2011-01, roč. 1217, čís. 1, s. 178–190. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.1111/j.1749-6632.2010.05829.x. (po anglicky)
  49. ↑ REPERANT, Leslie A.; RIMMELZWAAN, Guus F.; OSTERHAUS, Albert D.M.E.. Advances in influenza vaccination. F1000Prime Reports, 2014-06-02, roč. 6. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. DOI: 10.12703/P6-47.
  50. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1111/j.1469-0691.2009.02726.x.
  51. ↑ LYNCH, Joseph P; ZHANEL, George G. Streptococcus pneumoniae: epidemiology and risk factors, evolution of antimicrobial resistance, and impact of vaccines:. Current Opinion in Pulmonary Medicine, 2010-04, s. 1. Dostupné online [cit. 2021-09-02]. ISSN 1070-5287. DOI: 10.1097/MCP.0b013e3283385653. (po anglicky)
  52. ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1093/cid/cir007. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid21427399“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  53. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.20506/rst.31.3.2157.
  54. ↑ a b c d e Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1371/journal.pcbi.1000280. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid19197342“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  55. ↑ a b c d e f g Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online. DOI: 10.1098/rspb.2010.1107. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid20667876“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  56. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1586/14760584.2014.933077.
  57. ↑ a b c [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-3319133591. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „stubborn“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  58. ↑ a b [s.l.] : [s.n.]. ISBN 978-1464803109.
  59. ↑ a b Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1542/peds.2012-0140. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid22926181“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  60. ↑ a b c Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.4161/hv.25085.
  61. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.4161/hv.24961.
  62. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/j.amepre.2013.02.016.
  63. ↑ Zmierni pandémia odpor voči očkovaniu? [online]. Pravda.sk, 2020-04-26, [cit. 2021-09-09]. Dostupné online.
  64. ↑ a b [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-3642391491.
  65. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1098/rspb.2006.0015.
  66. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1371/journal.pone.0036573.
  67. ↑ Opinion: What the Proponents of 'Natural' Herd Immunity Don't Say. The New York Times, 1 May 2020.
  68. ↑ a b c Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1097/QCO.0b013e328352f727. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pmid22561998“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  69. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online. DOI: 10.1542/peds.2014-1079.
  70. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1002/14651858.CD004407.pub4.
  71. ↑ a b c [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-1284057102. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „pville“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  72. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1177/2051013613515621.
  73. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/j.clinthera.2013.01.007.
  74. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/j.vaccine.2012.06.022.
  75. ↑ a b [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0124157675.
  76. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/j.vaccine.2012.07.035.
  77. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/j.vaccine.2011.12.047.
  78. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/j.jri.2010.08.062.
  79. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1155/2012/985646.
  80. ↑ a b [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-8131236246. Chyba citácie Neplatná značka <ref>; názov „parija“ je použitý viackrát s rôznym obsahom
  81. ↑ [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online. ISBN 978-0199661756.
  82. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1002/14651858.CD002959.pub4.
  83. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1055/s-0032-1331032.
  84. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1073/pnas.1400475111.
  85. ↑ a b c Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1186/1471-2458-12-878.
  86. ↑ a b Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.4161/hv.23637.
  87. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. Dostupné online. DOI: 10.2105/AJPH.2021.306264.
  88. ↑ Hedrich, A. W. (1933). Monthly Estimates of the Child Population Susceptible to Measles, 1900–1931, Baltimore, Md. American Journal of Epidemiology, 17(3), 613–636.
  89. ↑ Parameter "periodikum" je povinný!. DOI: 10.1016/0196-6553(82)90003-7.

Externé odkazy


Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Herd immunity na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kolektívna_imunita&oldid=7244739“