Šumiac

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Šumiac
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Časti Šumiac, Červená Skala
Vodné toky Šumiacky potok, Havraník
Nadmorská výška 880 m n. m.
Súradnice 48°50′24″S 20°07′47″V / 48,840000°S 20,129722°V / 48.840000; 20.129722
Rozloha 81,76 km² (8 176 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 334 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 16,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1573[3]
1760[4]
Starosta Jarmila Gordanová[5] (SMER-SD)
PSČ 976 71
ŠÚJ 509043
EČV (do r. 2022) BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Jegorovova 414
E-mailová adresa obusumiac@stonline.sk
Telefón 048/618 00 70
Fax 048/61 813 18
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Šumiac
Webová stránka: sumiac.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Šumiac (nem. Königsberg bei Großrauschenbach) je obec na Slovensku v okrese Brezno. Z tejto obce vedie cesta na Kráľovu hoľu a aj ku vysielaču Kráľova hoľa. Je to historicky jedna z najzápadnejších obcí v minulosti osídlených rusínskym obyvateľstvom. Väčšina občanov sa dnes hlási k slovenskej národnosti, no obec zostáva najzápadnejšou obcou Slovenska s gréckokatolíckou väčšinou.[6].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Obec vznikla v 15. storočí kolonizáciou na valašskom práve. V daňových registroch sa Šumiac objavuje okolo roku 1566, listina je doložená až v roku 1575. Najstaršie známe práva obce sú z roku 1573, patrila Muránskemu panstvu a mala dedičného richtára. Pôvodní obyvatelia boli Rusíni, v 17. storočí úplne poslovenčení. Obyvateľstvo sa zaoberalo chovom dobytka a oviec, spracúvaním dreva, predajom šindľov. Hlavným zamestnaním obyvateľov bolo pastierstvo, furmanstvo, drevorubačstvo, pálenie dreveného uhlia. V 17. storočí tu bola píla a sklenená huta. Ťažila sa tiež olovená a zinková ruda. V roku 1898 Šumiac zachvátil veľký požiar. Obec sa zapísala do slávnej histórie SNP, oslobodená bola 23. januára 1945. Od roku 1960 patrí k obci aj osada Červená Skala.[7]

Histrické názvy obce [7][upraviť | upraviť zdroj]

Etymológia názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov obce je odvodený od šumiackych lesov obklopujúcich obec a šumu bystrých vôd, napájajúcich koryto Hrona.[7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gréckokatolícky kostol Nanebovstúpenia Pána, jednoloďová baroková stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1775.[8] Veža kostola je dekorovaná pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
  • Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie z roku 1823, fasáda kaplnky je lemovaná nárožným kvádrovaním a ukončená segmentovým štítom s reliéfnym zobrazením božieho oka.
  • Súbor zrubových ľudových domov, z ktorých je viacero pamiatkovo chránených.[9]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal Petro (* 1916 – † 1945), krycie meno Katin - protifašistický bojovník, dôstojník, pobočník generála Viesta, najbližší spolubojovník kpt. J. Nálepku.
  • Klára Jarunková (* 1922 – † 2005), prozaička, publicistka, autorka literatúry pre deti a mládež, patrila k najprekladanejšej slovenskej autorke, jej knihy vyšli v 39 jazykoch sveta vo vyše 150 vydaniach.
  • Juraj Kriváň (* 1926 – † 1960), majster sveta v parašutizme, majster športu, športovec, pedagóg.
  • Pavel Hoffman, ekonóm, verejný činiteľ, pracovník viacerých výskumných ústavov, prvý podpredseda Štátnej plánovacej komisie, minister vlády ČSFR.

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2006-02-14]. Dostupné online. Archivované 2007-09-27 z originálu.
  4. [1]
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. História obce Šumiac
  7. a b c Obec Šumiac - Infobulletin [online]. Obec Šumiac, 2008, [cit. 2012-10-05]. Dostupné online. Archivované 2009-03-06 z originálu.
  8. Šumiac [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]