Žilinská pahorkatina
| Žilinská pahorkatina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Žilinská pahorkatina z južného okraja
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Žilina |
| Nadradená jednotka |
Žilinská kotlina |
| Susedné jednotky |
Rajecká kotlina Varínske podolie Súľovské skaly Skalky Manínska vrchovina Lúčanská Fatra Nízke Javorníky Kysucké bradlá |
| Mesto | Žilina |
| Súradnice | 49°11′S 18°45′V / 49,19°S 18,75°V |
| Najnižší bod | koryto Váhu pri Strážove |
| - výška | cca 320 m n. m. |
  Poloha pahorkatiny na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žilinská pahorkatina je geomorfologický podcelok Žilinskej kotliny.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Rozkladá sa v centrálnej časti Žilinskej kotliny a zaberá oblasť mesta Žilina a mierne zvlnenú krajinu západným, južným a východným smerom. Na severe hraničí s podcelkom Kysucké bradlá, patriacim do Kysuckej vrchoviny, západnejšie na krátkom úseku s Nízkymi Javorníkmi, ktoré sú súčasťou Javorníkov. Západ ohraničujú Súľovské vrchy s podcelkami Manínska vrchovina, Súľovské skaly a Skalky, južným smerom pokračuje Žilinská kotlina podcelkom Rajecká kotlina. Juhovýchodný okraj vymedzuje výrazný okraj Malej Fatry, konkrétne podcelku Lúčanská Fatra a na východe nadväzuje Varínske podolie.[1]
Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Východo-západným smerom preteká rieka Váh, do ktorej v Žiline ústí rieka Kysuca a Rajčanka. Vo východnej časti pahorkatiny je vybudované Vodné dielo Žilina s rastúcim rekreačným využitím.
Osídlenie
[upraviť | upraviť zdroj]Územie pahorkatiny je osídlené už od doby kamennej, čo dokladá množstvo nálezov na území Žiliny i v okolitých obciach. Nachádza sa tu Žilinská aglomerácia, v ktorej žije okolo 110 tisíc obyvateľov.
Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Husto urbanizované územie ponúka množstvo atraktívnych lokalít, medzi nimi Lietavský, Budatínsky a Strečniansky hrad, Kostol svätého Štefana Kráľa v Žiline, drevený Kostol svätého Juraja v Trnovom, či Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Žilina na križovatke ciest z východu, severu, západu i juhu bola oddávna významným dopravným uzlom. Po vybudovaní ciest údoliami riek v stredoveku a neskôr i železnice sa tieto komunikácie križovali práve v Žiline. Súčasné koridory nadnárodného významu obchádzajú centrum mesta. Južným okrajom pahorkatiny sa buduje diaľnica D1 (Bratislava – Trenčín – Žilina – Ružomberok – Košice), na severozápade vedie diaľnica D3 na Kysuce a do Poľska. Mestom vedú medzinárodné cesty E 50, E 75 a E 442 a križujú sa tu cesty I/11, I/18, I/60, I/61 a I/64.[2] V železničnej stanici Žilina sa križujú trate z Bratislavy, Rajca, Ostravy a Košíc.[3]
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-05-01]. Dostupné online. Archivované 2017-09-23 z originálu.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 12.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-05-07]. Dostupné online.