Čelná karpatská predhlbeň
| Geológia Západných Karpát | |
|---|---|
 |
|
| Morfotektonické členenie | |
| Čelná predhlbeň | |
| Flyšové pásmo | |
| Bradlové pásmo | |
| Pásmo jadrových pohorí | |
| Veporské pásmo | |
| Gemerské pásmo | |
| Meliatske pásmo | |
| Bükkské pásmo | |
| Bakonské pásmo | |
| Zemplínske pásmo | |
| Geologické superjednotky a rozhrania rôzneho rádu |
|
|
Oravikum · Váhikum · Peripieninský lineament · Tatrikum · Subtatranské príkrovy · Čertovická línia · Fatrikum · Veporikum · Lubenícko-margecianska línia · Gemerikum · Hronikum · Rožňavská línia · Silicikum · Meliatikum · Turnaikum · Neovulkanity · Bükkikum · Transdanubikum· Zemplinikum |
|
| Paleogeografické termíny | |
| Valaiský oceán | |
| Čorštynská elevácia | |
| Váhický oceán | |
| Alcapa | |
| Meliatsko-halstattský oceán | |
| Pozri aj Geovedný portál | |
Čelná karpatská predhlbeň alebo zriedkavejšie priehlbina je úzky sedimentačný priestor vyvinutý v čele vrásnených pohorí celej Karpatskej sústavy. V koncepcii Maheľa označovaná tiež pálavikum.[1] Geomorfologicky zodpovedá celkom Vonkajších karpatských zníženín.
Nachádza sa mimo územia Slovenska. Začína na Morave, kde je pokračovaním alpskej molasovej panvy, pokračuje smerom na severovýchod a východ do Poľska a ďalej na Ukrajinu a do Rumunska. Tvoria ju nezvrásnené sedimenty molasového charakteru (najmä zlepence, pieskovce, ílovité a slienité sedimenty (hlavne šlíry) a tiež nespevnené piesky a štrky[2]) dosahujúce hrúbku do 2000 m[3], ktoré ležia na poklesnutej časti Českého masívu, Krakovskej plošiny a Východoeurópskej platformy.
V oblasti Západných Karpát sa čelná predhlbeň postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na Český masív najmä jeho moravsko-sliezsku oblasť a tiež Severoeurópsku platformu. Jej južnejšia časť bola v paleogéne prekrytá príkrovmi vonkajšieho flyšového pásma[4]. Vznikala v období dvoch transgresií. Prvá z nich prebehla v spodnom miocéne (egenburg, otang a karpat), druhá prišla v strednom miocéne (hranica karpat - báden)[5].
Okrem podporchových výskytov sa na Morave nachádzajú horniny čelnej predhlbne aj v Českomoravskej a Drahanskej vrchovine, Beskydskej brázde a Nízkom Jeseníku.
[upraviť] Referencie
- ↑ Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- ↑ KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2008-12-17]. Dostupné online.
- ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.
