Abú Nasr Muhammad al-Fárábí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zobrazenie al-Fárábího na bankovke Kazachstanu

Abú Nasr Muhammad al-Fárábí (* okolo 870, Fáráb v tureckom Churásáne – † 950, Damask), arab. أبو نصر محمد الفارابي, lat. Alpharabius, známy aj ako Alfarabi, El Farati, Abunasr a Avenassar alebo (podľa niektorých zdrojov) Muhammad ibn Muhammad ibn Tarkhan ibn Uzalagh al-Fárábí, bol perzsko-turecký filozof, predstaviteľ východného islamského aristotelizmu a zakladateľ novoplatónskej islamskej filozofie, jeden z najväčších filozofov a vedcov svojich čias. Arabi ho nazývali „druhý učiteľ“ (prvým učiteľom bol pre nich Aristoteles. Je známy mnohými komentármi k dielam Aristotela a Platóna. Snažil sa o súlad medzi týmito dvoma filozofmi. Chcel vybudovať filozofický systém vychádzajúch z filozofie emanácie v duchu novoplatonizmu.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kitáb al-džam bajna ra'jaj al-hakímajn Iflátún al-iláhí wa Aristútálís (Kniha zjednotenia názorov mudrcov božského Platona a Aristotela)
  • Kitáb tahsíl as-saáda (Kniha o dosiahnutí šťastia)
  • Al-madína al-fádila (Ideálne mesto)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.