Einsatzgruppen

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Poprava Židov, vrátane malých detí, pri Ukrajinskom meste Ivangorod v roku 1942.

Einsatzgruppen (nem. skupina špeciálneho určenia) boli nacistické vojenské oddiely, operujúce na obsadených územiach, ktorých úlohou bolo terorizovať miestne obyvateľstvo, likvidovať nežiadúce osoby, rasovo prenasledovaných a potenciálnu opozíciu. Z administratívneho hľadiska spadali pod velenie hlavného ríšskeho úradu bezpečnosti Reichssicherheitshauptamt (RSHA) v Berlíne, teda pod vedenie R. Heydricha a neskôr E. Kaltenbrunnera.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Jednotky Einsatzgruppen boli zriadené pred obsadením Rakúska a rozbitím Československa. Zatiaľ čo počas obsadenia Rakúska sa jednalo o narýchlo vytvorenú jednotku, ktorej cieľom bolo zaistenie vládnych budov, dokumentov a vyšších štátnych úradníkov, do Československa už mala vstúpiť jednotka s povolením zabíjať. Po Mníchovskej dohode sa táto jednotka zúčastnila na zaisťovaní vládnych budov v Sudetoch rovnako ako po 15. marci 1939 v Čechách a na Morave. Po obsadení Poľska dostali za úlohu terorizovať miestne obyvateľstvo a likvidovať nežiadúce osoby, v prvom rade Židov, poľskú inteligenciu a kňazov. V máji 1941 vznikli jednotky Einsatzgruppen určené pre činnosť v Sovietskom zväze, pre nastávajúcu operáciu Barbarossa. Jednotky v počte asi 1000 - 3000 mužov sa členili na menšie oddiely Einsatzkommandos alebo Sonderkommandos. Veliteľov týchto jednotiek tvorili prevažne príslušníci SS a rôznych zložiek polície - bezpečnostnej (Sicherheitspolizei), tajnej služby (Sicherheitsdienst)[1], tajnej polície (Gestapo) a poriadkovej polície (Ordnungspolizei).

Postup jednotiek Einsatzgruppen počas roku 1941.

Do ZSSR vstúpili štyri oddiely Einsatzgruppen, každý asi o sile práporu, postupujúce za každou nemeckou skupinou armád. Pre južnú čas ZSSR existovali 2 oddiely.

Traja zo štyroch veliteľov jednotiek Einsatzgruppen, boli vysokoškolsky vzdelaní nositelia doktorátov, podobne ako aj mnohí ich podriadení velitelia jednotiek Einsatzkommandos[2].

Ich úlohou po v vpáde do Sovietskeho zväzu bola urýchlená likvidácia ideologických, politických a rasových nepriateľov Tretej ríše - v prvom rade Židov, komunistov a Rómov, postupne došlo i k vraždeniu slovanského obyvateľstva a príslušníkov ázijských menšín. Boli likvidovaní všetci predstavitelia organizácii komunistickej strany aj komsomolu. Popravovaní boli zajatí armádni politickí komisári. Oddiely Einsatzgruppen vo väčšine prípadov spolupracovali s armádou, Waffen-SS a hlavne miestnymi kolaborantmi. Napr. na Ukrajine, v Lotyšsku či Litve, kde boli ich príslušníci odmeňovaní z majetku ulúpeného zavraždeným obetiam. Odhaduje sa, že za ich obeť mohlo padnúť okolo 1 milióna ľudí.

Príslušníci Einsatzgruppe počas popráv pri litovskom meste Kaunas (Kovno).

Einsatzgruppen spočiatku popravovali prevažne Židovských mužov. Koncom leta 1941 však svoje pole pôsobnosti rozšírili a vraždili mužov, ženy aj deti bez rozdielu. Obete väčšinou prinútili zhromaždiť sa na určených miestach spolu s cennosťami, tomu z nich, kto tak neurobil hrozil trest smrti. Následne boli obete prinútené pochodovať alebo boli odvezené na miesto popravy, väčšinou s dopredu pripravenými zákopmi, do ktorých boli po poprave pochovaní. Niekedy si však museli obete najprv vykopať hrob. Obetiam pred smrťou odobrali cennosti a často boli nútené sa vyzliecť donaha. Popravy sa väčšinou uskutočnili zastrelením, nezriedka guľometmi. Niekedy boli obete nútené pokľaknúť, ľahnúť si tvárou k zemi alebo stáť nad zákopom a boli zastrelené ranou do zátylku. Nacisti sa pokúšali aj o vraždenie v utesnených nákladných priestoroch automobilov (tzv. dušegubkách), do ktorých boli vháňané ich výfukové plyny.

Jednotkám Einsatzgruppen sú prisudzované najhoršie zločiny spáchané počas 2. svetovej vojny na okupovanom území Sovietskeho zväzu. 27. septembra 1941 oddiel Sonderkomando 4а spadajúci pod Einsatzgruppe C v rokline Babij Jar pri Kyjeve začal s masovými popravami. V priebehu dvoch týždňov tu popravili 33 771 Židov, popravy partizánov, vojnových zajatcov a ďalších osôb v Babom Jare pokračovali až do roku 1943. V polovici roku 1943 sa po priblížení frontu Sonderkomando 1005 pokúsilo miesto činu a rozsah popráv zamaskovať exhumáciou a spaľovaním pozostatkov tiel popravených osôb. Dodnes nie je počet zavraždených presne jasný, odhady sa pohybujú od 70 000 do 200 000.

Popravy strelnými zbraňami však neboli dostatočne rýchle a efektívne, navyše negatívne pôsobili na psychiku príslušníkov popravných čiat. Nacistické velenie následne začalo skúmať iné spôsoby likvidácie veľkého množstva ľudí. Po konferencii vo Wansee v roku 1942, keď sa nacistické špičky dohodli na riešení židovskej otázky iným spôsobom, mali vraždenie židov vykonávať odlišným spôsobom vyhladzovacie tábory ako bola Treblinka, Osvienčim-Brzezinka alebo Belzec. Einsatzgruppen sústredili svoju činnosť na boj proti partizánom a iným nepriateľom Tretej ríše, po roku 1943 boli tieto jednotky postupne rušené[3].

Počas SNP operovala na území Slovenska Einsatzgruppe H, jej veliteľom bol Josef Witiska, tvorili ju najmä oddiely Einsatzkommando 13 a 14. Týmto jednotkám sa pripisuje zavraždenie asi 5000 ľudí, medzi inými aj účasť na masových popravách v Kremničke a Nemeckej[4].

Potrestanie[upraviť | upraviť zdroj]

Velitelia jednotiek Einsatzgruppen boli súdení tribunálom s vojnovými zločincami v Norimbergu. 22 z ich celkového počtu 24 boli odsúdení na trest smrti[3].

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Einsatzgruppen (Mobile killing units) [online]. ushmm.org, [cit. 2009-08-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. BROWNING, Christopher R. (2004). The Origins of the Final Solution: The Evolution of Nazi Jewish Policy, September 1939 – March 1942 (Comprehensive History of the Holocaust). University of Nebraska Press, 225–226. ISBN 978-0803213272.
  3. a b Laqueur, W., The Holocaust Encyclopedia. Yale University Press, New Haven, 2001, s. 164
  4. Plevza, V. a kolektív: Dejiny Slovenského národného povstania 1944 - 5. zväzok. Bratislava, Nakladateľstvo Pravda 1985, s. 119

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]