Mil Mi-1

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mil Mi-1
Mil Mi-1.jpg
Mil Mi-1U
Typ Mil Mi-1
Výrobca Moskovskij vertoľotnyj zavod imeni M. L. Miľa a ďalší sovietski výrobcovia
WSK PZL-Świdnik,
Konštruktér Michail Miľ
Prvý let 20. septembra 1948[1]
Zavedený 1950
Vyradený 1983
Charakter ľahký vrtuľník
Hlavný používateľ sovietska armáda a civilné letectvo
Čína, Egypt, Sýria, Kuba, Poľsko, Československo, Albánsko, Bulharsko, Maďarsko, NDR a ďalší
Výroba 1950-1965
Vyrobených 1683

Mil Mi-1 (americká tajná služba ho pôvodne označila ako "Typ 32", neskôr v kódovom označení NATO bol pomenovaný ako "Hare" - zajac), bol sovietsky trojsedadlový ľahký vrtuľník. Bol poháňaný hviezdicovým motorom Ivčenko AI-26V s výkonom 580 Hp. Ide o prvý sériovo vyrábaný vrtuľník v bývalom Sovietskom zväze.[2]

Vývoj a história[upraviť | upraviť zdroj]

Michail Miľ sa zaraďuje spolu s Igorom Sikorskym, k popredným svetovým konštruktérom vrtuľníkov na CAGI (Ústredný Aero-hydrodynamický inštitút). Bol súčasníkom Nikolaja Kamova.[3] Už pred rokom 1930, začal pracovať na rotačných okrídlených lietadlách ale jeho prvý skutočne vyrobený vrtuľník začal lietať v roku 1946 pod označením EG-1. Keď dostal konečnú podobu pomenovali ho GM-1 (Gelikopter Miľa). Prvý voľný let sa uskutočnil 20. septembra 1948 (pilot Michail Baikalov). V roku 1949 sa uskutočnili oficiálne štátne skúšky. Prvé dva prototypy Mil GM-1 mali nehodu. Pri jednej z nich sa zabil pilot.[4] Po odstránení chýb v roku 1951 vrtuľník bol pridelený do služieb Červenej armády ako Mi-1. Verejnosť ho prvý raz videla na leteckej prehliadke na letisku Tušino v roku 1951. NATO mu pridelilo kódové označenie Hare (zajac).[5]

V prvej sérii bolo vyrobených 15 strojov. Po intervencii J. V. Stalina sa úrady rozhodli zvýšiť produkciu. Pretože neboli s výrobou veľké skúsenosti, prvé tri stroje GM-1 vyrobili v leteckej továrni v Kyjeve. V rokoch 1952-1953 vyrobili v Kazani 30 strojov Mi-1, od roku 1954 ich vyrábali v Orenburgu (v rokoch 1954-1958 bolo vyrobených 597 vrtuľníkov) a od roku 1956 v Rostove nad Donom, kde bolo do roku 1960 vyrobených 370 vrtuľníkov.

Neskôr sovietsky letecký priemysel ponúkol vylepšenú verziu Mi-4, a keďže armáda i mnohé iné organizácie potrebovali Mil Mi-1 jeho výroba po dohode s poľskou vládou bola presunutá do poľského Świdnika. Dohoda bola podpísaná v roku 1954. Celkom bolo v Poľsku vyrobených 1683 vrtuľníkov v rôznych variantoch a modifikáciách (vrátane vrtuľníkov SM-86 2). Väčšina z nich bola dodaná do Sovietskeho zväzu. Posledný Mil Mi-1 bol v Sovietskom zväze vyradený z prevádzky v roku 1983. Mnohé však zostali vystavené v leteckých múzeách i v súkromných zbierkach v mnohých krajinách sveta.

Použitie Mil Mi-1[upraviť | upraviť zdroj]

Kokpit Mil Mi-1

Od februára 1954 začal Mi-1 lietať v civilnom letectve. O niekoľko rokov neskôr Mi-1 využíval Aeroflot na celom území ZSSR.

Výkon motora AI-26 bol 580 hp, (vzletová hmotnosť - cca 2,5 tony). Okrem toho, piestový motor takmer okamžite dokázal vyvinúť výkon z nízkej na vysokú rýchlosť. Mi-1 dokázal pri malej strate výkonu rýchlo "preskočiť" cez prekážku. Jeho letové vlastnosti boli porovnateľné s americkým vrtuľníkom Sikorsky S-51 i s anglickým Bristol 171. Mi-1 mal široké uplatnenie vo vojenskom i civilnom letectve Sovietskeho zväzu a mnohých krajinách. V rokoch 19581968 prekonal 27 svetových rekordov v rýchlosti - 210.535, 196.452 a 141.392 km/h pri lete vo výškach 100, 500 a 1000 m, výškový rekord - 6700 m a dolet - 1654,571 km.

Armádne vrtuľníky Mi-1B boli aktívne používané v Číne na boj proti ozbrojeným skupinám Čankajšekovej armády a na policajné operácie. Egypťania a Sýrčania použili vrtuľníky v konflikte s Izraelom a lietali v občianskej vojne v Severnom Jemene. V Iraku, Mi-1 bol použitý k potlačeniu kurdského povstania. Kuba Mi-1 použila proti ozbrojeným povstalcom v Zátoke Svíň.

Mil Mi-1 v Československu[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé Mi-1 boli do Československa dodané z poľskej výroby v roku 1959 na letisko Klecany u Prahy. Dňa 17. júna 1959 vytvorila posádka kpt. J. Zahrádka – ing. L. Beneš na Mi-1 československý národný výškový rekord 5450 m. Okrem vojenského letectva sa Mi-1 v Československu používali v Leteckom oddiele Ministerstva vnútra. V civilnej službe sa objavili v máji 1962, keď ČSA závod Agrolet prevzal tri vrtuľníky od vojenského letectva. Vrtuľníky Mi-1 boli v roku 1959 privezené do Klecan k 50. spojovaciemu leteckému pluku v debnách z Poľska. Vrtuľníky zalietaval poľský továrenský pilot Kosiol. Pretože nebol k dispozícii vrtuľník s dvojakým riadením Kosiol dával rady pilotovi stojac za sedačkou. Mjr. Jindra svoj prvý let uskutočnil 20. apríla 1959.

V zime 1961 Mi-1 dopravoval materiál na chaty vo Vysokých Tatrách. Pošta sa po prvý raz prepravovala vrtuľníkom na Svetovej výstave poštových známok Praga 1962. Od roku 1962 boli do života uvádzané vrtuľníky Mi-1AKR určené na riadenie delostreleckej paľby. Boli vybavené periskopickým pozorovacím prístrojom. Na jeseň 1962 bol overený sanitný variant Mi-1M OK-OVG. Sanitná gondola bola upevnená na strane trupu. Po vyhodnotení skúšok VZLÚ neodporučil prevoz osôb v sanitnej gondole v bežnej prevádzke. Dôvodom tohto rozhodnutia bolo, že vrtuľník nebol plne vyvážený a nespĺňal normy hlučnosti.

Niekoľko vrtuľníkov, zakúpených pre vojenské letectvo v Poľsku roku 1965, pochádzalo z posledných vyrábaných sérii. Boli to Mi-1M s hydraulickými posilňovačmi v systému riadenia a so zástavbou zariadenia pre letecké ošetrovanie poľnohospodárskych a lesných kultúr chemickými látkami, teda Mi-1NCh.

Zväzarm preberal od vojenského letectva postupne ďalšie vrtuľníky. Boli cvičení ďalší piloti, ktorí po zložení skúšok na Štátnej leteckej inšpekcii získali preukazy športových pilotov vrtuľníkov civilného letectva.

Motory Mi-1 často na krátky čas za letu vysadzovali. Vtedajšia inžinierska skupina 10. leteckej armády nakoniec príčinu koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia našla. SLOV-AIR, podnik pre leteckú činnosť, používal vrtuľník Mi-1 až do roku 1974. Sedadlo pre filmárov bolo umiestnené vnútri kabíny. Posledná Mi-1 bola z armády vyradená až v roku 1985.[6]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Mil Mi-1 v Aeroklube vo Vitebsku - Bielorusko
  • Posádka: 1
  • Užitočná záťaž: 2 cestujúci nebo 255 kg nákladu
  • Dĺžka: 12,09 m
  • Priemer rotora: 14,35 m
  • Výška: 3,3 m
  • Plocha rotora: 161,7 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 1700 kg
  • Hmotnosť (plný): 2140 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 2330 kg
  • Pohonná jednotka: 1× hviezdicový motor Ivčenko AI-26V, 429 kW (575 hp)

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 185 km/h
  • Dolet: 430 km
  • Dostup: 3 500 m
  • Stúpavosť: 5,3 m/s
  • Zaťaženie rotora: 13 kg/m²
  • Pomer výkon/hmotnosť: 0,20 kW/kg

Verzie[upraviť | upraviť zdroj]

Mil Mi-1M
Maďarský Mi-1S/Mi-3 s postrannými tubami na prevoz pacientov
Mil Mi-1 na poštovej známke Ruska
  • Mi-1 základná verzia vojenského pozorovacieho a spojovacieho vrtuľníka pre pilota a dve osoby
  • Mi-1A Moskvič aerotaxi, používané sovietskou leteckou spoločnosťou Aeroflot
  • Mi-1NCH poľnohospodárska a viacúčelová verzia. Mohol niesť 400 kg alebo 500 litrov chemikálií vo dvoch kontajneroch po stranách trupu[7]
  • Mi-1U školská verzia s riadením pre inštruktora, ktorá sa používala v armáde i v civilnom letectve
  • Mi-1S/Mi-3 sanitná verzia s dvomi kontajnermi, ktoré boli umiestnené na bokoch trupu. Slúžili na prepravu pacientov. Na rozdiel od iných verzií mal tento vrtuľník štvorlistovu vrtuľu
  • Mi-1P plaváková verzia používaná na službu na mori
  • Mi-1T dopravná verzia s dvojitým riadením

Poľské verzie

  • SM-1 viacúčelová vojenská verzia
  • SM-1S sanitná verzia
  • SM-1Z poľnohospodárska verzia
  • SM-1SZ školská verzia s dvojakým riadením
  • SM-1W viacúčelový vojenský a civilný vrtuľník
  • SM-2 vylepšená päťmiestna poľská verzia
  • WSK SM-2 poľská úprava Mi-1[8]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. . Dostupné online.
  2. FOJTÍK, Jakub: Víceúčelový vrtulník Mi-2. 1. vyd. Cheb : Svět křídel, 2008-2. 191 s. ISBN 978-80-86808-61-1. strana 8
  3. . Dostupné online.
  4. . Dostupné online.
  5. . Dostupné online.
  6. . Dostupné online.
  7. . Dostupné online.
  8. . Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Mil Mi-1 na anglickej Wikipédii, Mil Mi-1 na českej Wikipédii, Ми-1 na ruskej Wikipédii a Mi-1 na poľskej Wikipédii.