Situácia LGBT osôb na Slovensku

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pochod ulicami počas tretieho ročníka podujatia Dúhový PRIDE Bratislava (2012)

Toto je článok o situácii LGBT osôb (teda lesieb, gayov, bisexuálov a transgender osôb) na Slovensku.

Situácia LGBT osôb je z právneho a spoločenského hľadiska odlišná od situácie ostatných osôb. Partnerstvá osôb rovnakého pohlavia nie sú na Slovensku povolené, LGBT ľudia sú diskriminovaní vo viacerých sférach života[chýba zdroj]. Existujú však podporné organizácie a činnosti.

Slovensko je podľa správy Agentúry Európskej únie pre základné práva jednou zo 14 krajín Európskej únie, ktorá nemá žiadny právny štatút pre partnerstvá osôb rovnakého pohlavia. Správa pripomenula, že tri členské krajiny Belgicko, Holandsko a Španielsko umožňujú týmto osobám manželstvo. Od času vydania správy sa počet krajín rozšíril na Dánsko, Francúzsko, Portugalsko a Švédsko. [1] Nedostatkom štatútu nemajú osoby rovnakého pohlavia prístup k právam a možnostiam heterosexuálných párov.[2]

V júni 2014 bola schválená novela Ústavy, ktorá definovala manželstvo ako zväzok muža a ženy.[3] V lete 2014 prebehla petícia za vyhlásenie referenda o tejto a iných otázkach.[4] Začiatkom septembra 2014 prezident Kiska požiadal Ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti otázok petície.[5]

Podpora[upraviť | upraviť zdroj]

Podpora zo strany štátu[upraviť | upraviť zdroj]

V auguste 2012 bolo avizované vytvorenie Výboru pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Predseda Rady a podpredseda vlády Miroslav Lajčák na funkciu predsedu výboru navrhol ministra spravodlivosti, ministerstvo by malo plniť úlohu sekretariátu Výboru.[6] Návrh nadväzuje na uznesenie Rady z 30. júla 2012, ktoré zavedenie Výboru podporilo. Členka Rady Adriana Mesochoritisová pritom uviedla:„Vieme, že tá situácia v ochrane LGBTI ľudí je veľmi nízka, SR nemá žiadne zákony, ktoré by ochraňovali LGBTI ľudí, takisto nemáme žiaden výbor, ktorý by ich záležitosti začal riešiť,“[6] Členovia Výboru budú nominovaní štátnou správou aj mimovládnymi organizáciami.[6] Organizácie a združenia, ktoré za Výbor lobovali poukázali na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z februára 2012, v ktorom súd zdôraznil, že „diskriminácia na základe sexuálnej orientácie je rovnako závažná ako diskriminácia na základe rasy, pôvodu alebo farby pleti“.[6] Od septembra 2014 štatút rady vlády obsahuje už „práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb“.[7] Výbor pre práva LGBTI osôb však existuje už od roku 2013, prvý krát zasadal 14. marca.[7][8] V Českej republike Výbor pro sexuální menšiny existuje už od roku 2007.[6][9]

Začiatkom leta 2014 vyvrcholila príprava celoštátnej stratégie, ktorá má zlepšiť práva znevýhodnených občanov vrátane LGBT menšiny. Jej príprava trvala tri roky a napriek účasti mnohých expertov je mimovládnymi organizáciami považovaná za „fiasko“. Prílohy obsahujúce odporúčania boli len informatívne a pre vládu nezáväzné. Ľudskoprávna rada rozhodla o predĺžení konania do septembra 2014.[10]

Podpora zo strany mimovládnych organizácií[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku existuje viacero organizácií zaoberajúcich sa podporou LGBT osôb a zlepšeniu ich situácie. Medzi ne patrí Queer Leaders Forum, Hnutie za rovnoprávnosť homosexuálnych občanov GANYMEDES a iné. V Bratislave sa nachádza Q-centrum, ktoré poskytuje právne, sociálne a psychologické poradenstvo. Poradenstvo je možné aj telefonicky a prostredníctvom internetu.[11]

Výbor pre práva lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb pri Rade vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť bol schválený 3. októbra 2012.[11]

Diskriminácia[upraviť | upraviť zdroj]

Správa upozornila aj na nedostatočné identifikovanie kriminálnych činov ako činov proti LGBT komunite v celej EÚ. Dôvodom je nevedomosť polície ako pristupovať k prípadom a neochota obetí činov na svoj stav upozorňovať.[2] Podľa správy výskumy (aj na Slovensku) potvrdzujú, že homosexuáli s obavou pred diskrimináciou svoju orientáciu pred svojimi príbuznými často taja. Na druhej strane väčšina z tých, ktorí ju netaja sú rodinou akceptovaní.[2] Podľa ďalšej štúdie robenej na Slovensku citovanej Agentúrou bolo 20 % respondentov z domu vyhodených po prezradení svojej orientácie.[2]

LGBT osoby sú diskriminované aj v práci. Aj keď mnohí utajujú svoju orientáciu v práci, až 25% bolo rôznymi spôsobmi prenasledovaných.[12] Podľa ďalších štúdií 50 % nepriznáva svoju orientáciu zdravotníckemu personálu a dalších 22 % svoju orientáciu priznáva len niekedy.[2]

Antidiskriminačné opatrenia[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku nie je vyjadrenie nenávisti voči LGBT osobám trestné.[2] Poslanec Martin Poliačik (SaS) si myslí, že nenávistné prejavy voči homosexuálom by mali byť trestané. Poslanec argumentuje, že "ak slovenská legislatíva pozná tresty za podnecovanie nenávisti na základe rasy, národnosti, farby pleti, pôvodu alebo náboženského vyznania, rovnako treba trestať nenávistné prejavy na základe sexuálnej orientácie."[13] Tento krok podľa neho odporúča aj Rada Európy. Vlastný zákon sa však do parlamentu zatiaľ predložiť nechystá, registrované partnerstvá majú pre ňho prioritu.[13] Poliačikova strana, SaS vo veci vydala vyhlásenie, ktoré odporúča na útoky používať rovnaký meter.[14] Radoslav Procházka (KDH) k problematike trestania uviedol "Som prívržencom čo najširšej slobody prejavu. Myslím, že by sme mali ísť skôr cestou osvety než trestného práva."[13]

Podľa správy citovanej vyššie môže transgenderová diskriminácia byť pokrytá zákonmi o diskriminácii pohlaví, podľa zákonu §6(3)a 365/2004.[2]

Právne aspekty[upraviť | upraviť zdroj]

Registrované partnerstvá[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko v súčasnosti nemá zákon o registrovanom partnerstve. Takýto zákon spolupripravil poslanec NRSR Martin Poliačik (SaS)[13] Registrované partnerstvo bolo súčasťou volebného programu SaS v roku 2012.[15] Registrované partnerstvá nepodporuje Igor Matovič, predseda OĽaNO. Podľa neho "vzťah dvoch osôb rovnakého pohlavia nikdy nebude vzťah muža a ženy, akokoľvek by sa na neho chcel podobať, nikdy to nebude originál. Inak povedané, som presvedčený, že niektoré práva by mali byť vymoženosťou len vzťahu muža a ženy."[16] Minister práce, sociálnych vecí a rodiny, Jozef Richter (SMER-SD) v júni 2012 vyhlásil, že ministerstvo nepripravuje zmenu zákona umožňujúcu registrované partnerstvá. Jeho strana nemá podľa neho s homosexualitou programový problém, ale „vzhľadom na sociálno-ekonomickú situáciu Slovenska sú stanovené iné priority“.[17] V novembri 2012 sa v Národnej rade hlasovalo o návrhu zákona o registrovaných partnerstvách. Predložili ho poslanci Lucia Nicholsonová, Juraj Droba a Martin Poliačik, členovia klubu SaS. Kvôli slabej podpore poslancov sa však zákon nedostal ani do prerokovania v druhom čítaní. Podporiilo ho len 14 z prítomných 129 poslancov. Proti hlasovalo 94 a zdržalo sa 20 zákonodarcov.[18] Poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) poznamenal, že k registrovaným partnerstvám príde až keď sa na Slovensku vyriešia „ekonomické a sociálne problémy“.[19] Minister spravodlivosti Tomáš Borec (Smer-SD) sa však vyjadril, že "„Ministerstvo je pripravené na diskusiu o hľadaní riešení, ako zjednodušiť život ľuďom, ktorí spolu žijú aj v inom ako manželskom zväzku, a to bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu.“"[19]

Definícia manželstva v Ústave[upraviť | upraviť zdroj]

Vo februári 2014 strana SMER-SD navrhla zmeniť Ústavu tak, aby manželstvo bolo definované ako zväzok muža a ženy.[20] Definícia manželstva bude spojená so zmenami v justícii. KDH vyhlásilo, že je o zmenách pripravené rokovať.[21] Iniciatívu podporia aj poslanci OĽaNO. Konferencia biskupov Slovenska na svojom webe zverejnila modlitby, medzi nimi aj „Prosme za tvorcov zákonov, aby chránili dobro rodín.“ Modlitba sa má modliť nasledujúcu nedeľu.[20]

Poslanci Národnej rady SR 4. júna 2014 schválili novelu ústavy. Za zmenu definície manželstva a zmeny v súdnictve hlasovalo 102 zo 128 prítomných poslancov: všetci prítomní poslanci vládneho SMERu a opozičného KDH, poslanci OĽaNO Martin Fecko, Štefan Kuffa, Erika Jurinová a Richard Vašečka a poslanec SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Za hlasovali aj nezávislí Mikuláš Dzurinda a Alojz Hlina.[3] Proti zákonu hlasovalo 18 poslancov: Tibor Bastrnák, Béla Bugár, Gabriel Csicsai, Árpád Érsek, Andrej Hrnčiar, Rudolf Chmel, Elemér Jakab, Zsolt Simon, László Sólymos, František Šebej, Ivan Švejna a Lucia Žitňanská z Most-Híd; Ján Mičovský z OĽaNO a nezávislí Juraj Dropa, Ľubomír Galko, Mikuláš Huba, Lucia Nicholsonová, Martin Poliačik a Magda Vášaryová.[22] Hlasovania sa zdržala trojica poslancov a piati nehlasovali.[22] Ústavný zákon tak prešiel tretím čítaním a od septembra 2014 bude ústavná definícia manželstva zmenená z „Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých.“ na „Manželstvo je jedinečným zväzkom medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“[3]

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová k zmenám Ústavy na svojej webovej stránke uviedla: „Som hlboko znepokojená z neprimerane rýchleho a nepochopiteľného konania slovenskej politickej reprezentácie. Ústavné zmeny sú výsledkom fantázie politikov, pretože pomery v štáte si ich nevyžadovali. Nevylučujem, že ak by sa nimi Európska komisia zaoberala, mohla by konštatovať rozpory s normami EÚ tak, ako to bolo v prípade Maďarska. Napríklad ústavný text okrem ochrany manželstva otvára priestor pre nerovnaké zaobchádzanie a nerovnoprávne postavenie ľudí mimo manželstva. Plošné previerky sudcov sú v rozpore so štandardami nezávislosti súdnej moci EÚ.“[23]

Petícia za referendum[upraviť | upraviť zdroj]

V apríli 2014 organizácia Aliancia za rodinu začala so zberom podpisov na uskutočnenie referenda za ochranu rodiny. Referendum by malo obsahovať otázku o definovaní manželstva ako zväzku jedného muža a jednej ženy, ustanovanie adopcie len pre heterosexuálne páry ako aj právna ochrana výnimočnosti manželstva.[24] Referndum sa bude tiež pýtať na otázku povínnosti vzdelávania o sexuálnom správaní a eutanázie. Podľa aliancie sú všetky štyri otázky v súlade s Ústavou.[25] Konanie petície podporila ešte v marci 2014 aj Konferencia biskupov Slovenska.[26]

V júli 2014 boli zverejnené výsledky prieskumu agentúry Polis s použitím navrhovaných otázok referenda.[27] S tézou jedinečnosti heterosexuálneho manžestva súhlasilo 78,4% respondentov (odpovedee áno a skôr áno ako nie), so znemožnením adopcií neheterosexuálnym párom súhlasilo 65,1%, s ochranou manželstva muža a ženy 63,0% a s nevynucovaním účasti na vyučovaní sexuálnej výchovy a eutanázie súhlasilo 44,8% oslovených respondentov.[4] Podľa sociologičky Zory Bútorovej treba výsledky brať s rezervou. Referendum totiž nemusí byť platné, nemusí dosiahnuť nadpolovičnú účasť.[27] Prezident Kiska sľúbil, že referendum spojí s novembrovými komunálnymi voľbami. Vyhradil si však požiadať Ústavný súd o posúdenie ústavnosti referendových otázok..[4] Hlasovanie o ľudskoprávnych otázkach nemožno vykonať.[4][28]

V júni 2014 Alianca za rodinu oslovila listom viacerých starostov s prosbou o podporu pri zbieraní podpisov do referenda „napríklad vo forme zbierania podpisov na verejných priestranstvách obce, informovaním na obecných vývesných plochách, v miestnom rozhlase a na webstránke obce“.[28] Podľa viacerých právnych názorov je tento postup mimozákonný, Iniciatíva Inakosť podala podanie na Generálnu prokuratúru. Podľa názoru Ministerstva vnútra však zákaz platí len v čase pracovnej doby a pri výkone štátnej správy. Nevzťahuje sa na podporu petície na webových stránkach či v obecných novinách.[28] Hranica 300 000 podpisov mala byť presiahnuté v prvej polovici júla. Potrebných 350 000 podpisov organizátori očakávajú koncom augusta 2014. Mottom zbierania podpisov bolo „Made by mama + tato“.[29] Petícia bola odovzdaná prezidentovi 27. augusta 2014.[30] 24. septembra prezidentská kancelária potvrdila, že z vyše 408 tisíc odovzdaných podpisov bolo 389 843 platných, 18 602 neplatných a 118 sporných.[31]

Začiatkom septembra 2014 prezident Andrej Kiska požiadal Ústavný súd o prehodnotenie ústavnosti otázok petície:„či otázky v petícii za vyhlásenie referenda o ochrane rodiny sú alebo nie sú v súlade s Ústavou SR; či sa týkajú alebo netýkajú základných práv a či referendum o týchto otázkach možno alebo nemožno vyhlásiť.“[30] Anton Chromík z Aliancie vyjadril slamanie a „Stratégi[u] politikov a elít je taká, aby problém ochrany rodiny zahrali do stratena a Ústavný súd dlho nerozhodol.“[5] S krokom nesúhlasila ani katolícka cirkev. Arcibiskup Zvolenský povedal „Rozhodnutie prezidenta nás prekvapilo, no berieme ho na vedomie.“[5] Vyhlásil tiež, že „Je zrejmé, že inštitucionalizácia iných spôsobov správania sa jednotlivcov na úroveň rodiny, predstavuje zásadné narušenie spoločnosti v jej základoch.“[32] Kiskov krok vítali zástupcovia LGBTI skupín: Martin Macko z Iniciatívy Inakosť povedal, že organizátori petície podviedli signatárov dvakrát „Raz, keď im povedali, že hlavnou hrozbou pre ich rodiny sú homosexuáli a druhýkrát, keď ich dôveru zneužili na presadzovanie protiústavnej a od začiatku márnej iniciatívy.“[33] Amnesty International Slovensko Kiskovo rozhodnutie víta. Podľa organizácie schválenie otázok „ovplyvní život jednej skupiny ľudí, čím vytvorí legitímny priestor pre diskrimináciu a môže viesť aj k odnímaniu práv ďalších skupín“.[33] Rozhodnutie prezidenta podporil aj Richard Sulík.[33] 24. septembra 2014 Ústavný súd potrvrdil, že podnet prijal na „ďalšie konanie“.[34] 1. októbra 2014 začala iniciatíva Povedzme nie nezmyselnému referendu protestnú hladovku proti referendu.[35]

V prípade uznania otázok Ústavným súdom by sa referendom mohlo uskutočniť začiatkom roka 2015, mimo volieb komunálnych volieb plánovaných na november.[5]

LGBT kultúra a podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Pride pochod[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Dúhový PRIDE Bratislava

Prvý Pride pochod na Slovensku sa uskutočnil 22. mája 2010 v Bratislave. Pochodu sa zúčastnilo približne 500 účastníkov a 100 extrémistov, ktorí sa priebeh podujatia snažili narušiť.[36] Tretí Dúhový PRIDE sa konal 9. júna 2012 v Bratislave. Akcia začala trojicou symbolických svadieb, mala pokojný priebeh, boli zadržaní traja ľudia.[37][38] V júni 2014 sa uskutočnil piaty ročník podujatia. Zúčastnilo sa ho približne 2000 ľudí.[10]

27. septembra 2014 sa uskutoční druhý ročník podujatia Pride Dúhové Košice. Témou podujatia má byť „história LGBT hnutia na Slovensku a v zahraničí“[39]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://europa.eu/youreurope/citizens/family/couple/marriage/faq/index_en.htm
  2. a b c d e f g Homofóbia a diskriminácia na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v členských štátoch EÚ, Časť II: Sociálna situácia [online]. Viedeň : Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2013-09-09]. S. 8. Dostupné online.
  3. a b c BURČÍK, Matúš. Poslanci zmenili Ústavu, menia pomery v justícii a chránia manželstvo [online]. Petit Press, 04.06.2014, [cit. 2014-06-04]. Dostupné online.
  4. a b c d DURDOVANSKÝ, Michal. Adopcie detí homosexuálnymi pármi neprekážali tretine. SME, 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 2. ISSN 1330-440X.
  5. a b c d MIKUŠOVIČ, Daniel. Kiska podráždil cirkev, dal referendum na Ústavný súd [online]. Petit Press, 2014-09-03, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  6. a b c d e Výboru pre LGBTI ľudí má šéfovať minister spravodlivostis [online]. Petit Press, 15.08.2012, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online.
  7. a b Štatút ľudskoprávnej rady bude spomínať aj práva LGBTI ľudí [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  8. Výbor pre práva LGBTI osôb [online]. Ministerstvo spravodlivosti, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  9. Sexuální menšiny [online]. Praha : Úrad vlády Českej republiky, [cit. 2012-08-16]. Dostupné online. (čeština)
  10. a b KRBATOVÁ, Lucia. Dúhový pochod podporili aj heterosexuálne rodiny s deťmi [online]. Perex, 28.06.2014, [cit. 2014-07-11]. Dostupné online.
  11. a b Vyhlásenie k zriadeniu Výboru pre práva LGBTI ľudí [online]. Bratislava : Iniciatíva Inakosť, 03.10.2012, [cit. 2012-10-20]. Dostupné online.
  12. Homophobia and Discrimination on Grounds of Sexual Orientation and Gender Identity in the EU Member States [online]. Viedeň : Agentúra Európskej únie pre základné práva, [cit. 2012-05-12]. Správa cituje P.Jójárt, M. Šípošová and A. Daucíková (2002) ‘Report on Discrimination of Lesbians, Gay men and Bisexuals in Slovakia’, Archive, Bratislava. Dostupné online. (angličtina)
  13. a b c d Poliačik by trestal nenávistné prejavy voči homosexuálom [online]. Denník SME, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  14. Útoky proti LGBT komunite [online]. Bratislava : Sloboda a Solidarita, 21.5.2012, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  15. Program - Osobné slobody [online]. Bratislava : Sloboda a Solidarita, [cit. 2012-05-22]. Dostupné online.
  16. Matovič: Registrované partnerstvá nepotrebujeme [online]. aktuality.sk, [cit. 2012-03-31]. Dostupné online.
  17. NRSR: Registrované partnerstvá nie sú pre Smer-SD prioritou, pripúšťa J. Richter [online]. Tlačová agentúra Slovenskej republiky, 21.06.2012, [cit. 2012-06-30]. Dostupné online.
  18. Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Bratislava : Národná rada Slovenskej republiky, 6.11.2012, [cit. 2012-11-11]. Dostupné online.
  19. a b MIHALIKOVÁ, Mária. Smer odsúva zväzky homosexuálov na lepšie časy [online]. Petit Press, 8.11.2012, [cit. 2012-11-17]. Dostupné online.
  20. a b DUGOVIČ, Matej a tasr. Obyčajní podporia zmenu Ústavy od Smeru, aby sa nedohadoval s KDH [online]. Petit Press, 27.02.2014, rev. 2014-02-27, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online.
  21. TASR. KDH sa ponúka Smeru pri zmene Ústavy [online]. Petit Press, 26.02.2014, [cit. 2014-02-27]. Dostupné online.
  22. a b Národná rada Slovenskej republiky - hlasovanie poslancov [online]. Národná rada Slovenskej republiky, 04.06.2014, [cit. 2014-06-04]. Dostupné online.
  23. DUBOVCOVÁ, Jana. STANOVISKO VEREJNEJ OCHRANKYNE PRÁV K PRIJATÝM ÚSTAVNÝM ZMENÁM [online]. Verejná ochrankyňa práv, [cit. 2014-06-25]. Dostupné online.
  24. Aliancia za rodinu zbiera podpisy za referendum o manželstve [online]. SITA, 05.04.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  25. Je referendum NUTNÉ? [online]. Aliancia za rodinu, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  26. Konferencia biskupov Slovenska podporuje petíciu za referendum o manželstve [online]. Aliancia za rodinu, 06.03.2014, [cit. 2014-08-04]. Dostupné online.
  27. a b DURDOVANSKÝ, Michal. Oslovení odmietli gejov. SME, 08 2014, roč. 22, čís. 177, s. 1. ISSN 1330-440X.
  28. a b c BALÁŽOVÁ, Daniela. Do sporného referenda zatiahli aj obce [online]. Perex, 14.08.2014, [cit. 2014-08-15]. Dostupné online.
  29. BALÁŽOVÁ, Daniela. Aliancia za rodinu má 300-tisíc podpisov proti homosexuálnym zväzkom [online]. TASR, 13.07.2014, [cit. 2014-08-15]. Dostupné online.
  30. a b Prezident Andrej Kiska sa obrátil na Ústavný súd SR [online]. Kancelária prezidenta SR, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  31. Kresťania splnili podmienku, na referendum majú dosť podpisov [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  32. Vyhlásenie predsedu KBS k rozhodnutiu prezidenta SR o referende [online]. Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  33. a b c Sulík víta rozhodnutie o referende, biskupov Kiska prekvapil [online]. webnoviny.sk, 03.09.2014, [cit. 2014-09-04]. Dostupné online.
  34. Ústavný súd pre Kisku preskúma referendum o rodine [online]. Petit Press, 24.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.
  35. Proti referendu o rodine sa budú striedať v hladovke [online]. Petit Press, 30.09.2014, [cit. 2014-10-03]. Dostupné online.
  36. Dúhový pochod stopli extrémisti [online]. Petit Press, 22.5.2010, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  37. Tlačová správa - Dúhový PRIDE Bratislava - 3. máj [online]. Bratislava : Queer Leaders Forum, [cit. 2012-05-03]. Dostupné online.
  38. V Bratislave sa uskutočnil Dúhový pride za práva LGBT [online]. TA3, 2012-06-09, rev. 2012-06-09, [cit. 2012-06-10]. Dostupné online.
  39. Pride Dúhové Košice 2014 má podporiť práva neheterosexuálov [online]. TASR, 14.09.2014, [cit. 2014-09-24]. Dostupné online.