Čelná karpatská priehlbina
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Paleogeografické termíny |
 Portál vied o Zemi
|
Čelná karpatská priehlbina (iné názvy: karpatská čelná priehlbina, (čelná) karpatská predhlbeň/karpatská (čelná) predhlbeň, karpatská predhlbina, čelná karpatská hlbina/karpatská čelná hlbina, zriedkavo (karpatská) čelná predhlbenina; podľa M. Maheľa aj palavikum[1]) je úzky sedimentačný priestor vyvinutý v čele vrásnených pohorí celej Karpatskej sústavy.
Geomorfologicky dnes zodpovedá jednotke Vonkajšie karpatské zníženiny, staršie nazývanej aj Predkarpatské zníženiny[2] či perikarpatská depresia. Vo fyzickogeografickom členení J. Kondrackého (1989[3]) je územie týchto zníženín (pod poľským názvom Podkarpacie) obmedzené tak, že nezahŕňa najjužnejšie časti, teda Subkarpaty východného a južného Rumunska, ani Podișul Getic.
Čelná priehlbina sa nachádza celá mimo územia Slovenska. Začína v Rakúsku (príp. pri inom vymedzení hraníc Karpát až na Morave), kde je pokračovaním alpskej molasovej panvy, pokračuje smerom na severovýchod a východ do Poľska a ďalej na Ukrajinu a do Rumunska.
Geologická charakteristika čelnej priehlbiny[upraviť | upraviť zdroj]
Tvoria ju nezvrásnené sedimenty molasového charakteru (najmä zlepence, pieskovce, ílovité a slienité sedimenty (hlavne šlíry) a tiež nespevnené piesky a štrky[4]) dosahujúce hrúbku do 2 000 m[5], ktoré ležia na poklesnutej časti Českého masívu, Krakovskej plošiny a Východoeurópskej platformy.
Časť čelnej priehlbiny v Západných Karpatoch[upraviť | upraviť zdroj]
V oblasti Západných Karpát sa čelná priehlbina postupne prehlbovala smerom z juhovýchodu na severozápad západ, v dôsledku tlaku blokov hornín na Český masív najmä jeho moravsko-sliezsku oblasť a Severoeurópsku platformu. Jej južnejšia časť bola v paleogéne prekrytá príkrovmi vonkajšieho flyšového pásma[6]. Vznikala v období dvoch transgresií. Prvá z nich prebehla v spodnom miocéne (egenburg, otnang a karpat), druhá prišla v strednom miocéne (hranica karpat – báden)[7].
Okrem podpovrchových výskytov sa na Morave nachádzajú horniny čelnej priehlbiny aj v Českomoravskej a Drahanskej vrchovine, Beskydskej brázde a Nízkom Jeseníku.
Členenie Vonkajších karpatských zníženín[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa aktuálneho geomorfologického členenia Česka (ktoré nezohľadňuje územie Poľska, Ukrajiny ani Rumunska) ide o subprovinciu podprovincie Západné Karpaty, sústavy Karpaty. Vonkajšie karpatské žníženiny sa na území Česka delia na dve oblasti [8]:
Podľa J. Kondrackého ide o dve subprovincie provincie "Západné Karpaty so Západnými a Severnými Vonkajšími karpatskými zníženinami" a jednu subprovinciu provincie "Východné Karpaty s Východnými Vonkajšími karpatskými zníženinami" (pričom obe provincie patria do megaregiónu "Karpatský región"):
- Západné Vonkajšie karpatské zníženiny
- Severné Vonkajšie karpatské zníženiny
- Východné Vonkajšie karpatské zníženiny
Podľa V. Krála sa Vonkajšie karpatské zníženiny členia nasledovne [9]:
- Dyjsko-svratecký úval/rakúska časť: Weinviertler Hügelland
- Vyškovská brána
- Hornomoravský úval
- Moravská brána
- Ostravská pánev/poľská časť: Kotlina Ostrawska
- Kotlina Oświęcimska
- Brama Krakowska
- Kotlina Sandomierska/ukraj. časť: Sansko-Dnistrovska rivnyna
- Verchňodnistrovska rivnyna
- Drohobycka vysočyna
- Pridnistrovska rivnyna
- Pokutska vysočyna
- Bukovynska vysočyna/rum. časť Podişul Sucevei
- Culoarul Moldova-Siret
- Subcarpaţii Moldovei
- Subcarpaţii Munteniei
- Subcarpaţii Getici
- Podişul Getic
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Maheľ, M., 1986: Geologická stavba československých Karpát / Paleoalpínske jednotky 1. Veda, Bratislava, 503 s.
- ↑ pozri napr. Karpaty in: Encyklopédia Slovenska
- ↑ Kondracki J., Karpaty, wydanie drugie poprawione. Wydawnictwa Szkolne i Pedagogiczne, Warszawa, 1989, ISBN 83-02-04067-3
- ↑ KÚŠIK, D. Prehľad geologickej stavby územia Slovenskej republiky (Západné Karpaty) [online]. permonik.host.sk, [cit. 2008-12-17]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu.
- ↑ Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Hók, J., Kahan, Š., Aubrecht, R., 2001: Geológia Slovenska. Archivované 2011-07-19 na Wayback Machine Univerzita Komenského, Bratislava, 43 s.
- ↑ Vozár, J., Vojtko, R., Sliva, Ľ., (Editors) 2002: Guide to geological excursion. XVIIth Congress of Carpathian-Balkan Geological Association. Geologický ústav Dionýza Štúra, Bratislava, 163 s.
- ↑ Geomorfologické členenie Česka
- ↑ Král, V.: Fyzická geografie Evropy, 2001
