Franz Schubert: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridané 3 bajty ,  pred 2 rokmi
d
Verzia používateľa 90.64.62.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ
d (Verzia používateľa 90.64.62.180 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od OJJ)
Značka: rollback
Bol mimoriadny spoločník a celý život mal veľa priateľov. Roku [[1816]] mu jeden z nich, bývalý spolužiak Franz von Schober, ponúkol ubytovanie v dome svojej rodiny, a od tej doby až do konca života bol Schubert väčšinu času hosťom rôznych priateľov. Aj keď sám bol celkom nemajetný, nebol vďaka ich pohostinnosti väčšinou nútený starať sa o obživu, a mohol sa intenzívne venovať skladateľskej činnosti.
 
Jedinou významnejšou výnimkou, kedy si Schubert našiel zamestnanie, bol rok [[1818]], kedy ho angažoval gróf Johann Esterházy ako učiteľa hudby na svojom panstve v obci [[Želiezovce]] na území dnešného [[Slovensko|Slovenska]] (vtedy sa obec volala Zselíz). Vieme, že sa tu zamiloval do svojej žiačky Komtesykomtesy Caroliny, pravdepodobne rovnako beznádejne ako boli beznádejné aj jeho ostatné milostné túžby.
 
Aj keď bol Schubert mimoriadne talentovaný a usilovný skladateľ – zoznam jeho diel obsahuje takmer tisíc položiek – nedostalo sa mu počas života príliš veľkého umeleckého ohlasu. Príčin bol pravdepodobne celý rad, od jeho nepraktickej bohémskosti a neochoty samostatne koncertovať až po zdráhanie vydavateľov publikovať s neistým komerčným úspechom diela pomerne neznámeho mladého umelca.
Jeho vrcholné skladateľské obdobie môžeme datovať zhruba od roku [[1820]], kedy tvoril nedokončené veľkonočné oratórium ''Lazar'' (D 689) a klavírnu fantáziu ''Pútnik'' (D 760). Rokom [[1821]] tiež začala tradícia slávnych ''schubertiád'', hudobných večierkov okruhu Schubertových priateľov, na ktorých sa hrali a spievali skladateľove diela.
 
Onedlho však aj jeho život dostal tragický rozmer: Ľahkomyseľný Schubert sa pod vplyvom niektorých priateľov začal oddávať až príliš bohanskemubohémskemu zivotuhýreniu a niekedy začiatkom roku [[1823]] sa nakazil [[syfilis]]om, v tom čase prakticky neliečiteľnou pohlavnou chorobou. Jeho zdravie sa potom s niekoľkými výkyvmi postupne zhoršovalo a pokračujúca choroba sa stále viac premietala do jeho života a tvorby.
 
Medzi ďalšie vrcholné diela môžeme počítať siedmu symfóniu b moll ''Nedokončenú'' (D 759), ktorú začal komponovať roku [[1822]], cyklus piesní ''Krásna mlynárka'' (D 795) z roku [[1823]] a ''Zimná cesta'' (D 911) z roku [[1827]], sláčikový kvartet č. 14 d moll (D 810) ''Smrť a dievča'' (vznikal v rokoch 1824–1826) alebo ''Nemeckú omšu'' As dur z roku [[1826]] (D 872).

Navigačné menu