Klasicizmus: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace Značky: vrátené vizuálny editor |
Oprava trvania z 2 pol. 17. storočia na 2 pol. 18. storočia Značky: vrátené vizuálny editor |
||
Riadok 4: | Riadok 4: | ||
| Popis = [[Jacques Louis David]] ''La mort de Marat'' |
| Popis = [[Jacques Louis David]] ''La mort de Marat'' |
||
| Vznik = |
| Vznik = |
||
| Trvanie = 2. pol. |
| Trvanie = 2. pol. 18. storočia - okolo pol. 19. storočia |
||
| Manifest = L'art poétique ([[Nicolas Boileau]]) |
| Manifest = L'art poétique ([[Nicolas Boileau]]) |
||
| Filozofia = [[Racionalizmus]] |
| Filozofia = [[Racionalizmus]] |
Verzia z 18:09, 22. február 2024
Klasicizmus | |
![]() Jacques Louis David La mort de Marat | |
Základné údaje | |
---|---|
Trvanie: | 2. pol. 18. storočia - okolo pol. 19. storočia |
Manifest | L'art poétique (Nicolas Boileau) |
Filozofia: | Racionalizmus |
Autori | |
Architektúra: | Christopher Wren, Jacques-Germain Soufflot,Emerikus |
Sochárstvo: | Bertel Thorvaldsen, Antonio Canova |
Literatúra: | Pierre Corneille, Molière, Daniel Defoe, Jonathan Swift, Jean de La Fontaine, Ján Kollár, Ján Hollý, Ján Chalupka |
Maľba: | Jacques Louis David, Jean Antoine Gros, Jean Auguste Dominique Ingres, Francisco Goya, |
Dejiny umenia | |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3b/Classicism_door_in_Olomouc.jpg/220px-Classicism_door_in_Olomouc.jpg)
Klasicizmus je umelecký smer, ktorý sa rozvíjal v rokoch 1750 do roku 1820. Prvú Viedenskú školu tvorili Joseph Haydn, Ludwig van Beethoven a Wolfgang Amundsen Mozart.
Pojem klasicizmus
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d5/El_Quitasol_%28Goya%29.jpg/220px-El_Quitasol_%28Goya%29.jpg)
Tento pojem vznikol v druhej polovici 17. storočia vo Francúzsku ako nový umelecký smer. V tomto čase sa v ostatných európskych krajinách ešte rozvíjal barok. Termín klasicizmus pochádza z latinského slova classicus, ktorého pôvodný význam bol vynikajúci, modelový. K týmto významom pribudol aj ďalší. Termínom classicus (v slovenskej verzii klasický) sa označovali tie javy, ktoré mali vzťah k antike.
Pomenovanie klasicizmus ako označenie nového umeleckého smeru sa vytvorilo vtedy, keď do literatúry vstupoval nový smer založený na protikladných princípoch – romantizmus. Predstavitelia romantizmu sa v umení presadzovali zápasom s generáciou predchodcov, zástancov klasiky.
Klasicizmus sa uplatnil vo Francúzsku, v Taliansku a v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmus Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.
Poetika klasicizmu
Klasicizmus s pozitívnym vzťahom k antike nadväzuje na ideály renesancie a dostáva sa do protikladu s barokom. Napätie klasicizmu a baroka vyplýva najmä z inšpirácie klasicistických umelcov racionalistickou filozofiou (z lat. ratio – rozum), hlásajúcou vládu rozumu. Umelci zdôrazňovali racionálny prístup v umení. V duchu výroku Reného Descarta „Cogito, ergo sum“ („Myslím, teda som“) sa rozum stal vodcom umelcov.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/5/5d/Canova_Le_Baiser.jpg/220px-Canova_Le_Baiser.jpg)
Umelecké diela sa mali vyznačovať významovou a výrazovou jasnosťou. Umenie malo prírodu napodobňovať a zároveň dokazovať, že je možné podriadiť ju ľudskému rozumu. Preto v klasicistickom umení vystupuje ako ovládnuteľný jav – prísne upravené klasicistické parky a záhrady. Je to štylizovaná príroda. Ideálom umeleckého zobrazenia bol jednotlivec schopný podriadiť svoje individuálne záujmy službe spoločnosti. Kritériom krásy sa stala pravdivosť. Umenie klasicizmu je prísne normované. V literatúre jeho pravidlá sformoval francúzsky básnik Nicolas Boileau v knihe Básnické umenie. Do češtiny ho preložil aj slovenský básnik Bohuslav Tablic.
Klasicizmus rozdeľoval žánre na vysoké a nízke.
Vysoké žánre zobrazovali:
- vznešené historické námety
- mytologické námety
- urodzené postavy (veľmoži, vojvodcovia, panovníci)
Nízke žánre zobrazovali:
- smiešne javy každodenného života
- neurodzené osoby (mešťania, dedinčania, žobráci)
V literárnych druhoch klasicizmus preferoval:
- drámu, k vysokým dramatickým žánrom patrila tragédia
- v epických žánroch veršovaný epos
- v lyrických žánroch óda, hymnus
Za nízke druhy a žánre sa považovali:
Literatúra klasicizmu preferovala veršované žánre.
Vývin klasicizmu
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/f2/Atelier_de_Nicolas_de_Largilli%C3%A8re%2C_portrait_de_Voltaire%2C_d%C3%A9tail_%28mus%C3%A9e_Carnavalet%29_-002.jpg/170px-Atelier_de_Nicolas_de_Largilli%C3%A8re%2C_portrait_de_Voltaire%2C_d%C3%A9tail_%28mus%C3%A9e_Carnavalet%29_-002.jpg)
Klasicizmus od svojho vzniku v polovici 17. storočia do obdobia rozkladu na počiatku 19. storočia prešiel rôznymi vývojovými štádiami.
Prvé obdobie bolo vo Francúzsku v 17. storočí. Najvýznamnejší predstavitelia klasicizmu boli:
Druhé obdobie spája klasicizmus s osvietenskou filozofiou. Osvietenstvo ako myšlienkové hnutie vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku a Anglicku a vyvrcholilo v 18. storočí vo Francúzsku v dielach:
Osvietenci považovali za najvyššiu hodnotu ľudský rozum a verili v spoločenský pokrok. Zdôrazňovali ideály humanizmu, stavali sa proti feudálnemu útlaku a náboženskému dogmatizmu. Prispeli k sekularizácii (zosvetšteniu, oslobodeniu od náboženských vplyvov) vedy a vedeckého myslenia. Európsky klasicizmus 18. storočia nazývame osvietenským klasicizmom.
Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachty a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicistické hnutie sa na prelome 18. a 19. storočia rozvinulo do neoklasicizmu predovšetkým v sochárstve a architektúre. Predstavitelia klasicizmu sú Andrea Palladio, neskôr William Hogarth, Thomas Gainsborough, Canaletto, Piranesi, Jacques-Louis David a Ingres. Klasicizmus sa vyvíjal paralelne s rokokom a napokon vyústil do umenia napoleonskej doby, takzvaného empíru s jeho priamočiarymi obrysmi a jednoduchými tvarmi a pomerne studenou krásou.
Zdroje
- Čúzy, Ladislav – Kákošová, Zuzana – Michálek, Martin – Vojtech, Miloslav: Panoráma slovenskej literatúry 1. SPN, Bratislava: 2004. 169 s. ISBN 80-10-00316-6