Horský hotel Hrebienok
Horský hotel Hrebienok | |
Šport hotel v roku 1928 | |
49°09′32″S 20°13′27″V / 49,158972°S 20,224248°VSúradnice: 49°09′32″S 20°13′27″V / 49,158972°S 20,224248°V | |
Nadmorská výška | 1 285 m n. m. |
---|---|
Pohorie | Vysoké Tatry |
Poloha | Hrebienok |
Rok založenia | 1928 |
Najľahší výstup | Pozemnou lanovkou |
Poloha na Slovensku
| |
Ďalšie odkazy | |
Webová stránka | hotelhrebienok.sk |
Horský hotel Hrebienok (poľ. Smokowieckie Siodełko, maď. Tarajka, Taréjka, nem. Kämmchen) bol hotel na Hrebienku vo Vysokých Tatrách, ktorý po mnohých zmenách a prestavbách je dnes horský hotel v správe spoločnosti Tatry mountain resorts, a.s.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Skôr ako vyrástli na Hrebienku prvé stavby stála na tzv. Kancli Ruženina chata a trochu neskôr Studenopotocké kúpele. Aj tie, ako mnohé iné stavby z 19. storočia vo Vysokých Tatrách, časom zanikli. Terasovitá planina pod hrebeňom Slavkovského štítu sa Hrebienkom nazývala oveľa skôr, ako vznikli na nej prvé stavby. Prvým objektom tu bol Szilágyiho pavilón, ktorý postavil Uhorský karpatský spolok na počesť uhorského ministra spravodlivosti Dezidera Szilágyiho, ktorý zomrel v roku 1901. Bol to liberálny politik, ktorý rád propagoval Vysoké Tatry. Pavilón bol aj rozhľadňou na vtedy ešte nezalesnenej vyvýšenine. Projektoval ho Gedeon Majunke. Do užívania ho dali 7. augusta 1904. Časom sa stal panteónom zaslúžilých nadšencov Vysokých Tatier. Umiestnili na ňom viaceré pamätné tabule, napríklad Františkovi Dénesovi, Mikulášovi Sontágovi, Michalovi Guhrovi a iným. Pavilón stojí dodnes.
V decembri 1908 bola odovzdaná do prevádzky nová pozemná lanovka zo Starého Smokovca na Hrebienok. Prvou budovou, ktorá tu stála, bola horná stanica lanovky. O štyri roky neskôr postavili na pozemkoch obce Nová Lesná secesnú budovu kaviarne a reštaurácie tzv. Kiosk. Majiteľkou bola budapeštianska účastinná spoločnosť Phoebus, ktorá dala postaviť pozemnú lanovku. Novú kaviareň si prenajala vdova Žigmunda Sámsonyho. V roku 1920 sa novým nájomcom Kiosku stal novosmokovský hostinský Žigmund Eichner. Gróf J. Tisza v roku 1913 postavil neďaleko Kiosku súkromnú vilu. Nevyužíval ju. Býval v nej nájomca Kiosku. V roku 1924 blízko nej postavili drevenú turistickú ubytovňu s 36 lôžkami. Bola to pôvodne stanica elektrickej železnice v Starom Smokovci, ktorú rozobrali a preniesli na Hrebienok.
Na severnej strane za Kioskom stál drevený bazár, v ktorom okrem občerstvenia si turisti kupovali mapy, horskú literatúru a pohľadnice. Postavil ho v roku 1909 Viliam Matejka, reštauratér z Popradu. Bol to len jednoduchý drevený stánok. Viliam Matejka v roku 1922 na jeho mieste postavil nový bazár. Pôvodne to bol bývalý prístrešok tatranskej električky, ktorý stál na zastávke Stará Lesná. Do roku 1924 v ňom fotografoval turistov Ernest Heller a po ňom desať ďalších rokov Věkoslav Schubert.
V roku 1922 odkúpila pozemnú lanovku a objekty na Hrebienku pražská Légiobanka. Kiosk a turistickú ubytovňu, ktorá stála vedľa neho, prenajala bývalému redaktorovi Slovenského východu Hugovi Fillovi. Kapacita turistickej ubytovne nestačila uspokojiť nápor turistov. V roku 1926 boli budovy asanované. Légiobanka konala rýchlo. V roku 1928 už na mieste starej ubytovne stál nový Sport hotel, ktorý bol svojho času najvyššie položeným hotelom v Tatrách. Mal 72 moderných izieb a turistickú nocľaháreň pre 120 osôb. Návštevníci s autami mali k dispozícii garáž. Hotel bol pristavaný k dávnejšie postavenému Kiosku a k staničnej budove lanovky. Tvoril s nimi jednoliaty celok.
Banka prenajala hotel skúsenému hotelierovi Františkovi Pavelovi (1891 – 1942), ktorý pochádzal z Ružomberka. Už v roku 1927 bol nájomcom Kiosku. Pavela bol aktívny. Zaslúžil sa o rozvoj lyžovania, vytýčil lyžiarsku lúku a v roku 1941 slalomovú trať spod Slavkovskej vyhliadky. Na Hrebienku sa od roku 1929 až do začiatku vojny konali lyžiarske preteky o Pavelov pohár. V roku 1956 postavili na slalomovej lúke 750 metrov dlhý vlek na Slavkovskú vyhliadku, v roku 1968 rozhodcovské veže. Sankárska dráha z Hrebienka do Starého Smokovca bola osvetlená v roku 1959.
Hotel po roku 1945 chvíľu bol v majetku železničiarov a v roku 1949 sa stal odborárskou zotavovňou. V roku 1999 po dlhej jedenásťročnej výstavbe na jeho mieste odovzdali do užívania nový horský hotel pre verejnosť, ktorý teraz nesie názov Hostel SOREA HREBIENOK[1][2]
Hotel od roku 2014 fungoval ako ubytovňa v letných mesiacoch. Od roku 2018 je z technických príčin uzavretý.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Szilágyiho pavilón v roku 1906.
-
Szilágyiho pavilón v súčasnosti
-
Kiosk a reštaurácia v roku 1922
-
Turistická ubytovňa so stanicou lanovky a Tiszova vilka (vľavo) v roku 1924
-
Bufet a Bazár Viliama Matejku v roku 1927
-
Sport hotel v roku 1934
-
Hostel SOREA HREBIENOK
-
Hrebienok
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ GAŠPAR, Ján. Tatry, staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Región Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 263.