Zákonodarná moc
Zákonodarná moc (iné názvy: legislatíva, legislácia) je druh štátnej moci, ktorý sa realizuje prijímaním a vydávaním ústavy a zákonov príslušnými zastupiteľskými zbormi.
Jej cieľom je určiť normy, ktoré budú na území štátu platné. Má právo kontrolovať vládu, ustanovovať ju a odvolávať, ako aj ustanovovať súdnu moc. Zákonodarnou mocou je parlament. Mandáty poslancov zákonodarného orgánu vznikajú zväčša pri parlamentných voľbách. Parlament môže tvoriť jedna komora, jedna snemovňa, prípadne dve komory a dve snemovne. Ústavy zakotvujú buď jednokomorovú alebo dvojkomorovú sústavu. Medzi komorami je rozdiel:
- a) v dĺžke funkčného obdobia
- b) v spôsobe dosadzovania osôb do funkcie
- c) v kompetenciách
- d) v názve
V demokratických štátoch je parlament spravidla dvojkomorový. Funkčné obdobie parlamentu je 3-5 rokov, každý štát si ho zvolí podľa vlastných tradícií ústavy. Slovensko má jednokomorový parlament. Dvojkomorový má napríklad Česko (poslanecká snemovňa/senát), Francúzsko (národné zhromaždenie/senát), Spojené kráľovstvo (dolná snemovňa/horná snemovňa). Parlament je kolektívny orgán štátnej moci. Úlohy a právomoci parlamentu:
- 1) prijíma, mení, dopĺňa a reviduje ústavu
- 2) prijíma, mení, dopĺňa zákony
- 3) schvaľuje štátny rozpočet
- 4) schvaľuje program vlády
- 5) ratifikuje medzištátne dohody
- 6) posudzuje činnosť vlády
- 7) menuje sudcov
V niektorých krajinách parlament volí prezidenta (Taliansko, Nemecko).
|
Tento článok týkajúci sa práva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
Pozri aj
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.