Preskočiť na obsah

Bolešov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bolešov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Ilava
Región Považie
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 48°59′08″S 18°09′23″V / 48,985556°S 18,156389°V / 48.985556; 18.156389
Rozloha 14,95 km² (1 495 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 574 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 105,28 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1331
Starosta Martin Rác[3] (nezávislý)
PSČ 018 53
ŠÚJ 512885
EČV (do r. 2022) IL
Tel. predvoľba +421-42
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 78
018 53  Bolešov
E-mailová adresa obecbolesov@stonline.sk
Telefón 449 31 34
Fax 449 32 25
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Bolešov
Webová stránka: Bolesov.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Bolešov je obec na Slovensku v okrese Ilava v Trenčianskom kraji.

Obec Bolešov sa nachádza na strednom Považí, na pravom brehu Váhu. Územie obce je súčasťou Ilavskej kotliny, ktorá je zo západu obkolesená pohorím Bielych Karpát a z východu pohorím Strážovských vrchov.
Podnebie obce Bolešov môžeme charakterizovať ako mierne s nie veľkým výkyvom zimných a letných teplôt. Priemerná ročná teplota je okolo 8 – 9 °C. V júli je priemerná teplota vyššia ako 26 °C. Priemerný ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 800 – 900 mm.

Najstaršie osídlenie obcí Bolešov – Piechov pochádza už z neolitu (4.tisícročia pred Kr.). Najstaršia známa a publikovaná písomná zmienka o obci Bolešov pochádza z roku 1331 ako „Bolleso“, Aj keď obec Piechov sa spomína v listine z roku 1238. V roku 1241 obec napadli Tatári. Od roku 1318 si obyvatelia obce od benediktínskych mníchov osvojili ovocinárstvo. V roku 1431 prenikli na Považie husiti a pustošili ho. V lete roku 1528 v lete vyčíňali vojská generála Katzianera. V roku 1605 malo stavovské povstanie proti Habsburgovcom zlý dopad na život obce. 6. septembra 1648 bolo na Považí silné zemetrasenie, v rokoch 1748 a 1813 boli veľké povodne. V roku 1831 bola zaznamenaná cholera a vznikol bolešovský recept na jej liečenie, ktorý sa zachoval dodnes. V roku 1853 prebiehala v obci komasácia pozemkov. V roku 1910 bola uvedená do prevádzky železničná trať.
1. januára 1943 boli obce Bolešov a Piechov zlúčené do jednej obce pod názvom Bolešov. 1. mája 1945 bola obec oslobodená od Nemcov.

Kultúrne pamiatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršou architektonickou pamiatkou je kaštieľ v kedysi samostatnej obci Piechov. Pôvodne renesančný objekt zo 17. storočia bol v nasledujúcom storočí upravený v štýle romantizmu.
Zo sakrálnych stavieb je najstaršia Kaplnka svätého Jána Nepomuckého z konca 18. storočia nachádzajúca sa v severnej časti obce. Najväčšou sakrálnou pamiatkou v obci je rímskokatolícky Kostol sv. Ondreja apoštola z roku 1939. Bol postavený na mieste starého barokového kostola postaveného v roku 1674 a zbúraného v roku 1937. Stavba nového kostola sa uskutočnila v rokoch 1937 – 1939 podľa návrhu vtedajšieho kaplána Štefana Samáka a projektu architekta Milana M. Harminca.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bolešov (okr.IL) SODB 2001
Slováci
  
99,00 %
Česi
  
1,00 %

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Bolešov (okr.Ilava) SODB 2001
Rímskokatolícka c.
  
97,00 %
Ostatní, nezistení
  
3,00 %

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]