Preskočiť na obsah

Bratislava – mestská časť Vrakuňa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bratislava – mestská časť Vrakuňa
mestská časť Bratislavy
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Bratislava II
Región Bratislava
Vodný tok Malý Dunaj
Nadmorská výška 132 m n. m.
Súradnice 48°08′45″S 17°12′28″V / 48,1457°S 17,207835°V / 48.1457; 17.207835
Rozloha 10,3 km² (1 030 ha) [1]
Obyvateľstvo 20 221 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 1 963,2 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1279
Starosta Martin Kuruc[3] (nezávislý)
PSČ 82107
ŠÚJ 529338
EČV (do r. 2022) BA, BL, BT
Tel. predvoľba +421-2
Adresa miestneho
úradu 		Miestny úrad Bratislava-Vrakuňa, Šíravská 7, 821 07 Bratislava 214
E-mailová adresa vrakuna@vrakuna.sk
Telefón +421-2-4020 4800
Fax +421-2-4525 7984
Poloha mestskej časti na Slovensku
Poloha mestskej časti na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mestskej časti
Wikimedia Commons: Vrakuňa
Webová stránka: vrakuna.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Poloha miestnej časti Dolné hony

Bratislava – mestská časť Vrakuňa[4] (iné názvy: Bratislava-Vrakuňa, Mestská časť Vrakuňa, Vrakuňa; (maď. Pozsony-Vereknye, nem. Preßburg-Fragendorf) je mestská časť Bratislavy ležiaca na oboch brehoch Malého Dunaja.

Vrakuňa leží na východ od centra Bratislavy, na ceste vedúcej cez Malý Dunaj na Žitný ostrov. Na jednej strane Malého Dunaja ležia Podunajské Biskupice, na tej druhej hraničí s Trnávkou, jej zadnou časťou, ktorá sa v súčasnej dobe veľmi rýchlo rozrastá. Neďaleko sa nachádza nové nákupné stredisko Avion, ktoré sa rozprestiera vedľa letiska Milana Rastislava Štefánika.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Ruské vorok "plot, ohrada" je sémanticky responzibilné so slovinským roček "plot, ohrada" aj so slovinským roč "zväzok vetvičiek". Indoeurópsky koreň ver- : vor- "spájať, spletať, zošívať, viazať" mal viacej derivátov. Jedným z nich bol derivát verk- : vrek- , vork- : vrok- v nulovom stupni vrk-. (z toho je praslovanské slovo vrkoč "spletené vlasy"). Východní Slovania majú apelatívum vorok vo význame plot, ohrada bohato využívané v zemepisných názvoch Vorok pri Černigove, Vorokušino pri Jaroslavli, Vorokšino pri Kostrome atď. Tomu zodpovedajú slovenské toponymá Vrakuňa (Bratislava), Vrakúň pri Dunajskej Strede, s pôvodným významom ohrada pri rieke. Do Maďarčiny prevzaté ako Várkony. Taká ohrada je pri Slanej - Sajóvárkony, pri Tise - Tiszavárkony.[5]

Občianska vybavenosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrástol tu nový obytný súbor Vrakuňa (ulice Bučinová, Jedľová, Kríková, Poľnohospodárska, Rajecká, Stavbárska, Vŕbová), na území je 7 materských škôl, 3 základné školy a Súkromné slovanské gymnázium, ktoré sídli v budove ZŠ na Žitavskej ulici.

V rámci územného plánu vznikla nová obchodná sieť a vytvorili sa ďalšie plochy na podnikateľské aktivity. Z pešej zóny na Poľnohospodárskej úlici sa stalo postupne spoločenské centrum mestskej časti. K novovybudovaným dielam patria predovšetkým budovy Miestneho úradu na Šíravskej ulici, Všeobecná úverová banka na Kazanskej ulici a nový obytný súbor na Bebravskej ulici.

Vrakuňa nemá na svojom územi žiadne priemyselné podniky, ale jej obyvatelia pocitujú nepriaznivý vplyv Slovnaftu, letiska aj Ústrednej čistiarne odpadových vôd.

Rímskokatolícka farnosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Farnosť Bratislava Vrakuňa 1. novembra 1991 bola zriadená dekrétom arcibiskupa Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy Mons. Jána Sokola. Zároveň bol ustanovovacím dekrétom menovaný Vdp. Augustín Drška za farára novozriadenej farnosti.

Základný kameň nového kostola a stavenisko boli posvätené 28. februára 1993. Nový kostol Mena Panny Márie, ako prístavba k pôvodnému kostolu, ktorý dnes plní funkciu kaplnky, bol daný do užívania 1. januára 1994. Slávnostnú vysviacku vykonal arcibiskup Mons. Ján Sokol 9. septembra 1995. Pôvodný kostol bol z roku 1879.

Kultúra, šport, oddych

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1994 bola opätovne zriadená miestna knižnica (od 2006 sídli na Bodvianskej ulč.4.) V budove na Bodvianskej ul.č.4 sa nachádza Centrum detskej tvorivosti ,kde pracujú rôzne záujmové krúžky, organizujú sa tu súťaže, besedy. Predstavenia bábkového divadla, filmové predstavenia a predstavenia pre deti a mládež mestskej časti a žiakov škôl sa konajú v Kultúrnom stredisku Tallinn na Stavbárskej ul.60.V budove kultúrneho strediska Tallinn sídli zároveň Mixklub - nízkoprahové zariadenie pre deti a mládež, ktoré prevádzkuje Detský fond Slovenskej republiky. V roku 2004 bolo na Železničnej č.14 otvorené Tanečné centrum, v ktorom popri iných aktivitách (folklórny súbor Dopravár, Ľudová hudba Jarabina, divadelný súbor Rarášok, skupina Hip-hop Elastik)pôsobí Súkromná základná umelecká škola zameraná na tanec. Koncerty vážnej hudby sa konajú v novom kostole. Športový klub Vrakuňa, ktorý sídli na Poľnohospodárskej ulici, zabezpečuje najmä futbalové aktivity pre žiakov a mládež.

V lokalite Bodvianska ul.-Toplianska ul. sú možnosti zahrať si plážový volejbal,petang a tenis. Lesopark Vrakuňa je prepojený lávkou cez Malý Dunaj priamo do obytného súboru. Odtiaľto sa dá priamo dostať po novovybudovanej cyklistickej trase až na petržalskú hrádzu a iné, ktoré sú vhodné aj pre korčuliarov. Lesopark Vrakuňa je vhodná voľba na oddych pre celú rodinu ako aj zaľúbené páry alebo prechádzku so svojím štvornohým priateľom.

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Stredovek

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne tvorila súčasť bratislavského hradného panstva. Jej osídlenie siaha pravdepodobne až do včasného stredoveku. Dôkazom toho je starý slovenský názov osady - Vrač (lekár alebo čarodejník). S prvým názvom Verekne (Vrakuňa) sa stretávame v roku 1290, kedy osada - založená roku 1279 - dostáva názov od svojho majiteľa Lörinca Verekenyiho (maď. Verekenyi Lörinc), ktorý v tom čase získal kráľovský majetok. Od konca 14. storočia obec postupne prechádzala do majetku mesta Bratislava.

Novovek

[upraviť | upraviť zdroj]

Ďalší vývoj obce nepriaznivo ovplyvnilo pustošenie vojska sultána Galgu, ktorý roku 1683 prechádzal cez Vrakuňu so sprievodom 8000 vojakov do Bernolákova, do tábora Imricha Tököliho (maď. Tököli Imre) a zničil nielen celú dedinu, ale aj most. Obyvatelia Vrakuňe boli prinútení v nepokojných časoch opustiť svoje príbytky a skrývať sa v lesoch na dunajských ostrovoch. Mnohí prišli o život. Ich počet sa preriedil, ale možno pozorovať istú kontinuitu obyvateľstva. Do roku 1768 sa počet obyvateľov zvýšil približne na úroveň, aká bola pred rokom 1683 - 41 rodín osadníkov, ale boli omnoho chudobnejší.

19. a 20. storočie

[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 19. storočia mala Vrakuňa už 69 domov, 451 obyvateľov, prevažne maďarskej národnosti. Obyvatelia obhospodarovali 1744 jutár pôdy, ktorú obrábali aj napriek jej zlej kvalite. Remeslo sa veľmi nerozvinulo. Okrem mlynárov, mäsiara a výčapníka sa v 19. storočí spomína aj čižmár, murár a tkáč.

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa do Vrakune prisťahovalo mnoho nových obyvateľov. Ich počet vzrástol za pätdesiat rokov na 742. Venovali sa väčšinou zeleninárstvu a chovu dobytka, ktorého množstvo vzrástlo až štvornásobne. Do roku 1940 sa počet obyvateľov obce zvýšil na 1232 a počet domov na 249. Celková rozloha chotára bola 1 013 ha.

V roku 1948 bola obec úradne premenovaná z Verekne na Vrakuňu a do roku 1971 bola samostatnou obcou, ktorú riadil „Okresný národný výbor Bratislava - vidiek“. 1. januára 1972 sa stala súčastou hlavného mesta SSR Bratislavy a od roku 1990 je jednou zo 17 mestských častí Bratislavy, na rozlohe 10,3 km² žije viac ako 18 000 obyvateľov.

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
sčítanie počet obyvateľov v %
Slováci Maďari Nemci Rusíni Rómovia ostatní nezistení
1880 470 8,9 74,7 12,1 N/A N/A 4,3 N/A
1890 514 3,9 86,4 9,7 N/A N/A N/A N/A
1900 599 3,0 89,8 6,7 N/A N/A 0,5 N/A
1910 742 2,4 91,4 6,2 N/A N/A N/A N/A
1930 958 9,1 85,6 4,5 N/A N/A 0,8 N/A
1970 1833 54,5 41,9 1,1 N/A N/A 2,4 N/A
1991 18201 86,1 8,6 0,3 <0,1 0,5 2,8 1,7
2001 18386 88,2 6,9 0,3 0,1 0,1 1,9 2,4
2011 19177 90,3 4,8 0,3 0,2 0,2 2,1 2,2
2021 20711 83,9 3,6 0,2 0,2 0,1 2,5 9,5
údaje: Štatistický úrad Slovenskej republiky

Farári

[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobenie Meno
Od Do
15. november 1991 30. jún 1999 Augustín Drška
1. júl 1999 30. jún 2000 Ondrej Valach
1. júl 2000 30. jún 2009 Roman Frydrich
1. júl 2009 31. august 2012 Miroslav Michalka
1. september 2012 súčasnosť Marek Krošlák

Starostovia

[upraviť | upraviť zdroj]
Pôsobenie Meno
Od Do
1990 1994 Ľudmila Lacková
1994 1998 Ľudmila Lacková
1998 2002 Ľudmila Lacková
2002 2006 Ľudmila Lacková
2006 2010 Ladislav Fatura
2010 2014 Ľudmila Lacková
2014 2018 Martin Kuruc
2018 2022 Martin Kuruc
2022 N/A Martin Kuruc

Dopravné spojenie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Arménska

  • Bodvianska

  • Stn. Vrakuňa (Čiližská)

  • Dudvážska

  • Estónska

  • Hronská

  • Majerská

  • Píniová

  • Pod gaštanmi

  • Podpriehradná

  • Ráztočná

  • Stavbárska

  • Šípová

  • MiÚ Vrakuňa (Šíravská)

  • Toryská

  • Železničná

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Nariadenie vlády č. 258/1996 Z. z. Slovenskej republiky, ktorým sa vydáva Zoznam obcí a vojenských obvodov tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Ministerstvo spravodlivosti SR, 1996-08-13, [cit. 2015-10-27]. Dostupné online.
  5. ↑ ONDRUŠ, Šimon. Odtajnené trezory slov III. Martin : Matica slovenská, 2004. 230 s. (Knižnica Slovenských pohľadov; zv. 8.) ISBN 80-7090-762-2. S. 102, 138, 191.
  6. ↑ Dopravný podnik Bratislava [online]. Bratislava: Dopravný podnik Bratislava, [cit. 2022-04-08]. Dostupné online.
  7. ↑ Bratislava : Cestovné poriadky. imhd.sk (Bratislava: mhd.sk). Dostupné online [cit. 2024-06-07].
  8. ↑ Cestovné poriadky prímestskej autobusovej dopravy - ARRIVA Bratislava [online]. arriva.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.
  9. ↑ Total Avengers s.r.o.. Cestovné poriadky [online]. idsbk.sk, [cit. 2022-06-26]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Bratislava_–_mestská_časť_Vrakuňa&oldid=7910417“