Rak (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Cancer)
Rak
Mapa súhvezdia Rak
Mapa súhvezdia Rak

Latinský názovCancer
SkratkaCnc
GenitívCancri
Symbolické vyjadrenierak
Rektascenzia9h
Deklinácia20°
Plocha506  štvorcových stupňov
Poradie: 31
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaAl Tarf (β Cnc)
(Zdanl. magnitúda 3,5)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −60°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Marec
Toto je článok o súhvezdí. O rovnomennom znamení pozri Rak (znamenie).

Rak (♋, Cancer) je malé a nevýrazné súhvezdie a súčasne jedno zo zvieratníkových súhvezdí. Nachádza sa medzi súhvezdiami Blíženci na západe, Lev na východe, Rys na severe a Malý pes a Hydra na juhu. Bolo po ňom pomenované znamenie Rak.

Slnko ním prechádza od 21. júla do 9. augusta. Prechádzajú ním Mesiac aj planéty. Kedysi býval Rak najsevernejším súhvezdím zvieratníka, takže ním prechádzalo Slnko v čase letného slnovratu. Najsevernejšia rovnobežka na Zemi, kde je Slnko v zenite raz do roka (v deň letného slnovratu), sa preto nazýva Obratník Raka. Dôsledkom precesie sa však letný slnovratový bod posunul do súhvezdia Blížencov.

Legenda[upraviť | upraviť zdroj]

Súhvezdie svojím tvarom trochu pripomína obrovského raka alebo kraba. Jeho mytologický pôvod sa najčastejšie dáva do súvisu s legendou o Heraklových úlohách. Tento rak údajne pomáhal Hydre v boji proti Heraklovi (Herkulovi). Jedným z hrdinských činov Herakla bolo totiž stretnutie s deväťhlavou Hydrou, ktorá žila v močiaroch pri meste Lerny a pustošila okolie. Hydra mala v zápase pomocníka, obrovského kraba s ostrými klepetami. Keď sa krab zahryzol Heraklovi do nohy, strelil po ňom Heraklov pomocník, pastier Iolaos, šípom a kraba usmrtil. Bohyňa Héra ho potom preniesla na oblohu, pretože nadržiavala všetkým Heraklovým nepriateľom. Rak sa na oblohe ocitol spolu s ďalšími príšerami, ktoré Herakles zabil: s Levom a Hydrou. Podľa inej legendy je to rak, ktorý zadržal nymfu, aby ju Zeus mohol dostihnúť.

Starí Chaldejci nazývali toto súhvezdie Bránou ľudí. Tadiaľ vraj duše zostupujú na Zem, aby prijali ľudské telo. Indiáni na Yucatáne zase verili, že ak sa Slnko ocitne v tomto súhvezdí, zostupuje v podobe ohnivého vtáka k Zemi a prijíma obete na oltári.

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Významné hviezdy:

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Cnc Acubens 4,26m
β Cnc Altarf 2,04m
γ Cnc Asellus Borealis 4,7m
δ Cnc Asellus Australis 3,9m
ε Cnc Meleph 6,3m

Hviezda alfa sa nazýva Acubens, čo znamená klepetá. Je to dvojhviezda, ktorej zložky majú jasnosť 4,27 mag a 11,0 mag a sú od seba vzdialené 11“. Alfa však nie je najjasnejšia hviezda súhvezdia. Tou je beta s názvom Altarf alebo jednoducho Tarf, čiže „špička“.

Zéta Cancri má názov Tegmine, čo znamená „pancier“. Je to viacnásobná hviezda. Ďalšie hviezdy s najmenej jedným pozorovateľným sprievodcom sú napríklad ι Cancri, φ2 Cancri, ο Cancri a ρ Cancri.

V súhvezdí je niekoľko slabých premenných hviezd. Nápadne červená X Cancri v blízkosti hviezdy Asellus Australis mení jasnosť od 5,6 mag do 7,5 mag s približnou periódou 195 dní. Hviezda R Cancri je zase v blízkosti Altarfu. Je to bežná premenná hviezda typu Mira Ceti so zmenami magnitúdy sú od 6,1 do 11,8 a periódou 362 dní. Polopravidelná premenná hviezda RS Cancri naďaleko tau Cancri má periódu 120 dní a rozsah magnitúd od 6,2 do 7,7.

Od roku 1996 púta pozornosť astronómov aj hviezda 55 Cancri. Bola to totiž druhá známa hviezda hlavnej postupnosti, pri ktorej bola objavená extrasolárna planéta.

Objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Jasličky (M44), jedna z najjasnejších hviezdokôp oblohy

V súhvezdí Raka sa nachádza jedna z najznámejších a jedna z mála voľným okom viditeľných otvorených hviezdokôp. Volá sa Praesepe alebo Jasličky, v Messierovom katalógu má označenie M44. Pri pohľade voľným okom sa javí ako rozmazaná hmlistá škvrna. Jej celková jasnosť je 3,7 mag a vzdialenosť 525 – 580 ly.

Druhá jasná otvorená hviezdokopa je M67. Leží dosť ďaleko od galaktickej roviny a je jednou z najstarších známych otvorených hviezdokôp. Vzdialená je 2 500 – 2 700 svetelných rokov.

V Rakovi leží tiež veľké množstvo slabých galaxií. Najjasnejšia galaxia Raka je NGC 2775.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rak patrí medzi stredne veľké súhvezdia. Je to jedno z menej nápadných zvieratníkových súhvezdí. Základný obrazec je tvorený hviezdami iota, gama, delta, alfa, beta. Má tvar obráteného Y. Celé súhvezdie sa nachádza v obrovskom trojuholníku, ktorý tvoria hviezdy Regulus, Pollux a Prokyón. Vďaka jeho polohe napravo od Leva ho ľahko nájdeme. Leží na rozhraní medzi zimnými a jarnými súhvezdiami. Vidieť ho môžeme už na jeseň nadránom. Pozorovateľné je celú zimu až do začiatku júna.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Rak, s. 395 – 399.