Centaurus (súhvezdie)
| Kentaur | |
 | |
| Latinský názov | Centaurus |
|---|---|
| Skratka | Cen |
| Genitív | Centauri |
| Symbolické vyjadrenie | Kentaur |
| Rektascenzia | 13h |
| Deklinácia | −50° |
| Plocha | 1 060 štvorcových stupňov Poradie: 9 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 10 |
| Najjasnejšia hviezda | Alfa Centauri (α Cen) (Zdanl. magnitúda −0,01) |
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Máj | |
Centaurus (lat. Centaurus, skratka Cen, v minulosti známy aj ako Kentaur alebo Kentaurus) je jasné súhvezdie na južnej oblohe. Bolo jedným zo 48 súhvezdí zaznamenaných Ptolemaiom a počíta sa tiež medzi 88 moderných súhvezdí. Toto južné súhvezdie je jedno z najväčších na oblohe. Je známe tým, že sa v ňom nachádza naša po Slnku najbližšia hviezda. Ďalším známym objektom Centaura je najväčšia guľová hviezdokopa v našej Galaxii, Omega Centauri.
Pred 2500 rokmi mohli ešte Gréci vidieť na jar v súhvezdí Centaura aj súhvezdie Južný kríž, ktorý je do neho vkliesnený z juhu. V Ptolemaiových časoch (2. stor.) patril Južný kríž ku Centaurovi, ale neskôr bol vyčlenený ako osobitné súhvezdie. V dôsledku precesie sa niektoré z hviezd južnej oblohy stávajú pre nás neviditeľné, iné naopak vychádzajú nad náš obzor. Zhruba pred 7000 rokmi bol v našej zemepisnej šírke viditeľný celý Kentaurus aj s Južným krížom.
Pozoruhodné prvky
[upraviť | upraviť zdroj]
Hviezdy
[upraviť | upraviť zdroj]Obsahuje Proximu Centauri, hviezdu typu červený trpaslík, ktorá je najbližšia známa hviezda (okrem Slnka) k Zemi. Je od nás vzdialená 4,22 svetelných rokov. Voľným okom je však neviditeľná, lebo dosahuje iba jedenástu magnitúdu. Okolo tejto hviezdy obiehajú aj najbližšie známe exoplanéty k slnečnej sústave. Súhvezdie taktiež obsahuje Alfu Centauri zvanú aj Rigil Kentauri, dvojhviezdu, ku ktorej je Proxima Centauri pravdepodobne pripojená gravitačnou silou. Alfa Centauri je už voľným okom viditeľná, predstavuje tretiu najjasnejšiu hviezdu nočnej oblohy a najjasnejšiu hviezdu Centaura. Jej hlavná zložka, Alfa Centauri A, sa veľmi podobá Slnku.
Beta Centauri má názov Agena alebo Hadar (Hadar a gana = „koleno“). Je to jedenásta najjasnejšia hviezda na oblohe. V zemepisných šírkach Slovenska zostáva stále pod obzorom. Spojnica hviezd Alfa Centauri a Agena pomáha hľadať súhvezdie Južný kríž.
Théta Centauri sa nazýva Menkent, čiže „rameno kentaura“. Je to oranžový obor a jedna z mála hviezd súhvezdia Centaurus, ktorú máme možnosť vidieť aj z našich zemepisných šírok, hoci len veľmi nízko nad obzorom. Je to najvrchnejšia hviezda základného obrazca.
R Centauri je premenná hviezda typu Mira Ceti a leží hneď nad spojnicou hviezd alfa a beta. Centaurus X-3 je röntgenová dvojhviezda. Za zmienku stojí aj hviezda BPM 37093. Odhaduje sa, že je to zdegenerovaná hviezda, obsahujúca kryštalický uhlík.
V roku 185 zasiahlo Zem svetlo zo vzdialenej supernovy, ktoré bolo pozorované z územia Číny. Bola viditeľná až 20 mesiacov a dosiahla najväčšiu jasnosť až -8 mag.
Pozoruhodné objekty na oblohe
[upraviť | upraviť zdroj]Súhvezdím prechádza aj časť Mliečnej cesty a je veľmi bohaté na zaujímavé objekty. Predovšetkým je to nádherná guľová hviezdokopa, ktorá má nezvyčajné označenie – Omega Centauri, akoby to bola hviezda. So svojou jasnosťou 3,6 magnitúd je najjasnejšia guľová hviezdokopa na oblohe, ale zo zemepisných šírok strednej Európy je neviditeľná. Okolo stredu tejto obrovskej hviezdokopy obieha asi 10 miliónov hviezd.
Hviezdokopa IC 2948 leží okolo hviezdy lambda Centauri a obklopuje ju hmlovina IV 2944. Otvorená hviezdokopa je aj NGC 5460 s celkovou jasnosťou 6,3 mag.
IC 2944 je červená emisná hmlovina s intenzívnou tvorbou hviezd. V hmlovine sa nachádzajú husté chuchvalce prachu a plynu nazývané Thackerove globuly alebo Bokove globuly.
Jedným z objektov v súhvezdí Centaurus, nachádzajúci sa ďaleko od slnečnej sústavy, je Bumerangová hmlovina (po angl. Boomerang nebula), ktorá je najchladnejším miestom, ktoré veda pozná (1 kelvin, −272 °C).
Ďalším objektom v súhvezdí Kentaura je galaxia Centaurus A. Ako rádiový zdroj patrí medzi najvýkonnejšie známe mimogalaktické zdroje vo vesmíre. Má jasnosť 7,2 mag, čím je najjasnejšou galaxiou mimo našej Miestnej skupiny. Ďalej je výnimočná a známa najmä tmavým pruhom medzihviezdnej absorbujúcej hmoty, ktorá jej na snímkach dáva charakteristický vzhľad.
Aj ďalšia veľká eliptická galaxia, NGC 4696, má v jadre takisto aktívnu supermasívnu čiernu dieru.
NGC 4622 je nazývaná aj spätná galaxia, pretože rotuje opačným smerom, ako astronómovia očakávali. NGC 4945 je zase úzka skosená špirálová galaxia. Abell 3574 je kopa galaxií vzdialená asi 200 miliónov ly od nás. Patrí k nej aj na plyn bohatá eliptická galaxia NGC 5291.
História a mytológia
[upraviť | upraviť zdroj]O tomto súhvezdí sa zmienili Eudoxus (4. stor. pred Kr.) a Aratus (3. stor. pred Kr.). Ptolemaios v ňom zaznamenal 37 hviezd. Podľa gréckej mytológie je toto súhvezdie Cheirón alebo Chiron, čo bol múdry kentaur (napoly človek, napoly kôň), známy ako učiteľ Jásona (vodca argonautov) a učiteľ Herkula (poloboh). O Chironovi sa tiež hovorilo, že on rozdelil oblohu na súhvezdia. Pre svoju múdrosť sa dostal na nebo. Je znázorňovaný, ako nesie Vlka, aby ho obetoval na Oltári. Na oblohe je aj kentaurus zlej povesti – Strelec. Menom kentaura Chirona je takisto pomenovaná planétka, ktorá obieha za dráhou Jupitera. Neskôr bolo objavených niekoľko ďalších jej podobných planétok. Nakoľko majú vlastnosti komét aj asteroidov, boli pomenované Kentauri, pretože sú napoly kométy, napoly planétky, tak ako boli kentauri napoly ľudia a napoly kone.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Centaurus je pomerne veľké a nápadné súhvezdie. Patrí spolu s Južným krížom k najkrajším súhvezdiam južnej oblohy. Z územia Slovenska bohužiaľ môžeme pozorovať len jeho najsevernejšiu časť. Ani na tom najrovinatejšom obzore neuvidíme viac ako jednu tretinu. Celé je viditeľné len južne od 25. rovnobežky. V našich zemepisných šírkach nevychádza nad obzor ani dvojica hviezd Rigil Kent a Hadar, ani Omega Centauri, ani nijaká časť Mliečnej cesty v tomto súhvezdí. Súhvezdie je jarné, ale možno ho sledovať len od marca do mája.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Centaurus, s. 153 – 162.
- HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
- KLEZCEK, Josip. Velká encyklopedie vesmíru. Redakcia Jitka Zykánová. prvé. vyd. Praha : Academia, © 2002. (2480.) ISBN 80-200-0906-X. (česky)
- MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.
- KALER, Jim. STARS. Dostupné online. (anglicky)