De Havilland Vampire
| Vampire Sea Vampire | |
_copy.jpg) Vampire T.11 počas letovej ukážky na Cotswold Air Show | |
| Typ | stíhacie lietadlo |
|---|---|
| Výrobca | de Havilland English Electric |
| Prvý let | 20. septembra 1943 |
| Zavedený | 1946 |
| Vyradený | 1979 (Vzdušné sily Rodézie) |
| Charakter | vyradený |
| Hlavný používateľ | Royal Air Force Royal Navy |
| Vyrobených | 3 268 |
de Havilland Vampire bolo britské prúdové stíhacie lietadlo, druhé po Gloster Meteore. Primárne bolo určené na vybojovanie vzdušnej prevahy, neskôr však vzniklo viacero rôznych variantov a stroj slúžil v RAF ako stíhací bombardér, aj ako cvičné lietadlo. Verzia Sea Vampire bola prvým prúdovým lietadlom na svete, ktoré bolo schopné pristávať na palube lode.
Hoci bol Vampire vyvíjaný ešte počas druhej svetovej vojny, prišiel príliš neskoro na to, aby mohol zasiahnuť do bojov v tomto konflikte.
Koncom 50. rokov začalo v RAF nahrádzanie lietadiel Vampire novými stíhačkami Hawker Hunter a Gloster Javelin.
Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]
Začiatkom 40. rokov 20. storočia pracovala firma de Havilland na vývoji experimentálneho lietadla s označením DH.99. Cieľom bolo overiť, či by bol stroj s jedným prúdovým motorom schopný letu.[1] Vývoj dostatočne výkonnej pohonnej jednotky zabezpečoval britský letecký inžinier major Frank Bernard Halford. Výsledkom jeho práce bol motor H.1, nesjkôr nazvaný Goblin. Drak DH.99 pozostával z krátkej trupovej gondoly a dvoch nosníkov chvostových plôch, ktoré sa tiahli po stranách gondoly. Trup lietadla bol celokovový.
Po tom, ako britské ministerstvo leteckej výroby preštudovalo návrh spoločnosti de Havilland, požadovalo, aby bolo lietadlo vyrobené z kombinácie dreva a kovu. S výrobou dreveného trupu mala spoločnosť veľké skúsenosti, keďže už počas vojny produkovala úspešný stíhací bombardér DH.98 Mosquito. Trup aj krídla tohto lietadla s piestovými motormi boli vyrábané z preglejky.
V novembri 1941 vydali britské úrady technickú špecifikáciu E.6/41 a požadovali výrobu dvoch prototypov. Práce na lietadle, ktoré dostalo označenie DH.100, boli v spoločnosti de Havilland spustené v polovici roku 1942. Prvý let prototypu sa uskutočnil 20. septembra 1943. Lietadlo vzlietlo z letiska Hatfield a bolo pilotované Geoffreym de Havilland Jr, synom zakladateľa spoločnosti de Havilland. Prototyp absolvoval prvý let bez výzbroje a poháňal ho Halfordov motor H.1 s ťahom 12 kN. Počas letu sa objavili iba malé nedostatky, ako príliš citlivé krídelká a malé vychyľovanie sa z kurzu. Testovanie prebiehalo celý nasledujúci rok, pričom sa do skúšok zapojili ešte ďalšie dva prototypy. Dňa 23. júla 1945 prvý prototyp hneď po štarte havaroval. Príčinou bola porucha palivového čerpadla, pilot Geoffrey Pike však vyviazol bez zranení.
Vývoj lietadla sa oneskorili a preto sa DH.100 do bojov v druhej svetovej vojne už nezapojil.[2] Sériová výroba sa rozbehla až v máji 1945 a prvé stíhačky s označením Vampire F.MK 1 boli zaradené do služby v RAF v júni 1946.[3]
Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]
Drak lietadla Vampire pozostával z krátkej trupovej gondoly, v ktorej bol kokpit a štyri kanóny Hispano Mk.V kalibru 20 mm. Po stranách gondoly sa tiahli dva nosníky chvostových plôch. Otvory prívodu vzduchu do motora sa nachádzali v koreňoch krídiel s rozpätím 11,58 m. Všetky riadiace plochy lietadla boli ovládané mechanicky. Väčšina trupu bola vyrobená zo sendviča balsových dosiek a listov smrekovej preglejky. Takto sa vyrobili dve polovice trupu, ktoré boli zlepené a pokryté ťažkou tkaninou. Zvyšok trupu lietadla bol vyrobený z kovu, väčšinou z hliníkovej zliatiny.
Prototypy Vampirov a prvá várka sériovo vyrobených lietadiel mali trojdielny prekryt kabíny. Od 87. produkčného kusu F.Mk 1 však mali už všetky stroje jednodielny prekryt, ktorý poskytoval pilotovi oveľa lepší prehľad. Sedadlo pilota nebolo vystreľovacie a pilot sa tak nemohol v prípade potreby katapultovať. Pred nepriateľskou streľbou bol pilot chránený dvomi pancierovými doskami - jedna sa nachádzala za jeho sedadlom a druhá pred palubnou doskou. Avionika stroja bola jednoduchá, čo bolo v tom čase normálne. Pozostávala z identifikačného systému priateľ/nepriateľ (IFF) a štvorkanálového rádiového komunikačného systému. Prvých 50 sériovo vyrobených strojov nemalo pretlakovú kabínu, avšak pri ďalších lietadlách sa už pretlakový kokpit stal štandardom.
Lietadlo mohlo niesť interne 918 litrov paliva, ktoré sa nachádzalo v troch nádržiach. Jedna s objemom 436 litrov bola v trupe a ďalšie dve sa nachádzali v krídlach. Všetky tri nádrže boli vyrobené z kovu a pravdepodobne boli samolepiace. Na každom krídle mohla byť zavesená jedna externá nádrž s objemom 227 l alebo 455 l. Prvých 40 lietadiel Vampire F.Mk 1 bolo poháňaných prúdovým motorom s radiálnym kompresorom H.IA (Goblin 1), ktorý mal ťah 12,0 kN. Pohon zvyšných strojov tejto verzie zabezpečoval vylepšený motor Goblin 2 s ťahom 16,7 kN.[4]
Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]
Arabsko-izraelské vojny[upraviť | upraviť zdroj]
Dňa 20. augusta 1955 zaútočili nad púšťou Negev dva izraelské Meteory na štyri egyptské stíhačky Vampire. Vo vzdušnom súboji sa izraelským pilotom podarilo jeden z egyptských strojov poškodiť.
Ráno 1. septembra 1955 prekročili štyri egyptské stroje Vampire izraelsko-egyptskú hranicu, na čo Izrael zareagoval vyslaním dvoch Meteorov. Izraelské stíhačky sa zozadu priblížili k jednej dvojici egyptských Vampirov a oba úspešne zostrelili.[5]
Dňa 12. apríla 1956 vzlietli dve egyptské stíhačky Vampire zo základne El Arish a prenikli do izraelského vzdušného priestoru. Začali ich prenasledovať dve izraelské lietadlá Ouragan, ktorým sa podarilo dávkou z kanónu poslať jeden Vampire k zemi. Pilotovi druhého Vampiru sa podarilo uniknúť, ten však musel neskôr núdzovo pristáť ešte na území Izraela.[6]
Druhá indicko-pakistanská vojna (1965)[upraviť | upraviť zdroj]
V prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa napätie medzi Indiou a Pakistanom stupňovalo, až vyvrcholilo 1. septembra 1965 do masívneho vpádu pakistanských jednotiek do indickej oblasti Chamba. Prekvapivým útokom sa podarilo prečísliť indické pozemné jednotky, ktoré museli požiadať o leteckú podporu.
Indické letectvo otvorilo letecký útok 12 lietadlami Vampire FB.Mk 52, ktoré vzlietli v troch formáciách. Keď dorazili stíhačky Vampire do bojovej oblasti, naskytol sa ich pilotom pohľad na územie, posiate pakistanskými tankami Patton M47 a M48. Všetky tanky boli rozmiestnené v otvorenej krajine bez kamufláže. Jediné, čo bolo potrebné urobiť, bolo vybrať si jeden z nich, pustiť sa do strmhlavého letu pod správnym uhlom a vypáliť salvu neriadených rakiet. Po náletoch sa všetky stroje začali vracať naspäť na základňu, avšak štyri z nich boli zostrelené pakistanskými F-86 Sabre.
Na základe skúseností z prvého dňa boli stroje Vampire FB.Mk 52 stiahnuté z bojov a nahradené stíhačkami Gnat.[7]
Varianty[upraviť | upraviť zdroj]
- F Mk.1 – Počiatočná produkčná verzia, zaradená do služby; poháňaná motorom Havilland Goblin s ťahom 12,0 kN.
- F Mk.3 – Verzia v vylepšenou stabilitou trupu a závesníkmi pod krídlami.
- FB Mk.5 – Stíhací bombardér, ktorý mal menšie rozpätie krídel a prepracované závesníky pod krídlami.
- FB Mk.6 – Švajčiarsky exportný model.
- FB Mk.9 – Tropikalizovaná verzia s klimatizovaným kokpitom.
- FB Mk.20/FB Mk.21 „Sea Vampire“ – Námorná verzia, ktorá vznikla na báze FB.Mk 5.
- FB Mk.50 – Verzie poháňané motormi Goblin, Nene alebo Rolls-Royce.
- S.E.535 „Mistral“ – Verzia, postavená na základe FB.Mk 50 a vyrábaná na licenciu vo Francúzsku.
- NF Mk.10 – Dvojmiestna verzia nočnej stíhačky.
- NF Mk.54 – Exportná verzia nočnej stíhačky pre Francúzsko, vyrábaná na báze NF.Mk 10.
- T Mk.11 – Základná cvičná verzia.
- T Mk.22 – Cvičná verzia, určená pre výcvik budúcich pilotov Sea Vampire.
- T Mk.33/34/35 – Cvičné verzie vyrábané v Austrálii.
- T Mk.5 – Exportné deriváty, vyrábané na báze austrálskych cvičných variantov.
Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]
_Vampire_T55_(DH-115)_AN2244396.jpg)
.jpg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Špecifikácie (de Havilland Vampire FB.Mk 52)[upraviť | upraviť zdroj]
Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
- Posádka: 1
- Dĺžka: 9,37 m
- Rozpätie: 11,58 m
- Výška: 2,69 m
- Nosná plocha : 24,34 m²
- Hmotnosť (prázdny): 3 304 kg
- Maximálna vzletová hmotnosť: 5 620 kg
- Pohonná jednotka: 1× prúdový motor de Havilland Goblin 3 s ťahom 14,9 kN
Výkony[upraviť | upraviť zdroj]
- Maximálna rýchlosť: 882 km/h
- Dolet: 1 960 km
- Dostup: 13 045 m
- Stúpavosť: 24,4 m/s
Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]
- 4x kanón Hispano Mk.V kalibru 20 mm s palebným priemerom 150 nábojov na každý kanón
- 8x neriadené strely vzduch-zem s priemerom 76,2 mm
- 2x 225 kg bomby alebo prídavné palivové nádrže[8]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ THE HISTORY OF THE VAMPIRE
- ↑ de Havilland DH.100 Vampire Jet-Powered Fighter / Fighter-Bomber
- ↑ deHavilland DH-100/113/115 Vampire
- ↑ Vampire Variants
- ↑ Gloster Meteor
- ↑ Ouragan
- ↑ Tank Busting In The Chamb [online]. [Cit. 2017-05-08]. Dostupné online. Archivované 2016-10-17 z originálu.
- ↑ de Havilland Vampire FB.52 [online]. [Cit. 2017-05-07]. Dostupné online. Archivované 2017-02-27 z originálu.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
| Stíhacie lietadlá | |
|---|---|
| Bombardovacie a torpédové lietadlá | |
| Dopravné lietadlá a klzáky | |
| Prieskumné a spojovacie lietadlá | |
| Cvičné lietadlá | |
| Experimentálne lietadlá a prototypy | |
| Stíhacie lietadlá | |
|---|---|
| Bombardovacie lietadlá | |
| Hliadkové lietadlá | |
| Prieskumné lietadlá a lietadlá pre rádioelektronický boj | |
| Bojové lietadlá | |
| Transportné lietadlá | |
| Cvičné lietadlá | |
| Helikoptéry | |
| Prototypy | |
