De Havilland Vampire

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Vampire
Vampire t11 wz507 g-vtii cotswoldairshow 2010 arp.jpg
Vampire T.Mk.11
Typ stíhacie lietadlo
Výrobca de Havilland / English Electric
Prvý let 20. september 1943
Zavedený 1946
Vyradený 1979
Charakter vyradený
Hlavný používateľ Royal Air Force
Royal Navy
Vyrobených 3268

de Havilland Vampire bolo po Gloster Meteore druhým britským prúdovým stíhacím lietadlom. Primárne bolo určené na vybojovanie vzdušnej prevahy, neskôr však vzniklo viacero rôznych variantov a stroj slúžil v RAF ako stíhací bombardér, aj ako cvičné lietadlo. Verzia Sea Vampire bola prvým prúdovým lietadlom na svete, ktoré bolo schopné pristávať na palube lode.

Hoci bol Vampire vyvíjaný ešte počas druhej svetovej vojny, prišiel príliš neskoro na to, aby mohol zasiahnuť do bojov v tomto konflikte.

Koncom 50. rokov začalo v RAF nahrádzanie lietadiel Vampire novými stíhačkami Hawker Hunter a Gloster Javelin.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Dve lietadlá Vampire švédskych vzdušných síl

Začiatkom 40. rokov 20. storočia pracovala firma de Havilland na vývoji experimentálneho lietadla s označením DH.99. Cieľom bolo overiť, či by bol stroj s jedným prúdovým motorom schopný letu.[1] Vývoj dostatočne výkonnej pohonnej jednotky zabezpečoval britský letecký inžinier major Frank Bernard Halford. Výsledkom jeho práce bol motor H.1, nesjkôr nazvaný Goblin. Drak DH.99 pozostával z krátkej trupovej gondoly a dvoch nosníkov chvostových plôch, ktoré sa tiahli po stranách gondoly. Trup lietadla bol celokovový.

Po tom, ako britské ministerstvo leteckej výroby preštudovalo návrh spoločnosti de Havilland, požadovalo, aby bolo lietadlo vyrobené z kombinácie dreva a kovu. S výrobou dreveného trupu mala spoločnosť veľké skúsenosti, keďže už počas vojny produkovala úspešný stíhací bombardér DH.98 Mosquito. Trup aj krídla tohto lietadla s piestovými motormi boli vyrábané z preglejky.

V novembri 1941 vydali britské úrady technickú špecifikáciu E.6/41 a požadovali výrobu dvoch prototypov. Práce na lietadle, ktoré dostalo označenie DH.100, boli v spoločnosti de Havilland spustené v polovici roku 1942. Prvý let prototypu sa uskutočnil 20. septembra 1943. Lietadlo vzlietlo z letiska Hatfield a bolo pilotované Geoffreym de Havilland Jr, synom zakladateľa spoločnosti de Havilland. Prototyp absolvoval prvý let bez výzbroje a poháňal ho Halfordov motor H.1 s ťahom 12 kN. Počas letu sa objavili iba malé nedostatky, ako príliš citlivé krídelka a malé vychyľovanie sa z kurzu. Testovanie prebiehalo celý nasledujúci rok, pričom sa do skúšok zapojili ešte ďalšie dva prototypy. Dňa 23. júla 1945 prvý prototyp hneď po štarte havaroval. Príčinou bola porucha palivového čerpadla, pilot Geoffrey Pike však vyviazol bez zranení.

Vývoj lietadla sa oneskorili a preto sa DH.100 do bojov v druhej svetovej vojne už nezapojil.[2] Sériová výroba sa rozbehla až v máji 1945 a prvé stíhačky s označením Vampire F.MK 1 boli zaradené do služby v RAF v júni 1946.[3]

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Kokpit verzie FB.Mk 6

Drak lietadla Vampire pozostával z krátkej trupovej gondoly, v ktorej bol kokpit a štyri kanóny Hispano Mk.V kalibru 20 mm. Po stranách gondoly sa tiahli dva nosníky chvostových plôch. Otvory prívodu vzduchu do motora sa nachádzali v koreňoch krídiel s rozpätím 11,58 m. Všetky riadiace plochy lietadla boli ovládané mechanicky. Väčšina trupu bola vyrobená zo sendviča balsových dosiek a listov smrekovej preglejky. Takto sa vyrobili dve polovice trupu, ktoré boli zlepené a pokryté ťažkou tkaninou. Zvyšok trupu lietadla bol vyrobený z kovu, väčšinou z hliníkovej zliatiny.

Prototypy Vampirov a prvá várka sériovo vyrobených lietadiel mali trojdielny prekryt kabíny. Od 87. produkčného kusu F.Mk 1 však mali už všetky stroje jednodielny prekryt, ktorý poskytoval pilotovi oveľa lepší prehľad. Sedadlo pilota nebolo vystreľovacie a pilot sa tak nemohol v prípade potreby katapultovať. Pred nepriateľskou streľbou bol pilot chránený dvomi pancierovými doskami - jedna sa nachádzala za jeho sedadlom a druhá pred palubnou doskou. Avionika stroja bola jednoduchá, čo bolo v tom čase normálne. Pozostávala z identifikačného systému priateľ/nepriateľ (IFF) a štvorkanálového rádiového komunikačného systému. Prvých 50 sériovo vyrobených strojov nemalo pretlakovú kabínu, avšak pri ďalších lietadlách sa už pretlakový kokpit stal štandardom.

Lietadlo mohlo niesť interne 918 litrov paliva, ktoré sa nachádzalo v troch nádržiach. Jedna s objemom 436 litrov bola v trupe a ďalšie dve sa nachádzali v krídlach. Všetky tri nádrže boli vyrobené z kovu a pravdepodobne boli samolepiace. Na každom krídle mohla byť zavesená jedna externá nádrž s objemom 227 l alebo 455 l. Prvých 40 lietadiel Vampire F.Mk 1 bolo poháňaných prúdovým motorom s radiálnym kompresorom H.IA (Goblin 1), ktorý mal ťah 12,0 kN. Pohon zvyšných strojov tejto verzie zabezpečoval vylepšený motor Goblin 2 s ťahom 16,7 kN.[4]

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vampire kanadského letectva

Arabsko-izraelské vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 20. augusta 1955 zaútočili nad púšťou Negev dva izraelské Meteory na štyri egyptské stíhačky Vampire. Vo vzdušnom súboji sa izraelským pilotom podarilo jeden z egyptských strojov poškodiť.

Ráno 1. septembra 1955 prekročili štyri egyptské stroje Vampire izraelsko-egyptskú hranicu, na čo Izrael zareagoval vyslaním dvoch Meteorov. Izraelské stíhačky sa zozadu priblížili k jednej dvojici egyptských Vampirov a oba úspešne zostrelili.[5]

Dňa 12. apríla 1956 vzlietli dve egyptské stíhačky Vampire zo základne El Arish a prenikli do izraelského vzdušného priestoru. Začali ich prenasledovať dve izraelské lietadlá Ouragan, ktorým sa podarilo dávkou z kanónu poslať jeden Vampire k zemi. Pilotovi druhého Vampiru sa podarilo uniknúť, ten však musel neskôr núdzovo pristáť ešte na území Izraela.[6]

Druhá indicko-pakistanská vojna (1965)[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej polovici 60. rokov 20. storočia sa napätie medzi Indiou a Pakistanom stupňovalo, až vyvrcholilo 1. septembra 1965 do masívneho vpádu pakistanských jednotiek do indickej oblasti Chamba. Prekvapivým útokom sa podarilo prečísliť indické pozemné jednotky, ktoré museli požiadať o leteckú podporu.

Indické letectvo otvorilo letecký útok 12 lietadlami Vampire FB.Mk 52, ktoré vzlietli v troch formáciách. Keď dorazili stíhačky Vampire do bojovej oblasti, naskytol sa ich pilotom pohľad na územie, posiate pakistanskými tankami Patton M47 a M48. Všetky tanky boli rozmiestnené v otvorenej krajine bez kamufláže. Jediné, čo bolo potrebné urobiť, bolo vybrať si jeden z nich, pustiť sa do strmhlavého letu pod správnym uhlom a vypáliť salvu neriadených rakiet. Po náletoch sa všetky stroje začali vracať naspäť na základňu, avšak štyri z nich boli zostrelené pakistanskými F-86 Sabre.

Na základe skúseností z prvého dňa boli stroje Vampire FB.Mk 52 stiahnuté z bojov a nahradené stíhačkami Gnat.[7]

Varianty[upraviť | upraviť zdroj]

Porovnanie jednomiestneho FB.5 (vpredu) a dvojmiestneho T.11 (vzadu)
Japonský Vampire T.55

F.Mk 1 - Počiatočná produkčná verzia, zaradená do služby; poháňaná motorom Havilland Goblin s ťahom 12,0 kN.

F.Mk 3 - verzia v vylepšenou stabilitou trupu a závesníkmi pod krídlami.

FB.Mk 5 - stíhací bombardér, ktorý mal menšie rozpätie krídel a prepracované závesníky pod krídlami.

FB.Mk 6 - švajčiarsky exportný model.

FB.Mk 9 - tropikalizovaná verzia s klimatizovaným kokpitom.

FB.Mk 20/FB.Mk 21 "Sea Vampire" - námorná verzia, ktorá vznikla na báze FB.Mk 5.

FB.Mk 50 - verzie poháňané motormi Goblin, Nene alebo Rolls-Royce.

S.E.535 "Mistral" - verzia, postavená na základe FB.Mk 50 a vyrábaná na licenciu vo Francúzsku.

NF.Mk 10 - dvojmiestna verzia nočnej stíhačky.

NF.Mk 54 - exportná verzia nočnej stíhačky pre Francúzsko, vyrábaná na báze NF.Mk 10.

T.Mk 11 - základná cvičná verzia.

T.Mk 22 - cvičná verzia, určená pre výcvik budúcich pilotov Sea Vampire.

T.Mk 33/34/35 - cvičné verzie vyrábané v Austrálii.

T.Mk 5 - exportné deriváty, vyrábané na báze austrálskych cvičných variantov.

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Švajčiarsky Vampire T.Mk 55
Prvé pristátie Vampiru na lietadlovej lodi HMS Ocean
Spodný pohľad na Vampire

Austrália Austrália

Royal Australian Air Force

Barma Barma

Vzdušné sily Barmy

Čile Čile

Čilské vzdušné sily

Dominikánska republika Dominikánska republika

Vzdušné sily Dominikánskej republiky

Egypt Egypt

Egyptské vzdušné sily

Fínsko Fínsko

Fínske vzdušné sily

Francúzsko Francúzsko

Francúzske vzdušné sily

India India

Indické vzdušné sily

Indonézia Indonézia

Indonézske vzdušné sily

Irak Irak

Iracké vzdušné sily

Írsko Írsko

Írske vzdušné sily

Japonsko Japonsko

Japonské vzdušné sily sebeobrany

Jordánsko Jordánsko

Jordánske kráľovské vzdušné sily

Juhoafrická republika Juhoafrická republika

Vzdušné sily Juhoafrickej republiky

Kongo Kongo

Konžské vzdušné sily

Katanga Katanga

Indonézske vzdušné sily

Libanon Libanon

Vzdušné sily Libanonu

Mexiko Mexiko

Mexické vzdušné sily

Nový Zéland Nový Zéland

Kráľovské letectvo Nového Zélandu

Kanada Kanada

Kanadské kráľovské letectvo

Nórsko Nórsko

Nórske kráľovské letectvo

Portugalsko Portugalsko

Portugalské vzdušné sily

Rakúsko Rakúsko

Rakúske vzdušné sily

Sýria Sýria

Sýrske arabské vzdušné sily

Švédsko Švédsko

Švédske vzdušné sily

Švajčiarsko Švajčiarsko

Švajčiarske vzdušné sily

Rodézia Rodézia

Vzdušné sily Rodézie

Spojené kráľovstvo Spojené kráľovstvo

Royal Air Force

Venezuela Venezuela

Vzdušné sily Venezuely

Zimbabwe Zimbabwe

Vzdušné sily Zimbabwe

Špecifikácie (de Havilland Vampire FB.Mk 52)[upraviť | upraviť zdroj]

Vampire FB5

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 9,37 m
  • Rozpätie: 11,58 m
  • Výška: 2,69 m
  • Nosná plocha : 24,34 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 3 304 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 5 620 kg
  • Pohonná jednotka: 1× prúdový motor de Havilland Goblin 3 s ťahom 14,9 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 882 km/h
  • Dolet: 1 960 km
  • Dostup: 13 045 m
  • Stúpavosť: 24,4 m/s

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4x kanón Hispano Mk.V kalibru 20 mm s palebným priemerom 150 nábojov na každý kanón
  • 8x neriadené strely vzduch-zem s priemerom 76,2 mm
  • 2x 225 kg bomby alebo prídavné palivové nádrže[8]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. THE HISTORY OF THE VAMPIRE
  2. de Havilland DH.100 Vampire Jet-Powered Fighter / Fighter-Bomber
  3. deHavilland DH-100/113/115 Vampire
  4. Vampire Variants
  5. Gloster Meteor
  6. Ouragan
  7. Tank Busting In The Chamb
  8. de Havilland Vampire FB.52