Preskočiť na obsah

Dolná Súča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dolná Súča
obec
Vlajka
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Trenčín
Región Stredné Považie
Vodný tok Súčanka
Nadmorská výška 285 m n. m.
Súradnice 48°57′31″S 18°02′06″V / 48,9586°S 18,0350°V / 48.9586; 18.0350
Rozloha 26,32 km² (2 632 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 056 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 116,11 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1208
Starosta Matúš Bulejko[3] (nezávislý)
PSČ 913 32
ŠÚJ 505943
EČV (do r. 2022) TN
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu
Dolná Súča 2
E-mailová adresa poslať email
Telefón 032/6593 150
Fax 032/6593 150
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dolná Súča
Webová stránka: dolnasuca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Erb Dolnej Súče ( reálnejšia podobnosť )

Dolná Súča je obec na Slovensku v okrese Trenčín. V obci je rímskokatolícky kostol sv. Alžbety.

Dolná Súča leží v Trenčianskej kotline na podhorí Bielych Karpát. Najvyšším bodom chotára je vápencové bralo Krasín s nadmorskou výškou 516 m n. m., ktoré je zapísané do zoznamu území európskeho významu NATURA 2000. K obci patria 2 osady (Polníky, Repákovci).

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Opis erbu - zo zlatého vŕška vyrastá strieborná lipa so zlatými listami a kvetmi na modrom pozadí, na boku hore polmesiac a hviezda a dole radlice - lemeša a čerieslo

Obec sa spomína v roku 1208. V roku 1244 patrila komesovi Bogomirovi a panstvu Súča, ktoré sa v 16. storočí pripojilo k panstvu Trenčín. Hrad Súča je doložený v 14. a 15. storočí. Patril kráľovi, od roku 1475 panstvu Trenčín. Stal sa strediskom hradného panstva Súča, ku ktorému patrili obce Dolná a Horná Súča, Horné Srnie, Kolačín, Súčanské podhradie. V roku 1582 sa hrad spomína už ako zrúcaný. V roku 1598 mala obec 68 domov, v roku 1828 203 domov a 1587 obyvateľov. V roku 1925 bola v obci veľká povodeň.

Kostol sv. Alžbety Uhorskej

[upraviť | upraviť zdroj]

Rímskokatolícky kostol je najstaršou pamiatkou obce z roku 1753. Bol celý z dreva okrem sanktuária a preto roku 1754 vyhorel. Roku 1756 bol opätovne postavený z tvrdého materiálu. Je postavený v barokovom štýle s prvkami klasicizmu.

Kaplnka panny Márie Lurdskej

[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka bola postavená roku 1889 na Kamienke pri prameni Tri žriedla.

Obec reprezentuje dychová hudba ako DH Krásinka, mládežnícka dychová hudba Rudolfa Hečku.

Každoročne sa tu konajú kultúrne podujatia ako plesy, tanečné zábavy, fašiangy, oslavy ku dňu matiek, festival dychových hudieb Hečkova Súča...

Súčasť obce tvoria organizácie:

  • folklórna skupina Latovec
  • jednota dôchodcov
  • telovýchovná jednota Slovan
  • poľovnícke združenie Krásin
  • divadelný súbor Giovanni
  • Historický klub Krásin

Hospodárstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti sa obyvatelia zaoberali poľnohospodárstvom, pestovaním chmeľu, varením piva a obchodovaním s drevom. Za I. ČSR sa obyvatelia zaoberali košikárstvom, tkáčstvom a ovocinárstvom. Dnes obyvatelia pracujú v poľnohospodárskych a priemyselných podnikoch v Trenčíne.

Významné osobnosti

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]