Gemerské Dechtáre

Gemerské Dechtáre
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Banskobystrický kraj
Okres	Rimavská Sobota
Región	Gemer
Nadmorská výška	206 m n. m.
Súradnice	48°14′53″S 20°02′12″V
Rozloha	20,2 km² (2 020 ha)
Obyvateľstvo	417 (31. 12. 2023)
Hustota	20,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1246
Starosta	Štefan Zagyi (SMK-MKP, SMER-SD, SDKÚ-DS)
PSČ	980 04 (pošta Hostice)
ŠÚJ	514764
EČV (do r. 2022)	RS
Tel. predvoľba	+421-47
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Gemerské Dechtáre
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Gemerské Dechtáre sú gemerská obec (v historickom regióne Gemer) v pohorí Cerová vrchovina (podcelok Petrovská vrchovina - oddiel/časť Hostická kotlina) na Slovensku v okrese Rimavská Sobota s obyvateľstvom dominantne maďarskej národnosti, ktorí obec nazývajú Détér.

Stavebnou dominantou obce je jednoloďová rímskokatolícka neoklasicistická kaplnka svätého Štefana (resp. kostolík, pôvodne zasvätený Sedembolestnej Panne Márii z roku 1880) na návrší s priľahlým cintorínom (zvonica z 19. storočia) a k novším stavebným pamiatkám patrí socha uhorského kráľa svätého Štefana (maď. Szent István király), umiestnená pri schodoch, vedúcich do kostolíka.

V obci pôsobí základná škola a materská škola s vyučovacím jazykom maďarským, knižnica a hasičský zbor.

História

Obec je doložená od r. 1246, ale je staršieho pôvodu. Pôvodne sa nazývala Deltar (r. 1246), neskôr Dehcher (r. 1427), Detér (r. 1808), Detiar (r. 1920) až od r. 1948 Gemerské Dechtáre; maďarsky Détér.

Obec pôvodne patrila Ratoldovcom, po nich viacerým zemepánom. Za tureckých vojen v 16. – 17. storočí a za morovej epidémie v r. 1709-1710 obec spustla, takže v r. 1715 tu žil len jeden urbárnik. Neskôr v r. 1828 už mala 75 domov a 573 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom. V rokoch 1938-1944 boli Gemerské Dechtáre pripojené k Maďarsku. Jrd tu bolo založené v r. 1957.

Historické názvy obce

• 1246 Deltar,
• 1384 Dehcher,
• 1427 Dether/Dehcher,
• 1773, 1873–1913, 1927–1948 Détér,
• 1786, 1808 Detér,
• 1863 Deter,
• 1920 Detiar,
• 1948– Gemerské Dechtáre

Obyvateľstvo a katastrálne územie

Uvedený je rok a počet obyvateľov:

1828 - 573 (75 domov),

1869 - 529,

1880 - 501,

1890 - 548,

1900 - 534,

1910 - 553,

1921 - 631,

1930 - 669,

1940 - 710,

1948 - 641,

1961 - 632,

1970 - 571.

Ku koncu roka 2007 obec obývalo 445 ľudí a ku koncu roka 2012 - 454 ľudí, z toho 242 žien a 212 mužov. Podľa sčítania obyvateľstva Slovenska v roku 2011 bolo v obci zaznamenaných 451 obyvateľov, z čoho 386 sa hlásilo k maďarskej národnosti a 34 ľudí k slovenskej národnosti. Podľa cenzu z roku 2001 sa k maďarskej národnosti hlásilo 96,79 % obyvateľstva a k slovenskej národnosti 2,78 % (0,43 % národnosti nebolo zistenej napriek tomu, že v obci žijú aj Rómovia, hlásiaci sa k maďarskej národnosti). Vierovyznanie je nasledovné: 96,79 % rímskokatolíci, 0,43 % evanjelici a. v., 0,43 % ateisti/bez vyznania a 0,43 % nezistená viera). Prirodzený prírastok obyvateľstva zabezpečuje rómska populácia, lebo zvyšok obyvateľov starne a vymiera.

Katastrálne územie Gemerských Dechtárov susedí s chotármi obcí: Jesenské, Hodejovec, Hajnáčka, Gemerský Jablonec, Dubno, Petrovce, Jestice a Hostice. V južnej časti chotára sa nachádzajú pôvodne poľnohospodárske usadlosti (samoty): Studničné, Uhľové rameno (ovčín), Senná (maď. Szenág) a Slučia samota (maď. Salonkáš/Szalonkás). V roku 1333 sa spomína osada v chotári obce - Kutas (Kutus) alebo aj Kwithas (r. 1469), ktorá zanikla za vojenských výpadov Osmanskej ríše a zmenila sa na samotu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Kaplnka sv.Štefana, neoklasicistická stavba z roku 1880
• Obecná znonica, stavba z 19. storočia

Turistické zaujímavosti

Obcou prechádza modrou farbou značená turistická trasa z obce Jesenské (vlak, bus) cez obec Širkovce, Širkovský hrad (ruiny gotického hradu z 13. storočia, maď. Kapla-vár) a cez vrchy Hôrka (Vysoká) a Fušom (Tušov). Nad obcou opúšťa dubové lesy Cerovej vrchoviny a poľnohospodársky využívanou krajinou na pastvu vedie okolo družstevného objektu (vahadlová studňa) prichádza do dediny okolo starého futbalového ihriska. Na hornom konci obce (otočka autobusov) sa nachádza pohostinstvo a predajňa potravín. V centrálnej časti dediny je možnosť ubytovania v obecnom penzióne (vedľa obecného úradu s orientačnou mapu regiónu). Dolnému koncu (vstup do obce) dominuje poľnohospodárske družstvo z roku 1957, ale hlavne vzorne udržiavaný rímskokatolícky kostolík, pod ktorým novotou žiari multifunkčné oplotené obecné ihrisko, určené na rôzne loptové hry. Modrá turistická značka pokračuje okolo obecného penziónu cez pasienky (včelíny) do širokého údolia Dechtárskeho potoka okolo usadlostí Uhľové rameno (ovčín) a Senná (opravené staré gazdovské usadlosti) vo Veľkosihotskej doline pod výraznú sopečnú horu Ragáč (slov. Roháč), kde sa na rázcestí pod Deravým cerom stretáva so zelenou značkou od obce Hodejov (zelená značka vedie cez Steblovú skalu) a spoločne obe značky modrá i zelená vystupujú na Ragáč s krásnym kruhovým výhľadom na Cerovú vrchovinu (chránená krajinná oblasť) a maďarsko-slovenské pomedzie. Z vrcholového brala vidieť aj najvyšší bod Maďarska - vrch Kékeš (maď. Kékestető, 1014 m n. m.) v pohorí Matra a tiež blízku obec Hajnáčka (maď. Ajnácskő), kde schádza zelená značka cez samotu Buková k ruinám Hajnáčskeho hradu.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce
• Najkrajší kraj- turistické atrakcie v obci
• Gemerské Dechtáre na turistickej mape
• https://www.e-obce.sk/obec/gemerskedechtare/2-historia.html

Referencie

• KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 526 s.