Geografia Maďarska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Geografická mapa Maďarska
Tisa v meste Segedín
Pusta

Maďarsko je štát ležiaci v strednej Európe. Na severe susedí so Slovenskom, na východe s Ukrajinou, na juhovýchode s Rumunskom, na juhu so Srbskom a Chorvátskom a na západe s Rakúskom.

Maďarsko leží v pomerne rovinatom kraji vo Veľkej uhorskej nížine, ktorá je na západ od východných Karpát a na západe Maďarska je Malá dunajská kotlina. Na severe Maďarska je krajina už ľahko kopcovitá, hlavne u východných hraníc so Slovenskom. Najvyššie vrchy Maďarska tvorí pohorie Matra, kde sa nachádza aj najvyšší vrch Kékes s nadmorskou výškou 1 014 m n. m. Vysoké kopce nájdeme aj pri meste Miškovec v pohorí Bukové vrchy, kde sa pestuje známe tokajské víno. Okolie Budapešti je tiež kopcovité.

Pohoria[upraviť | upraviť zdroj]

Nižšie nasleduje tabuľka najvyšších pohorí Maďarska.

Poradie Pohorie Najvyšší vrch Nadmorská výška (m n. m.)
1. Matra Kékes 1014
2. Bukové vrchy Kettős-bérc 961
3. Börzsöny Csóványos 938
4. Szalánci-hegység Nagy-Milic 895
5. Kőszegi Írort-kö 882
6. Pilišské vrchy Pilis 750
7. Bakonský les Köris-hegy 709
8. Visegrádi-hegység Dobogó-kő 700
9. Mecsek Zengő 682
10. Cserhát Naszály 652

Rieky a jazerá[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou riekou je bez pochyby Dunaj, ktorý preteká hlavným mestom a celým stredom Maďarska. Na severe tvorí čiastočne hranicu so Slovenskom. Do Dunaja sa vlieva rieka Rába, pretekajúca mestom Győr. Ďalej je potom rieka Concó alebo Karasica. Ďalšiu dôležitú úlohu v Maďarsku hrá rieka Tisa (maď. Tisza). Tá síce v Maďarsku nepramení, ale na území Maďarska je už veľmi široká.

Názov (slov. názov) Dĺžka toku v Maď.
Dunaj 417 km
Tisza (Tisa) 596 km
Lajta (Litava) 180 km
Rábca
Rába 211 km
Zala 139 km
Dráva 725 km
Ipoly (Ipeľ) 143 km
Zagyva 160 km
Sajó (Slaná) 125 km
Hernád (Hornád) 118 km
Bodrog 118 km
Szamos (Samoš)
Körös (Kriš)
Maros (Mureš) 48 km

Jazerá

Najznámejším jazerom v Maďarsku je Balaton. Balaton je najväčšie jazero v strednej Európe. Ďalej potom jazerá Kis-Balaton, Velence, termálne jazero Hévíz, pri meste Segedín je jazero Feher a pri meste Šopron je Neziderské jazero (maďarsky Fertő-tó). Neziderské jazero má ale väčšinu svojej rozlohy v susednom Rakúsku.

Národné parky[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Maďarska sa nachádza celkom 10 národných parkov. Napr. pri Balatone nájdeme národný park Keszthelyi, pri Neziderskom jazere (Fertő-tó) je n. p. Fertő-Hanság, pri rieke Dráva, tvoriacej hranicu s Chorvátskom je n. p. Duna-Dráva. V južnom Maďarsku sú potom n. p. Kiskunsági pri meste Kecskemét a na východe národné parky Hortobágy a Bükk. Na severe leží národný park Duna–Ipoly.

Administratívne rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Maďarska
Župa Župné sídlo
Báčsko-malokumánska župa Kecskemét
Baranská župa Pécs
Békešská župa Békešská Čaba
Boršodsko-abovsko-zemplínska župa Miškovec
Čongrádska župa Segedín
Stoličnobelehradská župa Stoličný Belehrad
Rábsko-mošonsko-šopronská župa Győr
Hajducko-bihárska župa Debrecín
Hevešská župa Jáger
Jasovsko-veľkokumánsko-solnocká župa Szolnok
Komárňansko-ostrihomská župa Tatabánya
Novohradská župa Salgótarján
Peštianska župa Budapešť
Šomodská župa Kaposvár
Sabolčsko-satmársko-berežská župa Níreďháza
Tolnianska župa Szekszárd
Vašská župa Szombathely
Vesprémska župa Vesprém
Zalianska župa Zalaegerszeg

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geografie Maďarska na českej Wikipédii.