Preskočiť na obsah

Geografia Rumunska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Geografia Rumunska
Mapa Rumunska
SvetadielEurópa
RegiónJuhovýchodná Európa
Balkánsky polostrov
Súradnice46°00' s. š., 25°00' z. d.
Rozloha238 391 km² (80. na svete)
– súš: 97 % (231 231 km²)
– voda: 3 % (7 160 km²)
Dĺžka pobrežia245 km
Hranice3149,9 km[1]
– Moldavsko: 681,3 km
– Ukrajina: 649,4 km
– Maďarsko: 448 km
– Srbsko: 546,4 km
– Bulharsko: 631,3 km
Najvyšší bod2 544 m (Moldoveanu)
Najnižší bod0 m (Čierne more)
Najdlhšia riekaDunaj (1 075 km)
Najväčšie jazeroRazelm (511 km²)

Tento článok popisuje geografické pomery v Rumunsku.

Poloha a rozloha

[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha krajiny v Európe

Rumunsko je prímorský štát, nachádzajúci sa v juhovýchodnej Európe na Balkánskom polostrove na severnej a východnej pologuli. Na východe má prístup k Čiernemu moru a na juhu k rieke Dunaj. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 35' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 39 minút.

Krajné body

[upraviť | upraviť zdroj]
Svetové strany
  • najsevernejší bod: Horodiștea, Botoșani (48°15′06″N)
  • najjužnejší bod: Zimnicea, Teleorman (43°37′07″N)
  • najzápadnejší bod: Beba Veche, Timiș (20°15′44″E)
  • najvýchodnejší bod: Sulina, Tulcea (29°41′24″E)[1]
Nadmorská výška
  • najvyšší bod: Moldoveanu (2 544 m n. m.)
  • najnižší bod: pobrežie Čierneho mora (0 m n. m.)
  • výškové rozpätie: 2 544 m
Vzdialenosti (vzdušné)
  • najväčšia dĺžka: 741 km medzi hranicou pri Beba Veche a pobrežím pri Suline
  • najkratšia šírka: 148 km medzi hranicou pri obci Șipotele a meste Tulcea
  • najkratšia vzdialenosť k moru: 0 km (Čierne more)

Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.

Rozloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha Rumunska predstavuje 238 391 km², čo krajinu radí na 12. miesto v Európe a 80. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú vo svete Ghana (238 533 km²), v rámci Európy potom Spojené kráľovstvo (242 900 km²) alebo Bielorusko (207 600 km²). Z celkovej rozlohy tvorila v roku 1993 poľnohospodárska pôda 65 % (z toho orná pôda 41 %, trvalé pasienky 21 % a 3 % pokrývali trvalé plodiny), lesná pôda 29 % a iná pôda 6 %. Zavlažované boli pozemky s rozlohou 30 016 km², z toho bolo v roku 2005 v prevádzke cca. 15 000 km².[2]

Štátne hranice

[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunsko má spoločné hranice s 5 štátmi: na severovýchode s Moldavskom, na východe a severe s Ukrajinou, na severozápade s Maďarskom, na juhozápade so Srbskom a na juhu s Bulharskom.[3] Celková dĺžka pozemných hraníc je 2 762,9 km, pričom značnú časť tvoria prírodné hranice v podobe riek (Dunaj, Prut a Mureš), v malej miere i horských hrebeňov (Karpaty).

Topografická mapa Rumunska
Hranice

Trojmedzných bodov je 5:

Povrch

[upraviť | upraviť zdroj]
Reliéf Rumunska

Priemerná nadmorská výška krajiny je 330 m. V pohorí Munții Făgăraș sa nachádza najvyšší vrch Rumunska – Moldoveanu (2 544 m n. m.).

Charakteristickým znakom povrchu Rumunska je jeho veľká rozmanitosť:

  • nížiny (0 – 200 m n. m.) – tvoria cca 33 % územia
  • pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny (200 – 800 m n. m.) – 36 %
  • horské oblasti (nad 800 m n. m.) – 31 %[1]
     Vonkajšie Západné Karpaty
     Vnútorné Západné Karpaty
     Vonkajšie Východné Karpaty
     Vnútorné Východné Karpaty
     Južné Karpaty
     Carpații Occidentali (Západorumunské Karpaty)
     Transilvánska kotlina
     Karpatske planine (srbské Karpaty)

Územie Rumunska pomerne rovnomerne pokrývajú horské oblasti a nížiny (cca po 1/3), zvyšok pokrýva mierne zvlnené pásmo pahorkatín a vrchovín. Z horstiev v krajine dominuje stredná a južná časť Karpatského oblúka, ktorý sa tiahne v dĺžke cca 1 000 km od ukrajinskej po srbskú hranicu.

Karpaty sa tu členia na:

Západnej časti krajiny dominujú Apusenské vrchy s najvyšším vrchom Cucurbăta Mare (1 847 m n. m.), ležiace mimo Karpát.[4][5] Medzi týmito horstvami sa nachádza rozsiahla Transilvánska kotlina (25 000 km²), do západnej časti krajiny zasahuje z Maďarska a Srbska Veľká dunajská kotlina. Vo východnej časti zasahuje málo členitá Moldavská nížina (Câmpia Moldovei) a v juhovýchodnom Rumunsku dominuje Rumunská nížina, ktorá tvorí severnú časť rozsiahlej Dolnodunajskej nížiny.[6][7]

Pohoria

[upraviť | upraviť zdroj]

V Rumunsku sa nachádza 95 pohorí, pričom najvyššie vrcholy 4 z nich presahujú 2 500 m n. m.[8] Zoznam uvádza 10 najvyšších.

Obrázok Pohorie Provincia Najvyšší vrch Nadmorská
výška
Munții Făgăraș Južné Karpaty Moldoveanu 2 544 m n. m.
Munții Parângului Južné Karpaty Parângul Mare 2 519 m n. m.
Munții Retezat Južné Karpaty Peleaga 2 509 m n. m.
Munții Bucegi Južné Karpaty Omu 2 505 m n. m.
Munții Iezer-Păpușa Južné Karpaty Roșu 2 470 m n. m.
Munții Rodnei Východné Karpaty Pietrosul Rodnei 2 303 m n. m.
Munții Godeanu Južné Karpaty Gugu 2 291 m n. m.
Munții Cindrel Južné Karpaty Cindrel 2 245 m n. m.
Munții Lotrului Južné Karpaty Șteflești 2 242 m n. m.
Munții Piatra Craiului Južné Karpaty La Om 2 238 m n. m.

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]
Geologická mapa

Rumunsko, patriace do alpínskej orogenézy, má najmä na území Karpát zložitú geologickú štruktúru. V oblasti Vrancea, kde sa stretávajú tektonické zlomy, sa vyskytujú časté zemetrasenia. Pokým Transilvánska plošina je vyzdvihnutá zo západných a dunajských plání, Moldavská nížina na východe je poklesnutým územím, poznačeným hydrografickou eróziou. Neozoické fluviálne sedimenty pokrývajú kotliny, náhorné plošiny a planiny, ktoré boli erodované post-ľadovcovou taveninou. Hojné sú sedimenty spraší, najstaršie horniny z paleozoickej herogenézy sa vyskytujú v pohorí Măcin.

Vo Východných Karpatoch sa nachádzajú dôležité ložiská rúd, vrátane zlata a striebra, hnedého uhlia a zemného plynu. Celá oblasť je známa hojným výskytom minerálnych prameňov.

Podnebie

[upraviť | upraviť zdroj]
Klimatické oblasti
Klimadiagram Bukurešti

Rumunsko má mierne kontinentálne prechodné podnebie, typické pre strednú Európu a striedajú sa tu štyri ročné obdobia. Oblasť mierneho klimatického pásma leží v prechodnej oblasti medzi vlhším oceánskym a suchým kontinentálnym podnebím. Atlantický oceán a Stredozemné more predstavujú klimatické faktory, zohrávajúce veľkú úlohu prostredníctvom cirkulácie oceánskych vzdušných prúdov, ktoré sú výsledkom vplyvu islandských a stredomorských cylkónov. Klímu v krajine zásadným spôsobom ovplyvňuje najmä nadmorská výška, východnú časť v menšom rozsahu aj blízke Čierne more. Transilvánska kotlina, Karpaty a západné nížiny tak majú miernejšie podnebie s teplými letami a studenými zimami, kontinentálne prejavy sú výraznejšie východne od Karpatského oblúka, v prímorskej časti sú tieto vplyvy miernejšie. Zima trvá zvyčajne od decembra do marca (teploty nezriedka klesajú pod -20°C), nasleduje krátka jar a rýchly prechod do leta, ktoré s teplotami nad 30°C trvá väčšinou do konca augusta. Nasleduje chladnejšia jeseň, trvajúca do novembra, kedy prichádzajú výdatnejšie zrážky. Prvé mrazy sa objavujú v októbri, kedy sa vo vyšších polohách často vyskytuje sneženie, chladné počasie a riziko mrazov končí v apríli.

Priemerná teplota v Bukurešti dosahuje v januári -7°C, v júli je to približne 25°C, extrémne hodnoty absolútnej teploty v rámci Rumunska dosiahli -38,5°C (25. januára 1942 v Brašove) a +44,5°C (10. augusta 1951 v Braile).[9][10] Priemerné ročné teploty dosahujú v severných regiónoch 8,5 – 9°C, na juhu je to až 11°C. Letný priemer sa pohybuje medzi 22 – 24°C, v zimnom období je to -3 – -5°C. Tropických dní s teplotou nad 30°C býva v južnej časti Rumunska viac ako 40, letných dní, kedy teplota dosiahne 25°C, je spravidla až 90.

Rôznorodé sú i zrážky, ktorých úhrny sa pohybujú od 400 mm v najsuchších oblastiach Rumunskej nížiny (Dobrogea v delte Dunaja), po 600 mm v nížinách na západe, kde sa viac prejavuje vplyv Atlantiku. Celoštátny priemer dosahuje 637 mm, v horských oblastiach množstvo zrážok stúpa a nezriedka presahuje 1200 mm za rok. Priemerný počet daždivých dní (s úhrnom zrážok aspoň 1 mm) je od 100 v nížinatej južnej časti, po 200 v hornatých oblastiach Karpát. Najmä v horských oblastiach sa v lete vyskytujú početné búrky, naopak, v nížinách sa čoraz častejšie vyskytujú extrémne horúčavy, sprevádzané veľkým suchom. V neskorej jeseni sa vyskytujú daždivejše periódy, zimy však (s výnimkou horských oblastí) nebývajú bohaté na sneh a snehová pokrývka sa niekoľkokrát za zimu roztopí. Globálne zmeny počasia spôsobujú výrazné teplotné výkyvy (najmä redukcia mrazivých epizód) a výskyt teplotných extrémov.

V krajine rozlišujeme 5 klimatických oblastí
  • mierne kontinentálna oblasť
  • prechodne kontinentálna oblasť
  • vnútrozemská stredomorská oblasť
  • čiernomorská oblasť
  • horská oblasť

Rekordy

[upraviť | upraviť zdroj]
Počasie Rumunsko
Mesiac Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec Rok
Najvyššia °C (°F) 22.2
(72) 		26.0
(78.8) 		32.8
(91) 		35.5
(95.9) 		40.8
(105.4) 		42.0
(107.6) 		44.3
(111.7) 		44.5
(112.1) 		43.5
(110.3) 		39.0
(102.2) 		30.5
(86.9) 		23.4
(74.1) 		44,5
(112,1)
Najnižšia °C (°F) -38.5
(-37.3) 		-38.0
(-36.4) 		−31.4
(-24.5) 		−26.0
(-15) 		−16.0
(3) 		−12.0
(10) 		-8.0
(17.6) 		-7.0
(19.4) 		−15.0
(5) 		−21.3
(-6.3) 		-30.8
(-23.4) 		−34.5
(-30.1) 		−38,5
(−37,3)
Zdroj: National Meteorological Administration[10]

Rastlinstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Zmiešaný les v okolí Brašova
Dunajská delta

Územie Rumunska tvoria z 1/3 nížiny, pahorkatiny, vrchoviny a náhorné plošiny zaberajú 36 % rozlohy a horské oblasti zvyšných 31 %.[1] Horské oblasti pokrývajú prevažne zmiešané lesy, dolný tok Dunaja tvorí močaristá a bažinatá pôda. Krajina má najmä v južnej polovici a v nížinách na západe veľmi úrodné černozeme, močaristé okolie Dunaja bolo najmä v minulosti vo veľkom odvodňované a vysušované. Poľnohospodársky intenzívne využívaná úrodná Rumunská nížina používa pri pestovaní plodín závlahy a dôležitú úlohu pri pestovaní obilnín, ovocia a vinohradníctve majú podkarpatské oblasti kotlín. Delta Dunaja je okrem rybolovu využívaná na pestovanie trstiny, ktorá slúži na výrobu celulózy.

V najvyšších polohách je zastúpená kosodrevina, pod nimi prevláda buk, smrek, borovica a jedľa. V stredných polohách prevláda dub, hrab, javor a jaseň a v nížinách je to jelša, topoľ a v delte Dunaja močiarna vegetácia.

Vysokohorská krajina Karpát (Lacul Bacura)

Flóra Rumunska pozostáva z týchto fytogeografických prvkov:

  • severné a alpské (cca 14 %)
  • európske (približne 40 %)
  • orientálne alebo kontinentálne (asi 20 %)
  • stredomorské (približne 8 %)
  • juhovýchodné (približne 10 %)
  • endemické (asi 4 %)
  • iné (asi 4 %)

Vegetačné stupne

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Alpská a subalpínska vegetácia zaberá najvyššie časti pohorí a horských hrebeňov nad 1 500 m n. m. Je zastúpená vysokohorskými lúkami, ktoré pokrývajú trávy a nižšie kríky a dreviny (borievky, jalovec, brusnice).
  • Horská vegetácia je zastúpená najmä smrekovými lesmi s menším podielom jedle a borovice a zmiešanými lesmi s prevahou buka. V hojnej miere sa vyskytujú bukovo-jedľovo-smrekové lesy, miestami s prímesou javora, jaseňa, brestu a i.
  • Vegetácia kopcov a náhorných plošín je zastúpená zmiešanými lesmi s prevahou buka a duba, vyskytujú sa tiež stepné lúky a trávnaté porasty xeromezofilov.
  • Poľná vegetácia je charakteristická výskytom dubových porastov a stepných xerofilných lúk.
  • Vegetácia lúk je charakteristická nízkym trávnatým porastom.
  • Vodná vegetácia sa vyskytuje v okolí riek, jazier a močarísk, predovšetkým v rozsiahlej delte Dunaja. Významný podiel má trstina, lekná a iné vodomilné rastlinstvo.

Živočíšstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Hojným druhom hôr je medveď
Pelikány v dunajskej delte

Vzhľadom na zemepisnú polohu v miernom pásme a rozmanitosť prírodných podmienok je na území Rumunska bohatá a pestrá fauna. Zastúpenie vysokohorského, horského i nížinného pásma s podunajskými mokraďami vytvára širokú paletu biotopov.

Suchozemské živočíšstvo využíva tieto stupne:

  • Alpský komplex zastupujú najmä kamzíky, orly a rôzne druhy plazov.
  • Komplex lesov má zastúpenie vysokej zveri, hojne sa vyskytujú jelene, medvede, diviaky, rysy, vlky, veveričky, orly, ďatle, kukučky a pod.
  • Komplex stepí je obývaná hlavne z menších cicavcov (zajace), hlodavcov a vtákov, no vyskytujú sa tu mnohé živočíchy, žijúce i v lesoch, ako sú vlky, líšky, fretky, diviaky, ježkovia a pod. Z plazov sú zastúpené hady, jašterice i korytnačky.

Vo všetkých stupňoch je zastúpená široká paleta hmyzu.

Špecifickou časťou je „vodná fauna“, ktorá obýva:

  • Komplex alpských jazier je pomerne chudobný a okrem hmyzu je charakteristický výskytom lososovitých rýb.
  • Komplex horských jazier obývajú najmä pstruhy.
  • Komplex pobrežných jazier má pestrú faunu, pozostávajúcu zo sladkovodných i morských druhov. Bežné sú mäkkýše, raky a slimáky.
  • Komplex lúk a delty má najbohatšie zastúpenie živočíchov. Vyskytujú sa tu obojživelné a vodomilné druhy, ako sú vydry, korytnačky, žaby, hady, no tiež líšky, vlky, divé prasatá či zajace. Žije tu množstvo hmyzu i vtáctva (pelikány, labute, žeriavy, kačky, no tiež orly) a v riekach široká paleta rýb.

Ochrana prírody

[upraviť | upraviť zdroj]
Poloha národných parkov
Pohorie Munții Rodnei
Tiesňava Železné vráta

Približne 5,18 % územia Rumunska (12 360 km²) má štatút ochrany, z čoho takmer polovicu (2,43 % plochy Rumunska) tvorí Delta Dunaja.

Národné parky

[upraviť | upraviť zdroj]

V Rumunsku sa nachádza 14 národných parkov, ktoré zaberajú rozlohu 8 960 km² (3,8 % z celkovej rozlohy Rumunska).[1]

Prírodné parky

[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodných parkov je 16 a zaberajú 7 700 km² (3,2 % celkovej rozlohy).[1]

Vodstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšie rieky

Rieky

[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunsko má približne 245 km morského pobrežia (pobrežná čiara má 193,5 km) a jeho dĺžka sa mení pribúdaním naplavenín v oblasti delty Dunaja. Druhá najdlhšia a najmohutnejšia rieka Európy, Dunaj preteká územím krajiny v dĺžke 1 075 km, z čoho prevažnú časť tvorí prirodzenú hranicu so Srbskom (230 km), Bulharskom (471 km), Moldavskom (1 km) a Ukrajinou (90 km).

Prakticky všetky rieky v Rumunsku patria do úmoria Čierneho mora a okrem niekoľkých krátkych tokov na pobreží, odvádzajú vodu riekou Dunaj. Severom územia preteká rieka Tisa, najdlhší ľavostranný prítok Dunaja (962 km), do ktorej smerujú všetky rieky zo severozápadnej časti Rumunska. Najvýznamnejšími prítokmi Tisy sú Someș, Biely Kriš a Mureš. Krajný severovýchod a východ odvodňuje rieka Prut, ktorá je z veľkej časti pohraničným tokom. Centrálnu a južnú časť Rumunska odvodňujú prítoky Dunaja, z najvýznamnejších sú to Timiș, Jiu, Olt, Argeș, Ialomița a Siret.


Najdlhšie rieky
  • Dunaj – 1 075 km, povodie 33 250 km²
  • Mureš – 761 km, povodie 27 890 km²
  • Prut – 742 km, povodie 10 990 km²
  • Olt – 615 km, povodie 24 050 km²
  • Siret – 559 km, povodie 42 890 km²
  • Ialomița – 417 km, povodie 10 350 km²
  • Someș – 376 km, povodie 15 740 km²
  • Argeș – 350 km, povodie 12 550 km²
  • Jiu – 339 km, povodie 10 080 km²
  • Buzău – 302 km, povodie 5 264 km²[1]

Jazerá

[upraviť | upraviť zdroj]
Jazero Cobilița

Vodné plochy sú zastúpené od prímorských lagún na pobreží Čierneho mora v dunajskej delte, cez nížinné jazerá až po vysokohorské plesá ľadovcového pôvodu v Karpatoch. Najvyššie položeným z mnohých plies je Mioarelor v Munții Făgăraș, ležiace vo výške 2 282 m n. m., naopak, takmer na úrovní morskej hladiny (1,5 m n. m.) je lagúna Techirghiol.[1]

Minerálne pramene

[upraviť | upraviť zdroj]

Krajina je bohatá na minerálne vody, využívané na pitie i liečebné účely. Najznámejšie sú pramene Govora, Căciulata, Călimăneşti, Biborţeni, Zizin, Bodoc, Vâlcele, Covasna, Borsec, Sângeorz, Vatra Dornei, Băile Slănic a Lipova.[11]

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]
Castelul Pelișor

V roku 2018 absolvovali turisti v Rumunsku 15,7 milióna prenocovaní, z čoho 2,2 miliónov návštevníkov bolo zo zahraničia.[12] Príjem z cestovného ruchu bol v tomto roku vo výške 5,21 mld. eur, čím sa krajina zaradila na 32. miesto na svete a predbehla tak Slovensko, aj susedné Bulharsko. V rámci regiónu príjmami z turizmu mierne zaostáva za Gréckom a Českom.[13]

Krajina disponuje veľkým potenciálom a dobre rozvinutou turistickou infraštruktúrou. Známe sú prímorské letoviská (Mamaia, Mangalia či Neptun), veľkým lákadlom sa však stávajú horské oblasti a obnovované historické pamiatky, ako aj delta Dunaja. Najnavštevovanejšie sú mestá Bukurešť, Brašov, Sibiu, Kluž, Temešvár, Jasy a Konstanca.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Najvýznamnejšie letiská

Rumunsko, ležiace na rozhraní Balkánu a Strednej Európy, malo už počas éry Rímskej ríše veľký dopravný význam. Dunaj tvoril severnú hranicu (Limes Romanus) ríše a oddeľoval susednú barbarskú Dáciu. Veľtokom viedla zároveň dôležitá obchodná cesta, po ktorej sa prepravovali zásoby. Už v tých dobách tvorili tiesňavy riek Jiu, Olt a Dunaj strategicky významné prechody cez Karpaty. Tieto koridory patria i dnes medzi najvyťaženejšie a vedú nimi cestné, železničné i vodné trasy. Na čiernomorskom pobreží bol už v tom čase prístav Konstanca, ktorý je v súčasnosti druhý najväčší námorný prístav regiónu. Dôležité prístavy postupne vznikli i na riekach Dunaj, Olt či Mureš, no v menšej miere boli využívané aj ďalšie z vodnatejších riek.

V krajine je 45 letísk, z ktorých dominuje medzinárodné letisko pri Bukurešti (Aeroportul Internațional Henri Coandă București). V roku 2018 odbavilo cca 123 tisíc letov a takmer 14 mil. cestujúcich. Významné sú tiež medzinárodné letiská v Kluži (2,7 mil. cestujúcich v roku 2017), Temešvári (1,6 mil. cestujúcich) a Jasy (1,15 mil. cestujúcich). Vnútroštátna letecká doprava je využívaná v menšej miere.

Sieť hlavných ciest a diaľnic
Železničná sieť Rumunska
Diaľnica A3 pri Ploieşti

Celková cestná sieť v Rumunsku dosahuje odhadom 198 817 km, z toho je 60 043 km so spevneným a 138 774 km s nespevneným povrchom (2004).[14] Podľa odhadu Svetovej banky dosahuje cestná sieť mimo miest a obcí (t.j. okrem ulíc a dedinských ciest) dĺžku približne 78 000 km.[15] Medzi najdôležitejšie patria tzv. európske cesty s medzinárodným významom, ktorými prechádza väčšina tranzitu.

Európske cesty
Diaľnice
Nástupište Bistrița

Nezastupiteľnú úlohu v krajine zohráva železničná doprava, využívaná na prepravu materiálu, tovaru a osôb. Rumunská sieť železníc je s dĺžkou 22 298 km štvrtou najväčšou v Európe.[16] Z celkovej dĺžky je približne 8 585 km elektrifikovaných. Napriek postupnej obnove sú rumunské železnice stále jedným z najviac zastaraných železničných systémov na svete.[17] Nezastupiteľnú úlohu v rámci hlavného mesta zohráva Bukureštské metro, ktoré svojimi 4 linkami (dve ďalšie sa budujú) obsluhuje značnú časť prepravy osôb. Vo väčších mestách má dôležitú úlohu električková doprava, ktorá je prevádzkovaná v mestách Arad, Botoșani, Brăila, Brašov, Bukurešť, Kluž, Craiova, Galac, Jasy, Konstanca, Oradea, Ploješť, Reșița, Sibiu a Temešvár.

Územnosprávne rozdelenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Rumunsko je územno-správne rozdelené na 8 (rozvojových) regiónov (skupín žúp) [nie sú to ozajstné administratívne jednotky], ktoré sa členia na 41 žúp ("judeţe") a municípium Bukurešť. V krajine je 320 miest a municípií a 2 861 obcí, pozostávajúcich z 12 487 dedín.[18]

Rumunské župy

[upraviť | upraviť zdroj]
Rumunské župy
Názov župy Administratívne stredisko Rozloha [km²] Počet obyvateľov[19]
Alba Alba Iulia 6 242 342 376
Arad Arad 7 754 430 629
Argeș Pitești 6 826 612 431
Bacău Bacău 6 621 616 168
Bihar Oradea 7 544 575 398
Bistrița-Năsăud Bistrița 5 355 286 225
Botoșani Botoșani 4 986 412 626
Brăila Braila 4 766 321 212
Brașov Brašov 5 363 549 217
Hlavné mesto Bukurešť Bukurešť 238 1 883 425
Buzău Buzău 6 103 451 069
Călărași Călăraşi ämesto 5 088 306 691
Caraș-Severin Reșița 8 520 295 579
Cluj Kluž 6 674 691 106
Constanța Konstanca 7 071 684 082
Covasna Sfântu Gheorghe 3 710 210 177
Dâmbovița Târgoviște 4 054 518 745
Dolj Craiova 7 414 660 544
Galați Galac 4 466 536 167
Giurgiu Giurgiu 3 526 281 422
Gorj Târgu Jiu 5 602 341 594
Harghita Miercurea Ciuc 6 639 310 867
Hunedoara Deva 7 063 418 565
Ialomița Slobozia 4 453 274 148
Iași Jasy 5 476 772 348
Ilfov Buftea 1 583 388 738
Maramureș Baia Mare 6 304 478 659
Mehedinți Drobeta-Turnu Severin 4 933 265 390
Mureș Târgu Mureș 6 714 550 846
Neamț Piatra Neamț 5 896 470 766
Olt Slatina 5 498 436 400
Prahova Ploješť 4 716 762 886
Salaš Zalău 3 864 224 384
Satu Mare Satu Mare 4 418 344 360
Sibiu Sibiu 5 432 397 322
Suceava Suceava 8 553 634 810
Teleorman Alexandria 5 790 380 123
Timiș Temešvár 8 697 683 540
Tulcea Tulcea 8 499 213 083
Vaslui Vaslui 5 318 395 499
Vâlcea Râmnicu Vâlcea 5 765 371 714
Vrancea Focșani 4 857 340 310

Mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
Najväčšie mestá Rumunska[20]

Bukurešť
Bukurešť
Kluž
Kluž
Temešvár
Temešvár
Jasy
Jasy

 Poradie Mesto Župa Počet obyv.
z • d • u

Konstanca
Konstanca
Craiova
Craiova
Brašov
Brašov
Galac
Galac

1 Bukurešť Bukurešť 1 883 425
2 Kluž Klužská župa 324 576
3 Temešvár Temešvárska župa 319 279
4 Jasy Jasy 290 442
5 Konstanca Constanța 283 872
6 Craiova Dolj 269 506
7 Brašov Brašovská župa 253 200
8 Galac Galați 249 432
9 Ploješť Prahova 209 945
10 Oradea Bihárska župa 196 367
11 Braila Brăila 180 302
12 Arad Aradská župa 159 074
13 Pitești Argeș 155 383
14 Sibiu Sibiňská župa 147 245
15 Bacău Bacău 144 307
16 Târgu Mureș Marušská župa 134 290
17 Baia Mare Marmarošská župa 123 738
18 Buzău Buzău 115 494
19 Botoșani Botoșani 106 847
20 Satu Mare Satmarská župa 102 411

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g h i insse.ro, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  2. ↑ ANIF [online]. anif.ro, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online. Archivované 2019-05-18 z originálu.
  3. ↑ Európa (www.infoglobe.sk) [online]. infoglobe.sk, [cit. 2019-05-08]. Dostupné online.
  4. ↑ http://www.geography.hu/mfk2001/cikkek/Hevesi.pdf
  5. ↑ takto (nejasne) asi aj Karpaty in: Pyramída - encyklopedický časopis moderného človeka, str. 1852 (mapka dole), 1976
  6. ↑ Dolnodunajská nížina. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg).
  7. ↑ KRÁL, Václav. Fyzická geografie Evropy. Praha : Academia, 1999. ISBN 80-200-0684-2. (po česky)
  8. ↑ www.RumunskéHory.cz [online]. rumunskehory.cz, [cit. 2019-05-24]. Dostupné online.
  9. ↑ Când și unde s-au înregistrat cele mai scăzute temperaturi din istorie [online]. historia.ro, [cit. 2019-05-14]. Dostupné online.
  10. ↑ a b Climatic Records in Romania [online]. Administratia Nationala de Meteorologie, [cit. 2016-12-15]. Dostupné online. Archivované 2009-09-06 z originálu.
  11. ↑ Comunicate de presa [online]. apeleminerale.ro, [cit. 2019-05-13]. Dostupné online.
  12. ↑ Romanian tourism — statistical abstract [online]. insse.ro, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  13. ↑ Tourism’s contribution to Romania’s economy is among the lowest in the world | Romania Insider [online]. romania-insider.com, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  14. ↑ Central Intelligence Agency [online]. cia.gov, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. Archivované 2020-05-15 z originálu.
  15. ↑ Transport [online]. worldbank.org, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  16. ↑ Reteaua feroviara [online]. cfr.ro, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online. Archivované 2009-06-08 z originálu.
  17. ↑ ISTUDOR Ion. Computer-Based Decision Support for Railroad Transportation Systems: an Investment Case Study [online]. researchgate.net, 2009-01-01, [cit. 2019-05-22]. Dostupné online.
  18. ↑ MAE - Bruxelles - Reprezentanța permanentă a României pe lângă Uniunea Europeană - România
  19. ↑ Structura Etno-demografică a României [online]. edrc.ro, [cit. 2019-05-15]. Dostupné online.
  20. ↑ HARTA INTERACTIVA Cum s-a schimbat ierarhia marilor orase din tara. Au mai ramas doar doua orase de provincie cu populatia de peste 300.000 de locuitori [online]. Hotnews.ro, 6 February 2012, [cit. 2012-02-14]. Dostupné online. (Romanian)

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]

V článku boli použité čiastkové informácie aj z týchto zdrojov:


Portal Geografický portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Geografia_Rumunska&oldid=7706101“