Geografia Poľska

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Geografia Poľska
Mapa Poľska
Svetadiel Európa
Región Stredná Európa
Súradnice 52°08' s. š., 19°22' z. d.
Rozloha 312 683 km² (68. na svete)
Dĺžka pobrežia 775 km (Baltské more)
Hranice 3 071 km
(3 511 km s morskou hranicou)
Nemecko: 467 km
- Česko: 796 km
- Slovensko: 541 km
- Ukrajina: 535 km
- Bielorusko: 418 km
- Litva: 104 km
- Rusko (Kaliningradská oblasť): 210 km
Najvyšší bod 2 503 m (Rysy)
Najnižší bod -1,8 m (Raczki Elbląskie)
Najdlhšia rieka Visla (1 047 km)
Najväčšie jazero Śniardwy (106,6 km²)
Poloha krajiny v rámci Európy

Tento článok popisuje geografické pomery v Poľsku.

Poloha a rozloha[upraviť | upraviť zdroj]

Poľsko je štát, nachádzajúci sa v strednej Európe na severnej a východnej pologuli. Uhlovú vzdialenosť medzi najvýchodnejším a najzápadnejším bodom 9° 59' urazí Slnko pri svojej zdanlivej púti okolo Zeme za približne 40 minút.

Krajné body[upraviť | upraviť zdroj]

Svetové strany
Nadmorská výška
  • najvyšší bod: Rysy (2 503 m n. m.)
  • najnižší bod: zníženina v delte rieky Visla - Raczki Elbląskie (-1,8 m n. m.)
  • výškové rozpätie: 2 504,8 m
Stred
Vzdialenosti (vzdušné)
  • najväčšia dĺžka: 640 km medzi obcou Jastrzębia Góra a Rysmi v Tatrách
  • najmenšia dĺžka: 325 km medzi mestom Świnoujście a Zawidów
  • najväčšia šírka: 660 km medzi obcami Białowieża a Stary Kostrzynek
  • najmenšia šírka: 575 km medzi obcami Niemirów a Kosarzyn
  • najmenšia vzdialenosť k severnému pólu: 3 780 km
  • najmenšia vzdialenosť k južnému pólu: 15 370 km

Poznámka: Poloha bodov i vzdialenosti vykazujú nepresnosť použitých máp.

Rozloha[upraviť | upraviť zdroj]

Rozloha Poľska predstavuje 312 685 km²,[1] čo krajinu radí na 9. miesto v Európe a 68. miesto vo svete. Rozlohou podobné sú Taliansko alebo Fínsko. Z celkovej rozlohy tvorí orná pôda 47%, lesná pôda 29%, pastviny 13% a ostatná pôda 11%.[2]

Štátne hranice[upraviť | upraviť zdroj]

Poľsko má spoločné hranice so 7 štátmi: na severe s Ruskou enklávou Kaliningrad, na severovýchode s Litvou, na východe s Bieloruskom a Ukrajinou, na juhu so Slovenskom a Českom a na západe s Nemeckom. Časť severnej hranice tvorí v dĺžke 439 km Baltské more, samotné pobrežie meria až 775 km. Celková dĺžka hraníc je 3 511 km, pričom ich veľkú časť tvoria prírodné hranice v podobe horských hrebeňov (Krkonoše, Orlické hory, Králický Sněžník, Sliezske, Kysucké a Oravské Beskydy, Tatry, Nízke Beskydy) a riek (Lužická Nisa, Odra, Bug, Poprad a Dunajec). Najvyšší bod štátnej hranice sa nachádza na vrchole Rysov (2 499,6 m n. m.; Slovensko), hraničnými sú aj výškovo významné vrchy Kremenec (1 221 m n. m.; Slovensko, Ukrajina), Babia hora (1 725 m n. m., Slovensko), Veľká Rača (1 236 m n. m., Slovensko), Králický Sněžník (1 424 m n. m.; Česko), Sněžka (1 603 m n. m.; Česko) a iné.

Hranice Poľska a ich dĺžka.
Hranice

Trojmedzných bodov je 6:

Povrch[upraviť | upraviť zdroj]

Topografická mapa Poľska

Povrch Poľska je charakteristický veľkou rozmanitosťou a zastúpením viacerých geografických typov. Od nížin v centrálnej oblasti a na severozápade prechádza krajina do pásma početných pahorkatín a vrchovín až k veľhorám, zastúpeným na krajnom juhu. Väčšina krajiny je však len mierne zvlnená, nížiny (pod 200 m n. m.) zaberajú až 75 % krajiny a tak priemerná nadmorská výška dosahuje 173 m.

Najväčšiu časť územia pokrýva Stredoeurópska nížina a jej subprovincia Niziny Środkowopolskie (Stredopoľské nížiny), kde patrí 8 oblastí: Nizina Południowowielkopolska, Obniżenie milicki-Głogowskie, Wał Trzebnicki, Sliezska nížina (Nizina Śląska), Nizina Północnomazowiecka, Nizina Środkowomazowiecka, Wzniesienia Południowomazowieckie a Nizina Południowopodlaska. Pahorkatiny sa vyskytujú na severe, no najmä v celej východnej časti, vrchoviny v pohraničí s Českom, Slovenskom a Ukrajinou a veľhornatiny v podobe Tatier na južnej hranici so Slovenskom.

Z vyšších polôh na juhu tečú do nížin a Baltského mora veľtoky Wisla a Odra, ktoré odvádzajú vodu prakticky z celého územia krajiny. Hrebeňmi pohorí na južnej hranici vedie časť hlavného európskeho rozvodia.

  • Najvyššie položené miesto: Rysy 2 503 m n. m.; Vysoké Tatry
  • Najnižšie položené miesto: depresia v delte rieky Visla pri obci Raczki Elbląskie (-1,8 m n. m.)
  • Stredná nadmorská výška: 173 m n. m.

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Východná časť Poľska je tvorená prekambrickou kontinentálnou východo-európskou platňou. Z prvohorného mora sa zachovali hrubé vrstvy vápenca, pieskovcov a bridlíc, ktoré boli v období kaledónskeho a neskôr aj Hercýnskeho vrásnenia najmä v Sudetách vyzdvihnuté do pohorí. V karbóne sa vytvorili rozsiahle ložiská čierneho uhlia, v perme sa vo vodách plytkého mora vytvorili vrstvy kamennej soli.

V druhohorách započalo alpínske vrásnenie, ktoré vyzdvihlo južnú časť do vysokých pohorí. K zaplaveniu územia došlo aj v treťohorách a po jeho ústupe krajinu poznačilo štvrtohorné zaľadnenie, ktoré zanechalo výrazné stopy vo viacerých tatranských dolinách.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Riečna sieť Poľska

Sklon povrchu krajiny a severne orientovaná riečna sieť spôsobujú, že až 99,7% rozlohy patrí k úmoriu Baltského mora. Viac ako polovicu poľského územia (53,9%) odvodňuje najväčšia rieka Visla (1047 km a prietok 1080 m³/s), tretina (34,7%) patrí do povodia Odry (854 km /741,9 km v Poľsku/ a prietok 574 m³/s) a prebytočná voda z 11% územia odteká menšími tokmi priamo do Baltského mora. Necelé percento (0,8%) územia odvodňujú iné rieky, či už prítoky toku Neman v litovskom pohraničí, Čierna Orava v slovenskom (do Čierneho mora), alebo Divoká Orlice a Jizera s prítokmi v českom pohraničí do Severného mora. Významnými riekami je Varta (808 km a 195 m³/s), Bug (772 km /587 km v Poľsku/ a 154 m³/s), San (444 km a 125 m³/s) a Dunajec (274 km a 85 m³/s) s pravostranným prítokom Poprad (174 km a 22 m³/s), ktorý do Baltu odvádza vody severného Spiša.

V Poľsku je tiež veľké množstvo jazier, z ktorých až 9 300 má rozlohu viac ako 1 ha. Väčšina z nich sa nachádza v severnej časti a vznikli v rovinatej krajine po ústupe ľadovca. V Pomoransku vznikla časť jazier odrezaním niekdajších zálivov nánosmi piesku. V Tatrách sa zachovali tzv. plesá, ktoré vznikli rovnako pôsobením ľadovca. Najväčšie Morské oko má rozlohu 34,93 ha, najväčšiu hĺbku 50,8 m a hladinu vo výške 1 395 m n. m. Vodné plochy dopĺňajú vodné nádrže na riekach, slúžiace na ochranu územia pred povodňami, reguláciu prietokov, rekreáciu a pod.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Priemerná ročná teplota
Priemerné ročné zrážky
Poloha chránených území v Poľsku

Podľa Köppenovej klasifikácie[4] leží Poľsko v zóne vlhkého kontinentálneho podnebia mierneho pásma, v prechodnej oblasti medzi oceánskym a kontinentálnym podnebím. Vplyv Atlantiku je tak výraznejší na západe krajiny, východ má viac stabilnú kontinentálnu klímu. Táto poloha spôsobuje častý stret vzduchových más, chladných z rovinatých oblastí severného Ruska a teplých z Atlantiku a Stredomoria. Tomu zodpovedajú aj historické maximá, ktoré majú hodnotu 40,2°C a -41,0°C. Priemerné ročné teploty sú od 7 do 9°C, letné teploty sa pohybujú od 16,5 do 20°C, v zime je to medzi -6 a 0°C. V horských oblastiach sú teploty o niekoľko stupňov nižšie.

Najteplejšou oblasťou je povodie Odry a jej prítokov v západnej polovici územia, podľa dlhodobých pozorovaní je to okolie miest Tarnów, Legnica, Wroclaw a Słubice. Chladnejší je severovýchod a južné pohraničné horské oblasti, dlhodobo najnižšie priemerné teploty sú v tatranskej oblasti. Vietor prevláda zo západných smerov, zrážky sú v priebehu roka rozdelené nerovnomerne a priemerne dosahujú 600 mm. V horských dolinách Tatier a pohraničných pohorí zrážky presahujú 1000, zriedkavo až 2000 mm. V doline Pięciu Stawów Polskich bolo v roku 2001 zaznamenaných rekordných 2 770 mm zrážok, minimum na úrovni 275 mm bolo nameraných v roku 1982 v Poznani.

Fauna a Flora[upraviť | upraviť zdroj]

Flóra Poľska sa výrazne neodlišuje od stredoeurópskej v susedných krajinách. Lesná vegetácia prevláda na severe krajiny a v horských oblastiach, stepná na východe krajiny. Lesy, ktoré pokrývajú 30% územia, sú v pohoriach (Tatry, Karpaty, Krkonoše) ihličnaté, v nížinách a na severe (Pomoransko, Mazursko) listnaté. V najvyšších polohách Tatier je rozšírená alpská vegetácia.

Fauna je zastúpená bežnými druhmi ako jelene, srnce, diviaky, v menšom rozsahu v Karpatskej oblasti aj medvede, vlci, v Tatrách kamzíky, svište a rysy. V Bielovežskom pralese žijú vo voľnej prírode zubry európske (nedávno boli vypustené do voľnej prírody aj v slovenskom národnom parku Poloniny). Z vtáctva sú to chránené morské a skalné orly, bociany, kormorány, tetrovy či výry.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

V Poľsku je celkovo chránených 101 588 km² územia, čo predstavuje 32,1% rozlohy krajiny. Ochrana prírody je sústredená hlavne v 23 národných parkoch.

Zubor – najcharakteristickejší predstaviteľ poľskej fauny

Topografia[upraviť | upraviť zdroj]

Topografia Poľska

Poľsko zaujíma s hustotou zaľudnenia 123,2 obyvateľov na km² (2005) celkovo 62. priečku na svete, čo je mierne nad priemerom Európskej únie. Mestá sú rozmiestnené rovnomerne, výraznejšie je zaľudnené Horné Sliezsko, okolie metropoly Varšava a okolia najväčších miest. Aglomerácie Katovíc a Varšavy majú podľa Eurostatu okolo 2,7 milióna obyvateľov, Krakovsko, Lodžsko, Gdaňsko, Poznaňsko a Vroclavsko majú viac ako milión obyvateľov.

V krajine je 919 miest a 2478 obcí (r. 2016). Najnižšiu hustotu zaľudnenia má Podleské vojvodstvo na severovýchode (59 os./km²), najvyššiu Sliezske vojvodstvo (374 os./km²).

Administratívne delenie[upraviť | upraviť zdroj]

Vojvodstvá

Poľsko má od 1. januára 1999 ako unitárny štát 3 úrovne administratívneho delenia.

  • Najvyšší správny celok sa nazýva województwo (slov. vojvodstvo) a Poľsko ich má celkom 16.
  • Druhý stupeň predstavujú powiaty (slov. okres), ktorých je v celom štáte 379. Tieto sa delia na:
    • Powiat Ziemski - zemský okres (celkový počet 314)
    • Powiat Grodzki - mestský okres, čo je v podstate gmina, ktorá dostala štatút okresu - jedná sa o najväčšie mestá Poľska (65)
  • Tretí, najnižší stupeň je gmina (nie celkom presne prekladané ako obec), ktorých bolo v roku 2004 spolu 2478. Tieto obce sa delia do troch kategórií:
    • Gmina miejska - mestská gmina (celkový počet 307)
    • Gmina Miejski-wiejska - mestsko-dedinská gmina (582)
    • Gmina wiejska - dedinská gmina (1 589)

Vojvodstvá[upraviť | upraviť zdroj]

ISO 3166-2 Názov Hlavné mesto Populácia Plocha (km²) Hustota obyv.
(obyv./km²)
PL-DS POL województwo dolnośląskie COA.svg Dolnosliezske (dolnośląskie) Vratislav 2 916 577 19 947 146
PL-KP POL województwo kujawsko-pomorskie COA.svg Kujavsko-pomoranské (Kujawsko-pomorskie) Bydgoszcz, Toruň 2 098 370 17 972 117
PL-LD POL województwo łódzkie COA.svg Lodžské (Łódzkie) Lodž 2 533 681 18 219 139
PL-LU POL województwo lubelskie COA.svg Lubelské (Lubelskie) Lublin 2 171 857 25 122 86
PL-LB POL województwo lubuskie COA.svg Lubuské (Lubuskie) Gorzów Wielkopolski, Zielona Góra 1 023 158 13 988 73
PL-MA POL województwo małopolskie COA.svg Malopoľské (Małopolskie) Krakov 3 346 796 15 183 220
PL-MZ POL województwo mazowieckie COA.svg Mazovské (Mazowieckie) Varšava 5 285 604 35 558 149
PL-OP POL województwo opolskie COA.svg Opolské (Opolskie) Opole 1 013 950 9 412 108
PL-PK POL województwo podkarpackie COA.svg Podkarpatské (Podkarpackie) Rzeszów 2 128 687 17 846 119
PL-PD POL województwo podlaskie COA.svg Podleské (Podlaskie) Białystok 1 200 982 20 187 59
PL-PM POL województwo pomorskie COA.svg Pomoranské (Pomorskie) Gdaňsk 2 283 500 18 310 125
PL-SL POL województwo śląskie COA.svg Sliezske (Śląskie) Katovice 4 626 357 12 333 375
PL-SK POL województwo świętokrzyskie COA.svg Svätokrížske (Świętokrzyskie) Kielce 1 278 116 11 711 108
PL-WN Warminsko-mazurskie herb.svg Varmsko-mazúrske (Warmińsko-mazurskie) Olsztyn 1 452 596 24 173 60
PL-WP POL województwo wielkopolskie COA.svg Veľkopoľské (Wielkopolskie) Poznaň 3 455 477 29 826 116
PL-ZP POL województwo zachodniopomorskie COA.svg Západopomoranské (Zachodniopomorskie) Štetín 1 722 737 22 892 75
Spolu Herb Polski.svg Poľsko Varšava 38 538 445 312 679 130

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam miest v Poľsku
Najväčšie mestá v Poľsku
Poradie Názov Počet obyvateľov
2014 2004 1999 1900
1. Varšava 1 735 442 1 690 821 1 618 468 756 400
2. Krakov 761 873 757 500 740 666 91 300
3. Lodž 706 004 776 297 806 728 351 600
4. Vroclav 634 487 636 854 637 877 422 700
5. Poznań 545 680 573 003 578 235 117 000
6. Gdańsk 461 489 460 524 458 988 140 600
7. Štetín 407 180 413 294 416 988 210 700
8. Bydgoszcz 357 652 369 151 386 855 52 200
9. Lublin 341 722 355 953 356 251 53 600
10. Katovice 301 834 321 616 345 934 31 700

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]