Gorazd II. (Matěj Pavlík)

Gorazd II.
Štát pôsobenia	Rakúsko-Uhorsko Československo Spojené štáty americké
Biografické údaje
Rodné meno	Matěj Pavlík
Narodenie	26. máj 1879 Hrubá Vrbka, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	4. september 1942 (63 rokov) Praha, Protektorát Čechy a Morava
Svätenia
Cirkev	rímskokatolícka (do 1920), potom Cirkev československá husitská a nakoniec pravoslávna
Kňaz
Kňazská vysviacka	5. júl 1902
Biskup
Konsekrácia	25. september 1921 Belehrad
Svätiteľ	Dimitrij, patriarcha Srbskej pravoslávnej cirkvi
Spolusvätitelia	Alexej Pavlovič Chrapovicky, Dositej Vasić, Josif Cvijović
Svätec
Kanonizácia	1987
Sviatok	4. september
V cirkvách	pravoslávna
Biografický portál

Ikona hieromučeníka Gorazda Českého, Zakarpatie, 2012

Pamätná tabuľa na stene Pankráckej väznice

Svätý Gorazd II. vlastným menom Matěj Pavlík (* 26. máj 1879, Hrubá Vrbka – † 4. september 1942, Praha) bol český rímskokatolícky kňaz, teológ, neskôr biskup Moravskej diecézy Cirkvi československej husitskej a nakoniec pravoslávny biskup. Pre podiel na ukrývaní parašutistov ktorí vykonali atentát na Reinharda Heydricha bol mučený a popravený nacistami. Pravoslávna cirkev ho uctieva ako svätého mučeníka.

Detstvo a mladosť

Jeho otec sa volal Jan Pavlík a matka Anna rodená Bělčíková. Mal ešte dvoch súrodencov, staršieho a mladšieho brata. Navštevoval katolícku všeobecnú školu a neskôr aj evanjelickú školu. Neskôr študoval na katolíckom arcibiskupskom konvikte v Kroměříži (dnes je to Arcibiskupské gymnázium) a na Štátnom nemeckom gymnáziu. V rokoch 1898 až 1902 študoval na bohosloveckej fakulte v Olomouci. V roku 1900 navštívil Kyjev, aby informoval pravoslávnych duchovných o cyrilometodských snahách bohoslovcov na Morave a po návrate sa venoval štúdiu života Cyrila a Metoda a ich žiakov.

Rímskokatolícky kňaz

Po kňazskej vysviacke vykonával kňazskú službu v Karlovicích a Brumovicích. Žiadal o povolanie k ďalšiemu štúdiu vo Viedni, ale olomoucký arcibiskup mu to nedovolil, zrejme kvôli tomu že sa hlásil k hnutiu Katolíckej moderny. Študoval aj psychológiu a psychiatriu, vykonával pastoračnú činnosť v ústave pre choromyseľných v Kroměříži. Počas Prvej svetovej vojny ústav slúžil ako lazaret a Pavlík vykonával ak funkciu vojenského kuráta.

Reformné snahy, odchod z katolíckej cirkvi, Cirkev československá husitská

Pavlík sa rozišiel s katolícko-národnou stranou kvôli jej postoju počas Prvej svetovej vojny. V strane predtým pôsobil ako osobný tajomnïk poslanca Stojana. Stal sa členom Českej štátnoprávnej demokracie a zapojil sa do reformného úsilia katolíckeho duchovenstva. V jeho programe bolo okrem iného zavedenia češtiny a slovenčiny do bohoslužby, zriadenie československého patriarchátu, sloboda vyznania pre všetkých a odstránenie celibátu kňazov. Tento program bol Rímom odmietnutý, v reakcii na čo sa od katolíckej cirkvi odrthla Cirkev československá. V tej dobe bojoval Pavlík s očnou chorobou, hrozilo mu oslepnutie a preto stál mimo hlavného diania. S ideami novej cirkvi sa plnej nestotožňoval, no podporoval myšlienku bohoslužby v češtine. Sám na námestí v Kroměříži slúžil prvú omšu v češtine. Jeho názory voči Rímu sa viac radikalizovaly. 3. októbra 1920 bol z katolíckej cirkvi exkomunikovaný.

Pravoslávie

Pavlík na požiadanie ústrednej rady vypracoval v roku 1921 pre Cirkev československú ideové smernice ktoré považoval za dočasné. Prial si totiž aby cirkev prijala Nicejsko-carihradské vyznanie a pripojila sa k pravoslávnej cirkvi. V roku 1921 bol zvolený za biskupského administrátora pre Moravu a Sliezsko. Po niekoľkomesačnom uvažovaní sa verejne vyslovil pre pravoslávnu orientáciu. V Belehrade bol vysvätený za biskupa a pri postrihnutí prijal meno Gorazd. V období jeho pobytu v Srbsku sa spor v Cirkvi československej medzi reformným krídlom, reprezentovaným Karlom Farským a pravoslávnym krídlom, reprezentovaným Pavlíkom, vyostril. Okrem toho proti pravosláviu vystúpili rímski katolíci, protestanti a socialistické strany spolu s ľudovou stranou. Vláda ČSR nepovolila Pavlíkovi výkon biskupskej funkcie a uznala ho len za správcu eparchie.

V júli 1922 bol vyslaný na misíjnu cestu do Spojených štátov amerických, aby tu šíril pravoslávie medzi miestnymi Čechoslovákmi. V októbri a novembri 1922 založil sedem pravoslávnych farností medzi slovenskými prisťahovalcami. Situácia doma bol však natoľko vážna, že musel misiu opustiť. V apríli 1923 ho Ústredná rada Cirkvi československej požiadala aby so svojimi stúpencami cirkev opustil. 21. júna spolu so stúpencami z Cirkvi československej vystúpili. Neprijal ponuku vrátiť sa do katolíckej cirkvi a spolu so stúpencami pokračoval v misíjnej činnosti a organizovaní pravoslávnych farností na Morave (napr. Olomouc, Přerov, Štěpánov, Brno, Bílá Lhota, Dolní Kounice, Vilémov, Chudobín). V roku 1924 vyslal do Srbska prvých študentov teológie. Vďaka jeho úsiliu bolo medzi rokmi 1928 až 1942 postavených 14 kostolov. V jeho plánoch bolo vybudovať aj pravoslávny monastyr, to sa však jemu nepodarilo.

Nacistická okupácia

Okupácia do značnej miery obmedzila Pavlíkovu činnosť pre cirkev. 28. októbra 1938 v reakcii na Mníchovskú dohodu zaslal všetkým vysokým predstaviteľom východnej cirkvi proteststné prehlásenie, v ktorom obhajoval právo Československa na existenciu. Po 15. marci 1939 vyzýval pravoslávnych veriacich k ešte väčšej zomknutosti a pospolitosti.

Po vykonaní atentátu na Reinharda Heydricha 27. mája 1942 poskytla pravoslávna cirkev výsadkárom úkryt v chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe. Azyl v krypte chrámu im ponúkol pravoslávny veriaci Jan Sonnevend, so súhlasom kaplána Vladimíra Petřka, ktorý o situácii uvedomil dekana Václava Čikla a kostolníka Václava Ornesta. Pavlík sa o tom dozvedel až v deň vyhladenia Lidic, večer 11. júna, kedy mu Jan Sonnevend oznámil že v krypte sa ukrývajú siedmi výsadkári, medzi nimi Jan Kubiš, Jozef Gabčík a Josef Valčík. Pavlík sa rýchlo zišiel s Petřkom a Čiklom a nabádal ich k čo najrýchlejšiemu presunu parašitistov na bezpečnejšie miesto. Pavlík odišiel na štvrdňovú cestu do Berlína aby sa zúčastnil intronizácie ruského biskupa. Po návrate však boli výsadkári stále v chráme. 18. júna mali byť prevezení na bezpečnejšie miesto, avšak to už bol úkryt prezradený. Nad ránom bol vydaný rozkaz obkľúčiť chrám strážnym praporom SS Prag. Po sedemhodinovok boji do ktorého Nemci nasadili 800 vojakov boli všetci členovia výsadku zabití alebo spáchali samovraždu poslednou guľkou.

Deň potom sa Pavlík rozhodol vydať úradom. 25. júna 1942 bol zatknutý v Horních Počernicích a prevezený do Petschovho paláca. Pojednávanie s Pavlíkom a ďalšími veriacimi sa uskutočnilo 3. septembra 1942 a bol nad nimi vynesený rozsudok smrti za strelením za „ukrývanie vrahov SS Obergruppenführera Reinhatda Heydricha a ďalších piatich padákových agentov“. 4. septembra 1942 o 14:35 bol Pavlík zastrelený na Kobyliskej strelnici spolu s Janom Sonnevendom a Václavom Čiklom. Rovnako zomrel aj Vladimír Petřka o deň neskôr.

27. septembra 1942 bola „Českopravoslávna obec srbskej a carihradskej jurisdikcie v Protektoráte Čechy a Morava“ rozpustená, majetok farností skonfiškovaný, boli zapečatené chrámy a zakázané bohoslužby. Pravoslávni duchovní boli deportovaní na nútené práce do Nemecka. Popravených bolo dvanásť predstaviteľov Pravoslávnej cirkevnej obce v Prahe 2.

Úcta

Aj keď Srbská pravoslávna cirkev Pavlíka uctievala ako svätca už skôr, v Československu kanonizácia prebehla 4. – 6. septembra 1987 v chráme sv. Gorazda v Olomouci. Kanonizačnému obradu predchádzala púť do Hrubej Vrbky a Mikulčíc. Jeho sviatok pravoslávna cirkev slávi 4. septembra. Keďže bola jeho telo spálené, ako relikvie sa v chráme sv. Cyrila a Metoda v Prahe uchovávajú jeho bohoslužobné rúcha.

Odkaz

V roku 1995 bol na počesť hrdinov heydrichiády (výsadkárov a biskupa Pavlíka) otvorený pod chrámom sv. Cyrila a Metoda v Prahe Národný pamätník hrdinov heydrichiády – miesto zmierenia. V Hrubej Vrbke existuje malý monastyr sv. Gorazda a vo Vilémově ženský monastyr Zosnutia Presvätej Bohorodičky. 28. októbra 1997 bol Pavlíkovi prepožičaný prezidentom republiky Rád Tomáša G. Masaryka I. triedy za vynikajúce zásluhy o demokraciu a ľudské práva.

Výber z diel

• O úkolech a orientaci církve československé, 1922
• Otázka pravoslavné církve v Československu
• Lidový sborník modliteb a bohoslužebných zpěvů pravoslavné církve
• Ústava České pravoslavné církve, 1930
• Pamětní spis o právním postavení pravoslavné církve v Repuclice československé, 1932
• Život Cyrila a Metoděje, 1936 (pseudonym P. Malý)
• Pravoslavný katechismus, 1940

Pozri aj

• Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku
• Pravoslávny chrám svätých Cyrila a Metoda v Prahe
• Atentát na Heydricha
• Jozef Gabčík
• Jan Kubiš

Referencie

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Svatý Gorazd II. na českej Wikipédii a Gorazd II (Pavlík) na poľskej Wikipédii.

Externé odkazy

• O Pavlíkovi na stránke obce Hrubá Vrbka
• Ústav pre výskum totalitných režimov
• Encyklopédia Prahy 2