Preskočiť na obsah

Juraj III. (Veľká Británia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj III.
kráľ Veľkej Británie a Írska
Korunovačný portrét Juraja III. od Alana Ramsayho (1762)
Korunovačný portrét Juraja III. od Alana Ramsayho (1762)
Juraj III., erb (z wikidata)
Juraj III., podpis (z wikidata)
Panovanie
DynastiaHannoverská
Panovanie25. október 1760 – 29. január 1820
Korunovácia22. september 1761
PredchodcaJuraj II.
NástupcaJuraj IV.
Biografické údaje
Pôvodné menoGeorge William Frederick
Narodenie4. jún 1738
Norfolk House, St. James's Square, Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie
Úmrtie29. január 1820 (81 rokov)
Windsor Castle, Windsor, Spojené kráľovstvo
PochovanieKaplnka Svätého Juraja, Windsor Castle
Rodina
Manželka
Potomstvo
OtecFrederik Ľudovít Hannoverský
MatkaAugusta Sasko-gothajská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuraj III.
(multimediálne súbory na commons)

Juraj III. (* 4. jún 1738, Londýn, Kráľovstvo Veľkej Británie – † 29. január 1820, Windsor) bol kráľ Veľkej Británie a Írska, neskôr Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Írska.

Na trón nastúpil 25. októbra 1760 ako tretí panovník z Hannoverskej dynastie a súčasne prvý panovník tejto dynastie narodený v Británii. Za svoj materinský jazyk si zvolil angličtinu a Nemecko nikdy nenavštívil.

Jeho dlhá vláda bola poznamenaná sériou vojen, ktoré pohltili takmer celú Európu. Na začiatku jeho vlády porazila Veľká Británia Francúzsko v sedemročnej vojne a stala sa dominantnou európskou mocnosťou v Severnej Amerike. Táto časť sedemročnej vojny na severoamerickom bojisku je označovaná ako Francúzska a indiánska vojna, ale Veľká Británia tieto kolónie počas Americkej vojny za nezávislosť stratila a vznikli Spojené štáty. Neskôr sa Jurajove kráľovstvo zapojilo do bojov proti revolučnému a napoleonskému Francúzsku, ktoré nakoniec viedli k porážke Napoleona v roku 1815.

Neskôr sa u Juraja III. začali prejavovať príznaky mentálneho ochorenia. Bol zmätený, surový a mal veľké problémy spoznať i vlastnú manželku. Vtedajší lekári mu diagnostikovali chorobu zvanú porfýria. Nedávny výskum však preukázal vysoké množstvo jedovatého arzénu, ktorý sa našiel v jeho vlasoch.[chýba zdroj] Arzén mohol byť pravdepodobnou príčinou jeho zdravotných problémov. Juraj III. sa zo svojej choroby niekoľkokrát uzdravil a celé kráľovstvo nad týmto zázrakom jasalo, lebo bol medzi svojím ľudom mimoriadne obľúbený. Choroba však len driemala a v roku 1810 prepukla naplno. Juraja III. uznali za neschopného vlády a jeho najstarší syn Juraj sa stal regentom kráľovstva (Prince Regent) . Po smrti svojho otca nastúpil na trón ako Juraj IV.

Mladosť

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. júna 1738 v Londýne v Norfolk House v St. James's Square. Bol vnukom kráľa Juraja II. a najstarším synom Frederika, princa z Walesu, a Augusty Sasko-gothajskej. Keďže sa narodil o dva mesiace skôr a považovalo sa za nepravdepodobné, že prežije, v ten istý deň ho pokrstil Thomas Secker, ktorý bol zároveň rektorom St James's a biskupom v Oxforde.[1][2] O mesiac neskôr bol verejne pokrstený v Norfolk House, opäť Seckerom. Jeho krstnými rodičmi boli švédsky kráľ Frederik I. (za ktorého zastupoval lord Baltimore), jeho strýko Frederik III., vojvoda Sasko-gothajský (ktorého zastupoval lord Carnarvon) a jeho prateta Žofia Dorothea, kráľovná Pruska (ktorú zastupovala Lady Charlotte Edwinová).[3]

Juraj (vpravo) so svojím bratom princom Eduardom, vojvodom z Yorku a Albany, a ich vychovávateľom Francisom Ayscoughom, neskorším dekanom z Bristolu, približne 1749

Z Juraja vyrástlo zdravé, mlčanlivé a plaché dieťa. Rodina sa presťahovala na Leicester Square, kde sa Juraj a jeho mladší brat princ Eduard, vojvoda z Yorku a Albany, spoločne vzdelávali súkromnými učiteľmi. Rodinné listy ukazujú, že do ôsmich rokov vedel čítať a písať v angličtine aj nemčine, ako aj komentovať politické udalosti tej doby.[4] Bol prvým britským panovníkom, ktorý systematicky študoval vedu.[5]

Jeho hodiny zahŕňali okrem chémie a fyziky aj astronómiu, matematiku, francúzštinu, latinčinu, históriu, hudbu, geografiu, obchod, poľnohospodárstvo a ústavné právo, ako aj športové a spoločenské úspechy ako tanec, šerm a jazdectvo. Jeho náboženské vzdelanie bolo čisto anglikánske.[5] V 10-tich rokov sa zúčastnil rodinnej inscenácie hry Josepha Addisona s názvom Cato a v novom prológu povedal: "Čo, to je chlapec! S pravdou možno povedať, chlapec v Anglicku narodený, v Anglicku vychovaný."[6]

Kráľ Juraj II. nemal rád princa z Walesu a málo sa zaujímal o jeho vnúčatá. V roku 1751 však princ nečakane zomrel na problémy s pľúcami vo veku 44 rokov a jeho syn Juraj sa stal dedičom trónu a zdedil otcov titul vojvoda z Edinburghu. Od tejto chvíle sa o svojho vnuka začal zaujímať viac, a o tri týždne neskôr ho kráľ vymenoval princom z Walesu.[7]

Na jar roku 1756, keď sa Juraj blížil k jeho osemnástym narodeninám, mu kráľ ponúkol veľkolepé ubytovanie v St. James's Palace, ale Juraj túto ponuku odmietol, vedený jeho matkou a jej dôverníkom lordom Butem, ktorý neskôr slúžil ako predseda vlády. Jurajova matka, teraz ovdovelá princezná z Walesu, ho radšej držala doma, kde ho mohla naplniť svojimi prísnymi morálnymi hodnotami.

Manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]
Pastelový portrét Juraja ako princa z Walesu od Jeana-Étienna Liotarda, 1754

V roku 1759 sa zamiloval do lady Sarah Lennoxovej, sestry Charlesa Lennoxa, 3. vojvodu z Richmondu, ale lord Bute odporoval tomuto vzťahu a tak sa Juraj vzdal myšlienky o manželstve. "Narodil som sa pre šťastie alebo nešťastie veľkého národa," napísal, "a preto musím často konať v rozpore so svojimi vášňami."[8] Napriek tomu, pokus kráľa oženiť Juraja s princeznou Žofiou Karolínou Brunšvicko-wolfenbüttelskou bol ním a jeho matkou odvrátený; Žofia sa namiesto toho vydala za Frederika, markgrófa z Bayreuthu.

Nasledujúci rok, vo veku 22 rokov, nastúpil Juraj na trón, keď jeho starý otec Juraj II. náhle zomrel 25. októbra 1760, dva týždne pred svojimi 77. narodeninami. Hľadanie vhodnej manželky sa zintenzívnilo. 8. septembra 1761 sa kráľ v Chapel Royal, St. James's Palace, oženil s princeznou Šarlotou Meklenbursko-Strelickou, s ktorou sa stretol v deň ich svadby.[pozn. 1] O štrnásť dní neskôr, 22. septembra, boli obaja korunovaní vo Westminsterskom opátstve. Je pozoruhodné, že Juraj si nikdy nebral milenku (na rozdiel od jeho starého otca a jeho synov) a pár si tak či tak užíval šťastné manželstvo, kým ho nepostihla jeho duševná choroba.

Mali 15 detí — deväť synov a šesť dcér. V roku 1762 kúpil Buckingham House (na mieste, kde dnes stojí Buckinghamský palác), aby ho mohol použiť ako rodinné útočisko.[9] Jeho ďalšie sídla boli Kew Palace a hrad Windsor. St. James's Palace bol ponechaný na oficiálne využitie. Veľa necestoval a celý život prežil v južnom Anglicku. V 90. rokoch 18. storočia kráľ a jeho rodina dovolenkovali vo Weymouthe v Dorsete,[10] ktoré tak spopularizoval ako jedno z prvých prímorských letovísk v Anglicku.[11]

Deti

[upraviť | upraviť zdroj]

8. septembra 1761 sa oženil so Šarlotou Meklenbursko-Strelickou (* 1744 – † 1818). Mali 15 detí:

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ O Jurajovi sa nepravdivo tvrdilo, že sa 17. apríla 1759, pred svadbou s Šarlotou, oženil s Kvakerkou Hannah Lightfootovou a mal s ňou aspoň jedno dieťa. Lightfootová sa však v roku 1753 vydala s Isaacom Axfordom a zomrela v roku 1759 alebo skôr, takže nemohlo existovať žiadne zákonné manželstvo alebo deti medzi ňou a Jurajom. Porota v procese v roku 1866 s Laviniou Ryvesovou, dcérou podvodníčky Olivie Serresovej, ktorá predstierala, že je „princezná Olive z Cumberlandu“, jednomyseľne zistila, že údajný sobášny list, ktorý predložila Ryvesová, bol falzifikát.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hibbert, p. 8
  2. ↑ The Third Register Book of the Parish of St James in the Liberty of Westminster For Births & Baptisms. 1723–1741. 24 May 1738.
  3. ↑ Page 2 | Issue 7712, 20 June 1738 | London Gazette | The Gazette [online]. www.thegazette.co.uk, [cit. 2021-11-10]. Dostupné online.
  4. ↑ Brooke, pp. 23–41
  5. ↑ a b Brooke, pp. 42–44, 55
  6. ↑ George III (1738–1820), king of the United Kingdom of Great Britain and Ireland, and king of Hanover [online]. Oxford Dictionary of National Biography, [cit. 2021-11-10]. DOI: 10.1093/ref:odnb/10540. Dostupné online. DOI:10.1093/ref:odnb/9780198614128.001.0001/odnb-9780198614128-e-10540 (po anglicky)
  7. ↑ Hibbert, pp. 3–15
  8. ↑ Ayling, p. 54; Brooke, pp. 71–72
  9. ↑ Ayling, pp. 85–87
  10. ↑ Ayling, p. 378; Cannon and Griffiths, p. 518
  11. ↑ Watson, p. 549

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Juraj III.
Vladárske tituly
Predchodca
Juraj II. 		kráľ Veľkej Británie a Írska
25. október 1760 – 29. január 1820 		Nástupca
Juraj IV.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Juraj_III._(Veľká_Británia)&oldid=7917816“