Končitá (vrch vo Veľkej Fatre)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Končitá
vrch
Končitá v strede
Štát Slovensko Slovensko
Región Žilinský
Okres Ružomberok
Obce Liptovská Osada, Liptovské Revúce
Pohorie Veľká Fatra
Podcelok Zvolen
Povodie Váh
Nadmorská výška 1 248,1 m n. m.
Súradnice 48°54′58″S 19°13′44″V / 48,916°S 19,229°V / 48.916; 19.229
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Liptovských Revúc
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Končitá (1 248,1 m n. m.[1]) je vrch vo Veľkej Fatre. Nachádza sa severne od vrchu Zvolen, nad obcou Liptovské Revúce, približne 16 km južne od Ružomberka.[2]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na východnom okraji centrálnej časti Veľkej Fatry, v geomorfologickom podcelku Zvolen.[3] Leží na území Žilinského kraja, v okrese Ružomberok a v katastrálnom území obcí Liptovská Osada a Liptovské Revúce.[4] Táto časť pohoria patrí do ochranného pásma Národného parku Nízke Tatry.[2]

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastočne hôľnatý vrch leží severne od atraktívneho masívu Zvolena (1 403 m n. m.) a Novej hole (1 370 m n. m.). Nachádza sa v hrebeni, ktorý vedie cez Malý Zvolen (1 372 m n. m.) k Magure (1 049 m n. m.).[2] Na severozápadných svahoch sa nachádzajú lyžiarske zjazdovky, v letnom období využívané na závesné lietanie. Na vrchole stojí drevený dvojkríž. Severným susedom je vrch Magura (1 049 m n. m.), juhozápadne leží Čierna hora (1 335 m n. m.) a južne Malý Zvolen (1 372 m n. m.). Západné svahy klesajú do údolia Veľký Hričkov, ktorým odvádza Hričkovský potok vodu do Revúcej, východne časti masívu klesajú do Korytnickej doliny s potokom Korytnica. Najbližšími sídlami sú 2 km severozápadne situované Liptovské Revúce, približne 4 km na severovýchod leží Liptovská Osada.[2]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastočne porastený vrchol umožňuje čiastočný výhľad na široké okolie. Veľmi dobre je pozorovateľná centrálna časť Veľkej Fatry a celá liptovská vetva hlavného hrebeňa, západná časť Nízkych Tatier s masívom Veľkej Chochule, Dolný Liptov a Veľký Choč.[5]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 58.
  2. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.dennikn.sk, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  5. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2021-10-15]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]